redakcia

Najpôsobivejšou časťou pohoria Velebit je bezpochyby oblasť Národného parku Severný Velebit, a to vďaka jedinečnej krajine a bohatej flóre a faune. Severný Velebit, ktorý chorvátski horolezci nazývajú aj klenotom chorvátskych hôr, je obzvlášť pôsobivý vďaka bizarným skalným útvarom. V 30. rokoch 20. storočia tam nadšenec a inžinier Ante Premužić vytýčil Premužićov chodník.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane.</strong>

Najväčší a&nbsp;najstarší národný park v&nbsp;Chorvátsku

Už v&nbsp;roku 1949 boli Plitvické jazerá vyhlásené za prvý chorvátsky národný park a&nbsp;o&nbsp;30 rokov neskôr bola táto nádherná prírodná lokalita zapísaná na Zoznam svetového dedičstva UNESCO vďaka svojej jedinečnej ekologickej hodnote. Hlavnú atrakciu národného parku tvorí šestnásť jazier spojených vodopádmi, ktoré prekonávajú bariéry z&nbsp;travertínu, špeciálnej odrody vápenca. Dobre udržiavané chodníky vedú návštevníkov k&nbsp;zurčiacim vodopádom a&nbsp;skalnatým brehom smaragdových jazier. Návštevníci parku si môžu pozrieť pôsobivú krajinu z&nbsp;inej perspektívy, ak sa prevezú panoramatickým vláčikom alebo jednou z&nbsp;tichých elektrických lodí na vode.

Risnjak s&nbsp;nekonečnou ríšou rastlín a&nbsp;živočíchov

Národný park Risnjak neďaleko hraníc so Slovinskom je domovom prekvapivo vysokého počtu rastlinných a&nbsp;živočíšnych spoločenstiev, ktoré sa vyznačujú náramnou druhovou bohatosťou. Vzhľadom na&nbsp;menšiu plochu parku získava neprehliadnuteľné postavenie či už pri zdolávaní turistických chodníkov, alebo náhodnom objavovaní krás v&nbsp;rámci presláveného pohoria Gorski kotar. Územie parku poskytuje prirodzené podmienky pre početné populácie typickej lesnej zveri a&nbsp;šeliem, z&nbsp;ktorých rysy sa môžu pýšiť významnou popularitou, keďže sa stali hlavnou inšpiráciou na vytvorenie ikonického názvu národného parku. 

Nevídaná flóra a&nbsp;fauna posúvajú latku turistickej návštevnosti čoraz vyššie a&nbsp;miesta, v&nbsp;ktorých dochádza k&nbsp;príznačnému prekrývaniu habitatov pobrežných a&nbsp;horských populácií, nemajú núdzu o&nbsp;pozornosť návštevníkov. Nepovšimnutý neostáva ani vodný tok Kupa, ktorý predlžuje zoznam rastlín a&nbsp;živočíchov o&nbsp;ďalšie významné druhy. Počas&nbsp;sezóny do parku zavítajú nielen turisti, ale park preplnený životom si nenechajú ujsť ani pozorovatelia či priamo profesionáli z&nbsp;oblasti prírodných vied. Nadmorská výška je jedným z&nbsp;hlavných faktorov, ktoré ovplyvňujú rozmiestnenie vegetácie, a&nbsp;tak turisti počas výstupu na najvyšší bod parku Veliki Risnjak (1&nbsp;​528 m n. m.) môžu vychutnávať rozmanité horské spoločenstvá.

Nezabudnuteľný pohľad sa im naskytne, už keď sa ohliadnu na zdolávanú trasu, no ten dlhoočakávaný výhľad ponúkne až samotný vrchol. Z&nbsp;tých jednoduchších a&nbsp;súčasne rovnako záživných trás si obľubu získal náučný chodník Leska s&nbsp;prehľadne umiestnenými informačnými a&nbsp;navigačnými tabuľami, ktoré v&nbsp;mnohých prípadoch plnohodnotne zastávajú úlohu sprievodcu, čo si pochvaľujú najmä skupiny návštevníkov s&nbsp;deťmi. Neoplatí sa vynechať ani kúzelné údolie motýľov, ako ho miestni nazývajú, ktoré zobrazuje oživenú encyklopédiu tohto hmyzu. Nechýbajú ani tie najvzácnejšie druhy, symbolizujúce unikátnosť tejto oblasti. Prepojenosť nenarušenej prírody a&nbsp;atraktívnosti národného parku ako turistickej atrakcie nadväzuje na tajuplnosť azda najväčšej záhady parku. Miesto, kde pramení rieka Kupa, sa nezaobíde bez množstva odvážlivcov, ktorých láka vidina adrenalínu pri potápaní do hĺbky doposiaľ bezodného prameňa. O&nbsp;magickú pobrežnú atmosféru sa bezpochyby postará tyrkysová voda, ktorá sa vyníma pred každým objektívom fotoaparátu, no konečné čísla, ktoré by vyjadrovali skutočnú hĺbku prameňa, ostávajú stále v&nbsp;nedohľadne.

Drsná skalnatá krajina Národného parku Severný Velebit

Ostrovný charakter Národného parku Mljet prirodzene vyplýva z&nbsp;jeho umiestnenia na najväčšom ostrove južnej Dalmácie, ktorý je značne poprepletaný tými najlákavejšími farbami prírody. Vedúcu pozíciu zastávajú&nbsp; odtiene modrej a&nbsp;zelenej, ktoré sa zlievajú&nbsp; do jednotného vzhľadu ostrovného bohatstva. Rýdzo zelené porasty dopĺňajú kráľovsky modré jazerá Veliko jezero a&nbsp;Malo jezero. Ich vody však vzhľadom na jasný zákaz nerozvirujú motory člnov a&nbsp;lodí, a&nbsp;tak sa tieto miesta stávajú ešte bezpečnejšími na kúpanie. Zážitok z&nbsp;jazdy na člnoch poháňaných veslami si môžete užiť vďaka požičovni člnov aj priamo na vode. Môžete tak&nbsp;spoznať jej hlbiny z&nbsp;iného uhla. Z&nbsp;hľadiska spôsobu vzniku obe jazerá dopĺňajú zoznam krasových útvarov, a&nbsp;to konkrétne krasových dolín, ktoré postupom času a&nbsp;vplyvom prirodzených procesov naplnila dravá morská voda. 

Nezabudnuteľný výhľad na celý ostrov a&nbsp;takisto na blízke okolie ponúka drevená vyhliadková stavba Montokuc, ktorej základy sú upevnené v&nbsp;pevnom skalnatom teréne. K&nbsp;vyhliadke vedie zreteľne vyznačená turistická trasa, ktorá sa napája na ďalšie pomerne nenáročné chodníčky. Na ostrove Mljet nechýbajú ani dopravné cesty, po ktorých majú turisti povolené prepravovať sa vlastnými či prenajatými automobilmi, no je nutné dbať na obmedzenia platiace na vedľajších cestách parku, ktoré sú prístupné výlučne motorovým vozidlám patriacim správe národného parku. Ďalšou možnosťou, ako sa efektívne a&nbsp;zároveň záživne prepravovať po spleti cestičiek parku, je nasadnúť na bicykel a&nbsp;užívať si výhľady z&nbsp;nenáročných cyklistických trás. Samozrejmá je nadmieru vybavená požičovňa bicyklov rôznych typov a&nbsp;veľkostí či už pre jednotlivcov, páry, alebo rodiny s&nbsp;malými deťmi.

Zoznámením so zákutiami Národného parku Paklenica nepohrdne žiaden dobrodruh a nadšenec horolezectva alebo adrenalínových športov. Park sa nachádza v&nbsp;turisticky vyhľadávanom pohorí Velebit a&nbsp;prekypuje vápencovými skalnatými útvarmi a&nbsp;veľkolepými krasovými jaskyňami, vďaka čomu sa&nbsp; právom považuje za raj pre horolezcov. Napriek tomu, že športovci z&nbsp;celého sveta sa tam každoročne vyberú zozbierať nové horolezecké zážitky, netreba očakávať nekonečné rady turistov čakajúcich na lezecké výstupy. Územie parku totiž ponúka hromadu lezeckých možností, ktoré sa delia v&nbsp;rámci frekventovanosti na dve jasne odlíšiteľné skupiny, pričom prvé miesto v&nbsp;absolútnej obľúbenosti si drží Anića kuk a&nbsp;pre tých smelších sa tam nachádzajú aj osamelejšie skalnaté steny. Rovnako sa za horolezeckým dobrodružstvom môžu vydať úplní začiatočníci, ako aj skúsení lezci, čo platí&nbsp; v&nbsp;prípade turistických chodníkov s&nbsp;rôznymi stupňami náročnosti. 

Pýchou a&nbsp;symbolom národného parku sú kaňony Velika Paklenica a&nbsp;Mala Paklenica, ktoré komplexne zastrešujú&nbsp; bohatstvo parku. Do najväčšej miestnej jaskyne Manita peć môžete nazrieť výlučne so sprievodcom a&nbsp;počas 30-minútovej prehliadky bližšie spoznať krasové útvary a&nbsp;procesy ich vytvárania. Charakteristické jaskynné tvory nie sú žiadnym prekvapením, ale aj tak si získajú pozornosť návštevníkov. V&nbsp;tichších a&nbsp;odľahlých skalnatých lokalitách môžete natrafiť na rastlinné i&nbsp;živočíšne endemity, ktoré zatiaľ úspešne bojujú s&nbsp;každoročným náporom turistov. Neodmysliteľnou súčasťou parku sú aj idylické vodopády, za ktorými sa však oplatí vyraziť mimo letnej dovolenkovej sezóny, a&nbsp;to pre ich pravidelné vysychanie. Horúce letné dni síce vzbudzujú dojem menej náročného plánovania a&nbsp;jednoduchšieho skĺbenia plánov s&nbsp;predpovedaným počasím, ale títo návštevníci sa zvyčajne pripravia o&nbsp;jedinečný zážitok spojenia skalnatej scenérie s&nbsp;hukotom mohutných, divokých vodopádov.

Nekonečné čaro malebných a&nbsp;kaskádovito členených vodopádov môžete dosýta vychutnávať počas&nbsp;každého ročného obdobia na území Národného parku Krka. Jeho ústredným formovateľom je rovnako pomenovaná rieka, obohacujúca park o&nbsp;sedem slávnych vodopádov. Kedysi turistov lákalo najmä vytúžené letné osvieženie pod najdlhším vodopádom Skradinski buk, ale dnes sú podobné plány nerealizovateľné, keďže už tretí rok platí zákaz kúpania, a&nbsp;to bez výnimiek na celom území národného parku. Titul najkrajšieho vodopádu si od návštevníkov vyslúžil vodopád Manojlovački slap, ktorý je so svojou impozantnou výškou 32,2 metra súčasne najvyšším vodopádom v&nbsp;národnom parku. Vodopády Roški slap a&nbsp;Brljan vám zas učarujú svojím pôsobivým vzhľadom, ktorý spája efekt zrkadlového odlesku vody a&nbsp;okolitého porastu kontrastne dotvárajúceho celkový dojem. Bilušića buk vzbudzuje u&nbsp;turistov sympatie už len svojou históriou, do ktorej výrazne zasiahla ľudská ruka a&nbsp;ničivosť záplav. 

S&nbsp;vodopádom Miljacka slap ostáva spájaný predovšetkým jeho energetický význam a&nbsp;posledný kúsok skladačky predstavuje najmenej prebádaný vodopád Rošnjak, ktorý je pre ťažko prístupný úsek ušetrený od vplyvov turistického ruchu. Do pozície dominanty národného parku možno dosadiť aj ostrov Visovac s&nbsp;monumentálnou budovou františkánskeho kláštora, ktorého návšteve predchádza záživná plavba loďou po jazere Visovacko. Už pri prvotnom pohľade na zelenkavý ostrov sa cestovateľom, ktorým nie sú cudzie skvosty susedného Slovinska, vybaví ostrovček na svetoznámom Bledskom jazere, no s&nbsp;odlišným druhovým zastúpením drevinového porastu a&nbsp;s&nbsp;odlišnou priestorovou, predovšetkým výškovou škálou vegetácie. Visovacu sa pripisujú aj neobyčajné vlastnosti vytvárajúce z&nbsp;tohto ostrova upokojujúce a&nbsp;duchovne bohaté miesto, kde návštevníci nachádzajú priestor na dokonalú regeneráciu duše.

Národný park Kornati sa v&nbsp;rámci turistických cieľov primárne prezentuje ako&nbsp; súostrovie skladajúce sa z početnej skupiny ostrovov mimoriadne chudobných na vlahu. Stáva sa tak stelesnením typickej pobrežnej panorámy viditeľne ovplyvnenej ničivými suchami. Stupeň ochrany zvyšuje už len samotná poloha parku mimo súvislej pevniny. Okrem prístupu sa k&nbsp;významným faktorom, ktoré vplývajú na návštevnosť, pridávajú nehostinné klimatické podmienky, ktoré sa postarajú skôr o&nbsp;skrátenie návštevy než o&nbsp;jej výrazné predĺženie. Novodobé stavby vybudované na tamojších ostrovoch sú prevažne súkromným vlastníctvom a&nbsp;z&nbsp;historických čias Rimanov ostali zachované iba pozostatky kamenných múrov niekdajšej strážnej veže Tureta. Podmienky bez vody a&nbsp;elektrického pripojenia donútia turistov vyhľadávať ubytovanie v&nbsp;okolitých častiach Chorvátska, a&nbsp;tak si Kornati zachováva panenskú prírodu bez rozvoja ubytovacích služieb, ktoré by ostrovné oázy pretvorili na moderné ubytovacie komplexy. 

O&nbsp;dobrodružné celodenné výlety sa postará vychýrená jachtárska škola, obľúbené kurzy potápania v&nbsp;blízkosti ostrova Rašip a&nbsp;ostrov Piškera sa zas môže pýšiť prístavným rajom. Pravá chorvátska divočina sa odzrkadľuje aj na nenarušených porastoch bez akéhokoľvek ľudského zásahu, ktoré sú v&nbsp;tých najsuchších častiach zastúpené prevažne bylinnými spoločenstvami. No určité lokality ponúkajú zážitok pripomínajúci kultové filmové scény s&nbsp;dejom točiacim sa výhradne okolo prežitia v&nbsp;divej prírode. Okrem štandardných vodných športov si v&nbsp;unikátnom prostredí parku môžete dopriať voľný čas strávený v&nbsp;obklopení osviežujúcich morských vĺn s&nbsp;mohutnými útesmi týčiacimi sa do ohromujúcej výšky. Spolu s&nbsp;dobrodruhmi si na svoje prídu biológovia, pre ktorých sú prekvitajúce ostrovy vzácnym unikátom, ktorý ideálne zapadá do nejedného prevratného výskumu. Spoznávanie národného parku sa môže niesť v&nbsp;duchu oslobodzujúcich výletných plavieb alebo môžete nahliadnuť do zákutí ostrova po vyšliapaných turistických chod-níkoch.