Jaroslav Slašťan

Prvá dochovaná písomná zmienka, v&nbsp;ktorej sa obec spomína pod názvom Pichtofalva, je z&nbsp;roku 1487, ale priamym dokladom nepodložené správy hovoria už o&nbsp;roku 1264. Hoci sa jej názov veľakrát zmenil, dnešné pomenovanie sa v&nbsp;písomných prameňoch uvádza už od roku 1564.

Pôvodne sa jej obyvateľstvo usadilo pri Hrone. V&nbsp;období tureckých vojen a&nbsp;stavovských povstaní však dedinu často drancovali, až ju v&nbsp;roku 1710 úplne vypálili, a&nbsp;tak ľudia hľadali bezpečie v&nbsp;blízkych horách. Preto tam dnes nájdete najnižšie položené miesto vo výške len 257 metrov nad morom a&nbsp;najvyšší bod v&nbsp;606-metrovej nadmorskej výške.

<ul>
<li>Prvá zachovaná písomná zmienka: nepotvrdená 1264, potvrdená 1487</li>
<li>Lokalizácia: okres Žiar nad Hronom,&nbsp; Banskobystrický kraj, orografický celok – Kremnické a Štiavnické vrchy</li>
<li>Počet obyvateľov: 631 (311 mužov, 320 žien)&nbsp;</li>
<li>Obyvatelia nad 60 rokov: 166 (76 mužov a 90 žien)</li>
<li>Obyvatelia do 18 rokov: 87</li>
</ul>

Pitelová

V&nbsp;poslednom období sa vedenie obce zameralo na obnovu a&nbsp;rekonštrukciu miestnych komunikácií. Starý systém obecného rozhlasu vymenili za bezdrôtový a&nbsp;inštalovali ho aj do tých častí, v&nbsp;ktorých predtým rozhlas nebol. Vykonali rekonštrukciu osvetlenia obce, v&nbsp;jej hornej časti vybudovali nové prívodné vodovodné potrubie, keďže tam dlhodobo býval nedostatok pitnej vody. V&nbsp;časti obce zvanej centrum sa nachádza budova obecného úradu a&nbsp;kultúrneho domu. Martina Záhorcová (45) je vo funkcii starostky prvé volebné obdobie.

„Medzi moje hlavné priority patrí napojenie Pitelovej v&nbsp;časti Dolina na verejný vodovod, pretože v&nbsp;tejto časti obce majú občania zabezpečenú vodu z&nbsp;vlastných studní. Ďalej tam patrí dokončenie miestnej komunikácie, ktorá vedie do osady U&nbsp;Kuricov, našej rekreačnej časti. Ak sa nám podarí prostredníctvom rozbehnutého projektu revitalizovať priestranstvo pri kaplnke v&nbsp;tejto časti, plánujeme vybudovať cyklotrasu s&nbsp;prepojením so susednou obcou Jastrabá. Mojím snom je vybudovať v&nbsp;obci multifunkčné ihrisko a&nbsp;zrekonštruovať budovu bývalej materskej školy na nájomné byty.

V&nbsp;spolupráci s&nbsp;našimi organizáciami by som chcela naďalej zachovávať kultúrne tradície v&nbsp;obci. Zároveň im vyjadrujem veľkú vďaku za aktívnu pomoc v&nbsp;obci a&nbsp;prajem veľa úspechov pri jej reprezentovaní. Moja srdečná vďaka patrí našej rodáčke, etnologičke a&nbsp;genealogičke Mgr. Jarmile Horníkovej, PhD., ktorá nám ponúkla autentické dielo v&nbsp;podobe webstránky Pitelova.rodokmene.sk. Ucelenému dielu autorka venovala nespočetné množstvo hodín nielen pri získavaní údajov a&nbsp;materiálov, ale aj pri ich odbornom spracovaní. Toto historické dielo nás zaraďuje medzi málo slovenských obcí, ktoré majú tak dokonale spracovanú históriu,“ hovorí pani starostka.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Obec Pitelová sa pravdepodobne ako jediná na Slovensku môže pochváliť originálnou online prezentáciou svojej histórie a&nbsp;súčasne vlastným rodokmeňom. Za projektom stojí Jarmila Horníková (39), etnologička so zameraním aj na genealogický výskum. Pre štúdium etnológie sa rozhodla pre záujem o&nbsp;tradičnú sociálnu kultúru Slovenska. „Chcela som zistiť, ako vyzeral voľakedajší spoločenský a&nbsp;rodinný život, za čím sa skrývala túžba poznať minulosť svojej rodiny a&nbsp;tá ma napokon priviedla až ku genealógii. Počas etnologických výskumov realizovaných v&nbsp;Pitelovej sa mi podarilo zozbierať dosť materiálu z&nbsp;dejín i&nbsp;zo života v&nbsp;obci. Obsiahlym bádaním v&nbsp;rodinnej histórii, hľadaním odpovedí na otázky, kto boli moji predkovia, kde a&nbsp;ako žili, mi do rodokmeňa začal zrazu pribúdať jeden Pitelovčan za druhým. Vtedy vo mne skrsol nápad zostaviť rodokmeň celej obce a&nbsp;sprístupniť ho s&nbsp;nadobudnutými vedomosťami širokej verejnosti,“ vysvetľuje Jarmila Horníková.

Na svojej stránke Pitelova.rodokmene.sk opisuje udalosti, fakty, život v&nbsp;dávnych časoch a&nbsp;všetky tieto informácie rozširuje o&nbsp;údaje získané z&nbsp;matrík. Umožňuje tak spoznať ľudí, ktorí v&nbsp;opísaných existenčných okolnostiach skutočne jestvovali a&nbsp;svojimi individuálnymi ľudskými osudmi v&nbsp;podstate tvorili dejiny. Rodokmeň obce Pitelová zachytáva 4&nbsp;869 osôb, narodených prevažne v&nbsp;rozpätí rokov 1676 až 1901, a&nbsp;zostavovaný bol od roku 1901 spätne. K&nbsp;prvej zaevidovanej manželskej dvojici sa schematicky pričlenili príbuzní, k&nbsp;nim zase ich príbuzní a&nbsp;takto od človeka k&nbsp;človeku sa vzájomnými väzbami dostali do rodokmeňa obce takmer všetci Pitelovčania.

Každý príbuzný bol príbuzným ďalšieho príbuzného so vzťahmi odvodenými z&nbsp;pokrvenstva či manželstva. Zvoleným postupom sa v&nbsp;pitelovskom rodokmeni nachádzajú ľudia spojení pomyselnými rodinnými nitkami a&nbsp;možno povedať, že dokopy naozaj tvoria jednu veľkú rodinu. Ak vaši predkovia pochádzali z&nbsp;Pitelovej a&nbsp;chcete poznať minulosť svojho rodu, na tejto stránke sa môžete vydať po stopách predošlých generácií. V&nbsp;rodokmeni menovanej obce môžete nájsť svojich príbuzných a&nbsp;v&nbsp;textovej časti objaviť strasti i&nbsp;slasti ich života. Okrem toho Jarmila Horníková spravuje stránku Rodokmene – Pitelová na Facebooku, kde svojich fanúšikov sprevádza tokom dejín a&nbsp;svoje zistenia rozmieňa na drobné, aby obsah archívnych listín ešte viac priblížila laickej verejnosti.

Častejšie než priezviskom sa dedinčania navzájom volali prímením (prídomkom, prezývkou). Išlo o&nbsp;druhé meno, ktoré sa pridávalo k&nbsp;priezvisku. „Rozoznávalo sa preto, ako sa kto ‚píše‘ a&nbsp;ako sa kto ‚volá‘. Sociálne pomery predurčili pitelovským predkom zvyčajne identický osud spočívajúci v&nbsp;zotrvaní v&nbsp;rodnej dedine, na dedičnej pôde v&nbsp;chotári, v&nbsp;tom istom dvore i&nbsp;dome. Ako pribúdali mladšie pokolenia, pribúdali aj rovnaké priezviská a&nbsp;ich nositeľov bolo treba medzi sebou rozlíšiť. K&nbsp;tomu slúžili prímenia. K&nbsp;najpočetnejším pitelovským priezviskám patrilo rozhodne Sklenka, pričom sa k&nbsp;nemu pripájali prímenia Bubnár, Pánoje, Malach, Šimko, Mališ. Prímenie sa mohlo preniesť na potomkov, kým nevzniklo nové, priliehavejšie, a&nbsp;staré nezaniklo,“ objasňuje vznik prímení a&nbsp;ich používanie Jarmila Horníková.

Ochotnícke divadlo má v&nbsp;obci silnú tradíciu. „Divadelný súbor Pitelovčania funguje od roku 2014. Obec si vtedy pripomínala 750.&nbsp;výročie prvej písomnej zmienky a&nbsp;vtedajší starosta nás oslovil, či by sme niečo ‚nezbúchali‘,“ začína predstavenie divadelníckej činnosti v obci člen ochotníckeho divadelného súboru Jaroslav Barát (63).

„Dal som dokopy sedem ľudí a&nbsp;začali sme nacvičovať. Hrávame pravidelne na Vianoce, ale predstavenie sme mali aj na Deň matiek a&nbsp;pri iných príležitostiach. Dnes sme ostali len piati, dvaja členovia sa z&nbsp;obce odsťahovali. A&nbsp;traja z&nbsp;nás pracujú na zmeny, takže je veľmi ťažké zlúčiť sa, nájsť vhodný termín a&nbsp;nacvičovať. S&nbsp;divadelným predstavením S&nbsp;brokovnicou na manžela sme sa zúčastnili na Melekovej divadelnej Novej Bani, čo nie je súťaž, ale akási prehliadka divadelných súborov. Tento rok sme mali ísť účinkovať do Vyhní, ale pre súčasnú situáciu s&nbsp;koronavírusom sa všetko preložilo na neurčito,“ hovorí pán Barát.

V&nbsp;minulosti v&nbsp;obci pôsobil Slovenský zväz žien a&nbsp;po jeho zániku v&nbsp;januári 1996 v&nbsp;nej vznikla základná organizácia Slovenského zväzu zdravotne postihnutých. Postupne sa do organizácie prihlasovali ďalší občania, a&nbsp;tak sa pôvodných 34 členov rozrástlo na dnešných 140 členov. „Nie sú to len naši občania, našimi členmi sú aj obyvatelia blízkych okolitých obcí, ale máme členov dokonca až z&nbsp;Pliešoviec. Vyvíjame činnosť, ktorá sa ľuďom páči, chodíme na výlety nielen po Slovensku, ale aj do susedného Poľska a&nbsp;Maďarska, do Divadla J. G. Tajovského v&nbsp;Banskej Bystrici a&nbsp;pomáhame v&nbsp;obci s&nbsp;organizáciou rôznych podujatí a&nbsp;aktivít. Našich členov pravidelne informujeme o&nbsp;zmenách legislatívy, ktoré sa ich týkajú, a&nbsp;rôznou formou im pomáhame,“ vysvetľuje predsedníčka miestneho zväzu Ing. Elena Garajová (57).

Prvé nepriame indície o&nbsp;počiatkoch organizovanej hasičskej činnosti siahajú do roku 1893, keď bol spísaný inventár protipožiarnej techniky. V&nbsp;roku 1944 bola v&nbsp;obci vystavaná prvá požiarna zbrojnica, dovtedy sa hasiace prostriedky uchovávali v&nbsp;provizórnych podmienkach v&nbsp;rodinných domoch a&nbsp;v&nbsp;rôznych nevyužívaných priestoroch. „Presný rok založenia dobrovoľného hasičského zboru sa nám ešte nepodaril vypátrať, ale indície siahajú až za prelom 19.&nbsp;a&nbsp;20.&nbsp;storočia. Z&nbsp;roku 1956 sa dokonca zachoval poplachový plán obce. V&nbsp;tom období už mal zbor celkom slušné vybavenie, ktoré tvorili hlavne dve ručné a&nbsp;jedna motorová striekačka. Hlavná činnosť dobrovoľného hasičského zboru v&nbsp;tom období spočívala vo vykonávaní požiarneho dozoru pri žatevných prácach, úpravách lesných porastov, ale aj vo vykonávaní preventívnych prehliadok rodinných domov,“ prezrádza o&nbsp;histórii a&nbsp;začiatkoch zboru jeho tajomník Ján Chalmovský (35).

Postupne vedenie dobrovoľného hasičského zboru prišlo na to, že najlepšie výsledky v&nbsp;preventívno-výchovnej činnosti a&nbsp;v&nbsp;zabezpečovaní ochrany pred požiarmi dosiahnu tým, že budú v&nbsp;duchu platných predpisov vychovávať vtedajšiu mládež, a&nbsp;tak sa v&nbsp;obci v&nbsp;70. rokoch začali vytvárať prvé družstvá mladých požiarnikov. V&nbsp;roku 1972 vzniklo družstvo dorastu a&nbsp;v&nbsp;roku 1973 družstvo žiakov. Družstvá sa postupne oboznamovali s&nbsp;predpismi platnými pri&nbsp;ochrane pred požiarmi a&nbsp;učili sa narábať so zásahovou technikou tak, aby ju v&nbsp;nevyhnutnom prípade vedeli použiť. Nadobudnuté vedomosti a&nbsp;zručnosti si potom s&nbsp;ostatnými požiarnymi zbormi v&nbsp;okolí porovnávali na súťažiach v&nbsp;požiarnom športe.

„Medzi naše najväčšie úspechy patrí niekoľkonásobná účasť či už družstiev mladých hasičiek ‚plameňáčiek‘, dorasteniek, alebo žien na majstrovstvách Slovenska a&nbsp;nespočetné množstvo trofejí z&nbsp;pohárových súťaží pre ženské, ale aj chlapčenské družstvo. V&nbsp;súčasnosti máme v&nbsp;DHZ Pitelová 27&nbsp;členov, z&nbsp;toho deväť žien. Bežne asistujeme pri požiaroch rodinných domov. V&nbsp;nedávnom období to bol napríklad požiar rodinného domu v&nbsp;obci Nevoľné a&nbsp;ubytovacieho zariadenia Pitelovský mlyn.

Každoročne v&nbsp;obci asistujeme pri rôznych kultúrnych podujatiach, staviame vatru pri príležitosti výročia SNP, pomáhame organizovať dni obce, oslavy príchodu svätého Mikuláša a&nbsp;rozsvietenie vianočného stromčeka. Asistujeme aj pri rôznych prácach v&nbsp;obci, ako je kosenie cintorína či vypiľovanie porastov popri cestách. V&nbsp;tomto roku sa nám v&nbsp;obci podarilo získať účelovo viazané finančné prostriedky na rekonštrukciu hasičskej zbrojnice, a&nbsp;tak budeme mať dôstojné podmienky na uskladnenie techniky, pretože budova bola v&nbsp;dezolátnom stave a&nbsp;zatekalo skoro do každej miestnosti,“ hovorí tajomník DHZ Pitelová Ján Chalmovský.

Tabuľa pred vstupom do obce upozorňuje na chov a&nbsp;predaj pstruhov. Môžete si nielen kúpiť ryby, ale aj vidieť a&nbsp;kúpiť si zlatú rybku pitelovskú. To, či vám splní tri želania, nevieme, ale jazierko určite svojou žiarivozlatou farbou oživiť dokáže. „Chovu pstruha dúhového zlatého sa venujeme len dva roky, už máme za sebou aj úspešný výter a&nbsp;odchov prvých rýb,“ hovorí správca zariadenia Peter Sklenka (44).

„Venujeme sa len chovu pstruhov dúhových, pretože sivone americké a&nbsp;pstruhy potočné sú veľmi náchylné na teplotu vody, jej čistotu, okysličenie a&nbsp;kvalitu. Rybník postavil ešte môj otec v&nbsp;roku 1972. Okolo roku 2000, keď už bol na dôchodku, rozbehol malopredaj rýb. V&nbsp;zariadení chováme generačné pstruhy, robíme výter i&nbsp;odchov plôdikov. Zákazníci majú záujem nielen o&nbsp;pstruhy na konzumáciu, ale aj na chov do rybníkov. Dodávame tiež násadu pstruhov potočných pre Miestnu organizáciu Slovenského rybárskeho zväzu v&nbsp;Žiari nad Hronom, ktorou zarybňujú okolité vody,“ hovorí pán Sklenka.

Miestny kostol z&nbsp;roku 1785 je zasvätený ružencovej Panne Márii. Jeho história sa začína rokom 1778, a&nbsp;to malou barokovou kaplnkou, ku ktorej neskôr pristavali časť kostola. Apoštolskú expozitúru, predchodcu dnešnej farnosti, tu založili v&nbsp;roku 1947. Ako správca farnosti v&nbsp;obci krátko pôsobil aj neskorší banskobystrický diecézny biskup Rudolf Baláž (1940 – 2011). Na farský úrad v&nbsp;Pitelovej ho preložili 19.&nbsp;decembra 1969. Podľa obecnej kroniky svoju činnosť v&nbsp;obci začal od 21. decembra 1969. Okresný národný výbor v&nbsp;Žiari nad Hronom mu odňal štátny súhlas na výkon kňazského povolania už 15. decembra 1970.

„Keďže štát by v&nbsp;tom čase nedal súhlas na stavbu fary, farskú budovu postavili ako rodinný dom Rudolfa Baláža, ktorý bol v&nbsp;rokoch 1969 – 1970 správcom farnosti v&nbsp;Pitelovej. Povolenie sa vyriešilo takýmto spôsobom. Po páde režimu sa usporiadali vlastnícke vzťahy a&nbsp;nehnuteľnosť sa prepísala do vlastníctva rímskokatolíckej cirkvi,“ prezradil pitelovský farár Stanislav Noga (60).

„Sme skromná podhorská farnosť, patriaca pod dekanát Žiar nad Hronom. V&nbsp;rámci možností sa snažíme kostol udržiavať, čo treba opraviť, zmodernizovať. To všetko robíme z&nbsp;vlastných prostriedkov. Na farskej a&nbsp;ekonomickej rade musíme dobre zvažovať, na čo poskytneme financie. V&nbsp;nedeľu máme dve sväté omše, sú tu dobrí ľudia, prevažne katolíci, väčšina z&nbsp;nich praktizujúci,“ opisuje farnosť miestny pán farár.

Kostol susedí s&nbsp;budovou fary, delí ich len cesta, ktorá vedie k&nbsp;futbalovému ihrisku. Tieto miesta spolu s&nbsp;obecným úradom a&nbsp;kultúrnym domom tvoria centrum obce. Jej spodná časť sa nazýva Čierne zeme, ďalšou sú Záhrady a&nbsp;osada U&nbsp;Kuricov slúži prevažne ako rekreačná oblasť. Práve tá je vyhľadávanou lokalitou, ktorá do tejto krásnej obce priťahuje chatárov a&nbsp;rekreantov z&nbsp;celého Slovenska.

<h3>Natália Jankovová (16)</h3>
&nbsp;
V Pitelovej je vždy tak pokojne. Dá sa tu dobre oddýchnuť a často si s kamarátmi robíme vychádzky do okolitej prírody.
&nbsp;
<h3>Mária Skladanová (73)</h3>
&nbsp;
Nemám tu trvalý pobyt, ale mám tu rodičovský dom a hlavne v lete tu trávim veľa času. Mám políčko, na ktorom pestujem zeleninu. Život je tu dobrý – ako na dedine. Práce okolo domu a v záhrade je síce dosť, ale má svoje výhody. Máme tu dobrú vodu, hovorí sa o nej, že je liečivá, ale neviem, či je to pravda.
&nbsp;
<h3>Michal Slašťan (30)</h3>
&nbsp;
Je tu nádherná príroda a život je tu pokojný. Výhodou je to, že obec je koncová, teda nie je toľko zaťažená dopravou. Chýba nám však pošta, na ktorú musíme chodiť do susednej Trnavej Hory. Veľkým pozitívom by bola plynofikácia obce, ktorá by mnohým uľahčila život.

Do hôr! Krásna príroda láka mladých: Obec PITELOVÁ sa prebúdza k životu

Výber pre vás

Do hôr! Krásna príroda láka mladých: Obec PITELOVÁ sa prebúdza k životu

Súvisiace články

V najbohatšej obci na Slovensku už ľuďom nie je čo sľubovať. Ako sa v nej žije?

Pohoda uprostred Záhoria: "Búrané" vraj majú všetko, čo potrebujú, a čo nemajú, môžu mať

Aktívni lenivci, cimbalovka a drevení herci: Jedny aj druhé OREŠANY sú strediskom kultúry

Výber pre vás