Jozef Májsky

Ľuďom s&nbsp;lepšou fyzickou kondíciou už pred rokmi učarovala hornatá krajina vo vnútrozemí, iní sa zas nevedia nabažiť množstva pamiatok spojených s&nbsp;nesmierne bohatou históriou ostrova, siahajúcou až do antických čias. Samozrejme, nemožno vynechať ani stretnutia s&nbsp;domácimi obyvateľmi, len málo ovplyvnenými civilizačným zhonom, spoznávanie ich kultúry, zvykov i&nbsp;tradičnej gastronómie. A&nbsp;nájdu sa aj romantici, pre ktorých je Kréta neodmysliteľne spojená s&nbsp;filmom Grék Zorba. Dej románovej predlohy i&nbsp;filmu sa síce odohráva na tomto ostrove, no filmári ho nakrútili na Rodose.

S&nbsp;rozlohou 8 336 štvorcových kilometrov a&nbsp;dĺžkou 260 kilometrov ide o&nbsp;najväčší grécky ostrov a&nbsp;súčasne piaty najväčší ostrov v&nbsp;Stredozemnom mori. Považuje sa za kolísku európskej civilizácie, bol centrom minojskej civilizácie. Momentálne na Kréte žije okolo 625-tisíc obyvateľov, prevažne Grékov. Približne s&nbsp;tristo slnečnými dňami patrí Kréta spolu s&nbsp;Cyprom k&nbsp;najslnečnejším ostrovom Stredomoria. Hlavným odvetvím hospodárstva je turistický ruch. Poľnohospodárstvo sa venuje predovšetkým pestovaniu olív, hrozna a&nbsp;ovocia. Ostrov patrí k&nbsp;najväčším exportérom olivového oleja v&nbsp;Európskej únii.

Kréta

Či už sa dopravíme na Krétu letecky, čo je najbežnejšie, alebo sa vylodíme z&nbsp;trajektu smerujúceho z&nbsp;Peloponézu, prakticky vždy vstúpime na ostrov na severnom pobreží. Práve tam totiž ležia najväčšie prístavné mestá – metropola Iraklio (Hérakleion), Hania (Chania), Rethymno či Agios Nikolaos a&nbsp;množstvo ďalších menších mestečiek a&nbsp;dedín. Väčšine návštevníkov sa už po pár minútach vybaví grécke slovo chaos, ktoré pôvodne znamenalo priepasť. A&nbsp;tá veru dodnes ne­zmizla, stále nás oddeľuje od gréckeho sveta prostredníctvom odlišného písma. Väčšina tunajších nadpisov, brožúr, plagátov a&nbsp;iných významnejších informácií je síce okrem gréckeho písma písaná aj latinkou, no nie je to tak vždy. Preto občasné blúdenie patrí u&nbsp;mnohých turistov k&nbsp;bežnému štandardu, hlavne v&nbsp;odľahlejších častiach Kréty, kde sa nie vždy dohovoríme niektorým zo svetových jazykov.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z OSTROVA, KTORÝ LÁKA NIELEN SVOJIMI PLÁŽAMI, NÁJDETE V GALÉRII

Treba povedať, že domáci si veľmi cenia, keď sa im prihovoríme v&nbsp;ich rodnom jazyku, preto je dobré naučiť sa pred cestou aspoň pozdraviť, poďakovať, prípadne niektoré základné frázy. Ďakujem – efcharisto, si zapamätáme ľahko podľa eucharistie, ťažšie nám pôjde do hlavy prosím – parakalo, a&nbsp;určite sa nám ujde aspoň úsmev, keď sa s&nbsp;niekým zrazíme v&nbsp;tlačenici a&nbsp;povieme mu tipota – nič, nič. Pri zdravení by sme nemali zabúdať na to, že dobré ráno, respektíve dobrý deň – kalimera, sa používa zhruba do trinástej hodiny, potom je vhodnejšie použiť pozdrav dobrý večer – kalispera, aj keď ho zväčša počujeme až po sedemnástej hodine. Na recepcii hotela sa niekedy môže hodiť fráza ja lene, teda volám sa, a&nbsp;doplníme meno.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Nielen v&nbsp;spomenutých väčších mestách, ale aj inde na pobreží sa stretávame s&nbsp;prirodzeným prelínaním histórie a&nbsp;dneška. Na útesoch a&nbsp;vyvýšeninách sa týčia obranné pevnosti, napríklad vstup do metropoly chráni pevnosť Koules, iná sa zas vypína nad prístavom Rethymno. Nuž a&nbsp;takto by sme mohli obísť celý ostrov. O&nbsp;kus ďalej vystrieda stredoveké kamenné stavby typická grécka prímorská zástavba s&nbsp;úzkymi uličkami, ba miestami aj najmodernejšia architektúra. Platí to aj pre tunajšie prístavy, ktorých starú časť obyčajne využívajú rybári a&nbsp;kde v&nbsp;modernej maríne kotvia drahé jachty a&nbsp;nájdete tam aj mólo pre trajekty. 

Priznám sa, že pozorovať vykladanie úlovkov – rýb, hlavonožcov, krabov a&nbsp;kreviet či dokonca morských hubiek – špongií, je pre mňa vždy väčším zážitkom než ich konzumácia. Mnohé určite patria medzi lahôdky, no často mám pocit, že niektoré plody mora ponúkané v&nbsp;reštauráciách lepšie voňajú a&nbsp;vyzerajú, než chutia. Našinec má predsa len trochu iné chuťové bunky, aj keď sa mi zdá, že v&nbsp;prípade krétskych vín a&nbsp;destilátov to zas až tak neplatí. Pre väčšinu našich turistov sa však krétska (grécka) kuchyňa spája hlavne s&nbsp;množstvom ovocia a&nbsp;zeleniny, predovšetkým s&nbsp;nenapodobiteľnými šalátmi dochutenými rôznymi bylinkami.

K&nbsp;neopakovateľným zážitkom patrí aj pozorovanie atmosféry na miestnych trhoviskách, kde si môžeme kúpiť najčerstvejšiu zeleninu a&nbsp;skúsiť napodobniť umenie domácich kuchárov. A&nbsp;hoci v&nbsp;našich obchodoch bežne dostať niektoré stredomorské plody, trebárs olivy, na Kréte chutia akosi inakšie, možno v&nbsp;spojení s&nbsp;inými ingredienciami, ako sú kapary, artičoky i&nbsp;rôzne druhy syrov. Nielen za originálnymi syrmi a&nbsp;ďalšími pochutinami, napríklad medom či karobovou múkou a&nbsp;práškom (náhrada kakaa) zo zomletých strukov svätojánskeho chleba (rohovník), sa oplatí vyraziť do vnútrozemia tohto hornatého ostrova. Atmosféru krétskeho vidieka môžeme doslova nasávať pri jahňacine alebo kozľacine pomaly sa otáčajúcej na ražni nad pahrebou z&nbsp;dreveného uhlia, ktorú miestne gazdinky dokážu upiecť dochrumkava aj v&nbsp;tradičnej peci na chlieb.

Namiesto chutí a&nbsp;vôní kulinárskych špecialít, domáceho vína či zážitkov z&nbsp;ľudovej hudby miestnych ľudových umelcov však niekedy postačí prechádzka po dedinkách s&nbsp;typickými kostolíkmi a&nbsp;veternými mlynmi, aby sme si natrvalo uložili do pamäti rustikálne obrazy a&nbsp;atmosféru krétskeho vidieka. Napriek tomu, že vo väčšine prípadov je návšteva dedinských usadlostí zinscenovaná, zvyčajne v&nbsp;tradičných chalupách trochu pripomínajúcich skanzen, najlepšie sa nám takto podarí nahliadnuť do nedávnej histórie i&nbsp;duše ostrovanov, ktorých sa niekto neustále snažil podrobiť. 

Najviac si určite vytrpeli pod tureckým jarmom, mnoho zmarených životov majú na svedomí aj nemecké vojská, ktoré Krétu obsadili počas druhej svetovej vojny. Keďže po grécky sa dohovorí len málokto z&nbsp;nás, nenahraditeľný je pri takomto výlete jazykovo zdatný sprievodca. Jeho znalosť gréčtiny a&nbsp;domáceho prostredia, ako aj dobré rady, samozrejme, oceníme nielen pri návšteve dedín, pevností, kostolov či kláštorov a&nbsp;ďalších pamiatok, ale aj pri celkom prozaickej činnosti – nákupoch. Zvlášť keď sa zastavíme pri niektorom sade alebo políčku, aby sme si kúpili od domácich čerstvo natrhané broskyne, melóny či paradajky.

Samozrejme, že dobrú radu nepotrebujeme pri kúpe magnetky alebo iného suveníru, ale určite má cenu zlata pri výbere kvalitného olivového oleja, vína a&nbsp;rôznych remeselných výrobkov, napríklad keramiky. Mimochodom, návšteva keramických dielní je často súčasťou fakultatívnych výletov. Pre niekoho môže ísť o&nbsp;stratu času, no pozorovať zručného hrnčiara pri výrobe repliky antickej amfory, vázy alebo krčaha je úžasný zážitok. Hlavne ak vidíme celý proces výroby a&nbsp;možno len o&nbsp;niekoľko hodín máme možnosť prezrieť si aj skutočnú predlohu starú dvetisíc či tritisíc rokov v&nbsp;niektorom múzeu. Tých je tam, pochopiteľne, dosť, no pre našinca by bolo neodpustiteľným hriechom, keby nezavítal do najvýznamnejšej, respektíve najznámejšej krétskej archeologickej lokality a&nbsp;nezaplnil aspoň jednu pamäťovú kartu fotografiami šperku minojskej civilizácie – paláca v&nbsp;Knósse.

Určite sa ho oplatí vidieť napriek tomu, že ide o&nbsp;trochu falošný šperk. Jeho objaviteľ archeológ sir Arthur Evans totiž príliš popustil uzdu svojej fantázii. Okrem reštaurovania pristúpil k&nbsp;rozsiahlym prestavbám, tvorbe replík, ba až falzifikátov, neraz s&nbsp;použitím armovaného betónu, čo mnohí dnešní archeológovia považujú za barbarstvo. Platí to aj v&nbsp;prípade centrálneho kráľovského paláca s&nbsp;typickými červenými stĺpmi, ktorý je z&nbsp;veľkej časti betónový, podobne ako niektoré ďalšie stavby v&nbsp;palácovom komplexe. 

Nástenné maľby, ktoré kedysi spestrovali steny viacerých palácov, boli takisto zreštaurované, či skôr vytvorené a&nbsp;premiestnené do archeologického múzea v&nbsp;Hérakleione. Nájdené originály mali často len zopár štvorcových centimetrov a&nbsp;ich súčasnú podobu majú na svedomí viacerí umelci, respektíve ich fantázia. Kópie fresiek umiestnené na novopostavených múroch napriek tomu lákajú zástupy turistov, ktorí často netušia, že na nich nedýchol duch dávnych umelcov spred 3 500 rokov, ale majú pred sebou výsledok fantázie tiežumelcov z&nbsp;prvej polovice 20. storočia. Na ich obhajobu možno povedať, že úplne neblafovali, pretože veľké množstvo vzorov našli na zachovanej keramike.

Napriek prešľapom sira Evansa a&nbsp;jeho nasledovníkov odhalil palác v&nbsp;Knósse aj reálne fakty o&nbsp;zaniknutej minojskej civilizácii, hoci jeho stotožňovanie s&nbsp;mýtickým Minotaurovým labyrintom je tak­isto otázne. Práve v&nbsp;ňom údajne žilo monštrum, napoly človek a&nbsp;napoly býk, mýtický Minotauros. Išlo vraj o&nbsp;syna manželky kráľa Minoa Pasifaé, ktorého splodila s&nbsp;býkom. Bohužiaľ, len ťažko sa dá rozlíšiť, čo mohla byť realita a&nbsp;čo je výplod bujnej fantázie starých Grékov z&nbsp;minojskej doby, respektíve našich súčasníkov. Asi podstatne múdrejší by sme boli, keby sa podarilo rozlúštiť lineárne písmo, ktorým len v&nbsp;Knósse jeho obyvatelia popísali asi štyritisíc hlinených tabuliek. V&nbsp;každom prípade miestne nálezy i&nbsp;artefakty z&nbsp;ďalších lokalít na Kréte svedčia o&nbsp;tom, že miestni vybudovali v&nbsp;bronzovej dobe vyspelú civilizáciu s&nbsp;materiálnym i&nbsp;duchovným potenciálom, z&nbsp;ktorého výrazne čerpali starí Gréci.

Akosi príliš rýchlo som sa vrátil z&nbsp;hôr na pobrežie. Zamierme preto späť do vnútrozemia ostrova, ktorému dominujú štyri veľké horské pásma. Že ide o&nbsp;poriadne vrchy, svedčí aj najvyšší bod ostrova hora Timios Stavros (2 456 m), ktorá leží v&nbsp;pohorí Psiloritis. Preto ak sa vyberieme na horskú turistiku, nepodceňme primerané oblečenie a&nbsp;hlavne obuv. Veľmi častým cieľom turistov sú Biele hory (Lefka Ori) v&nbsp;západnej časti Kréty, ktoré dostali meno podľa zasnežených hrebeňových partií. Ich najvyšší vrch Pachnes (2 452 m) však zdolá len málokto, drvivá väčšina návštevníkov mieri do 18-kilometrovej rokliny Samaria. 

Miestami má až kaňonovitý charakter so stenami vysokými niekoľko sto metrov a&nbsp;s&nbsp;najmenšou šírkou údajne len šesť metrov, no podľa môjho odhadu treba nejaký meter pridať. Prechod roklinou sa začína v&nbsp;horách na náhornej planine Omalos v&nbsp;nadmorskej výške zhruba 1 100 metrov a&nbsp;končí sa na brehu Líbyjského mora v&nbsp;osade Agia Roumeli. Návrat proti ľudskej „riave“ nie je možný, treba použiť loď. Je trochu smutné, že v&nbsp;letnej sezóne je tam doslova hlava na hlave, aj keď roklina je súčasťou národného parku. Nuž ale u&nbsp;nás v&nbsp;Tatrách býva na magistrále neraz rovnaká situácia.

Napriek tomu v&nbsp;tejto unikátnej lokalite vidieť nielen prekrásne scenérie, ktoré sa postupne menia od vysokohorských s&nbsp;ihličnatými stromami až po vyprahnuté prímorské skaly porastené suchomilnými krovinami. Kto by sa chcel pokochať kvitnúcimi bylinami, z&nbsp;ktorých viaceré sú endemické, musí tam vyraziť na jar, najlepšie v&nbsp;máji. Väčšina turistov je však spokojná aj s&nbsp;tým, že môže v&nbsp;rokline len z&nbsp;niekoľkých metrov pozorovať polokrotké kozy bezoárové, ktoré v&nbsp;skalnatom teréne našli ideálne útočisko pred predátormi a&nbsp;v&nbsp;minulosti aj pred lovcami. 

V&nbsp;tichších zákutiach, ktoré ľudia atakujú menej, nie je problém natrafiť na menšie druhy miestnej fauny, z&nbsp;motýľov napríklad na vidlochvosty a&nbsp;z&nbsp;plazov na jašterice či scinky. Kúskom zo svoje desiatej môžeme pri odpočívadle prilákať takmer na dosah ruky nebojácnu sojku i&nbsp;ďalšie spevavce. Treba podotknúť, že napriek ťažkej prístupnosti bola roklina v&nbsp;minulosti osídlená. Našli sme tam zvyšky políčok a&nbsp;olivových sadov, kamenných obydlí, kostolíkov, ba dokonca skalné obydlia. Život zvierat i&nbsp;ľudí by bol len ťažko predstaviteľný bez vody. Až na najhorúcejšie letné mesiace jej je tam dosť, veď jednu z&nbsp;najhlbších európskych roklín vyhĺbil vodný tok.

Vďaka vysokým horám má Kréta pomerne dosť prameňov, hoci potoky a&nbsp;riečky majú veľmi nevyrovnané prietoky a&nbsp;bežne v&nbsp;lete vysychajú. Ako človek narodený v&nbsp;znamení Rýb som sa snažil dostať k&nbsp;jedinému veľkému sladkovodnému jazeru na ostrove, čo sa mi aj podarilo. Jazero Kournas s&nbsp;priezračnou vodou sa nachádza v&nbsp;horách neďaleko pobrežného mesta Girgopouli i&nbsp;menšieho sídla Kavros. Patrí medzi obľúbené turistické lokality a&nbsp;obklopujú ho nielen zaoblené vápencové vŕšky, ale aj viacero reštaurácií. Okrem príjemného osvieženia v&nbsp;čistej vode, ktorú obývajú okrem vodnej hydiny aj ryby, vodné korytnačky a&nbsp;sladkovodné kraby, si mnohí návštevníci užívajú plavbu na rôznych plavidlách poháňaných ľudskou silou. Hlavne unavení turisti môžu využiť na odvoz turistický cestný vláčik Talos express.

Určite si nejeden návštevník vnútrozemia, ale aj pobrežných častí ostrova neraz láme hlavu nad viacerými neznámymi druhmi drevín a&nbsp;kveteny, ktoré videl a&nbsp;nevie ich pomenovať. Z&nbsp;tohto hľadiska je ideálne navštíviť botanickú záhradu, ktorá sa nachádza na úpätí Bielych hôr asi pätnásť kilometrov od mesta Chania. Takmer na dvadsiatich hektároch tam rastie okrem domácej flóry množstvo druhov drevín, okrasných rastlín a&nbsp;liečivých bylín pochádzajúcich z&nbsp;rôznych kútov sveta. 

Turisti, ktorým je bližšia Poseidónova „záhrada“ a&nbsp;pri plávaní či ponáraní v&nbsp;čistých krétskych vodách majú radosť z&nbsp;pozorovania podmorského života, by určite nemali vynechať návštevu morského akvária Cretaquarium v&nbsp;blízkosti mestečka Gournes. Tam aj bez zadržiavania dychu uvidia viac než dve tisícky morských živočíchov v&nbsp;šesťdesiatich nádržiach rôznej veľkosti. V&nbsp;podmorskom svete Thalassokosmos sa okrem morskej mediteránnej fauny nachádza množstvo exotických druhov z&nbsp;tropických morí, okrem rýb a&nbsp;žralokov nechýbajú medúzy či karety obrovské.

Aspoň takto okľukou som sa dostal nakoniec aj k&nbsp;moru, ktoré na Krétu láka veľkú väčšinu turistov. Priznám sa, že písať o&nbsp;tom, ako to žije na tunajších plážach a&nbsp;v&nbsp;priľahlých rezortoch, by bolo nosením dreva do lesa. Informácií o&nbsp;tom, kde sú pláže s&nbsp;takým alebo onakým pieskom (inak veľmi čisté sú skôr výnimkou), v&nbsp;ktorom rezorte nájdeme vychýrené diskotéky, dobré podmienky na vodné športy či zábavné centrá pre deti, si záujemca ľahko zistí v&nbsp;cestovných kanceláriách alebo na internete. Samozrejme, že väčšina ľudí si ide na dovolenku hlavne odpočinúť a&nbsp;zabaviť sa, no keď už máme plné médiá rád a&nbsp;odporúčaní na znižovanie uhlíkovej stopy každého z&nbsp;nás, mali by sme navštevovať cudzie krajiny v&nbsp;prvom rade preto, aby sme ich trochu lepšie spoznali. Nuž a&nbsp;priznajme si, že z&nbsp;ležadla na pláži to príliš nejde.

Explózia zmyslov: Máloktoré miesto sa môže popýšiť takou rôznorodosťou ako ostrov Kréta

Výber pre vás

Explózia zmyslov: Máloktoré miesto sa môže popýšiť takou rôznorodosťou ako ostrov Kréta

Súvisiace články

Klenoty Ligúrie: Od francúzskych hraníc za skvostmi pobrežia talianskej Riviéry

Život pri Níle: V okolí Asuánu stále nájdete núbijské ženy, ktoré pohybmi napodobňujú holuby

Rozmanitá nádhera: Objavte najkrajšie chorvátske národné parky

Výber pre vás