Veľa ľudí, neporiadok a chudoba. Taký je prvý dojem mnohých návštevníkov, ktorí vkročia do Egypta. Čím väčšie mesto, tým je situácia horšia. Podľa tamojšieho štatistického úradu počet obyvateľov v krajine dosiahol ešte v roku 2020 hranicu 100 miliónov. Štát sa tým zaradil na tretie miesto najpočetnejšej africkej krajiny, a to hneď po Etiópii a Nigérii. Centrálny úrad pre verejnú mobilizáciu a štatistiku dokonca uvádza, že nové dieťa sa narodí zhruba každých 20 sekúnd.

Níl

Je historicky považovaný za najdlhšiu rieku na svete, hoci toto prvenstvo podľa výskumov patrí skôr Amazonke. Dĺžka Nílu sa podľa rôznych zdrojov pohybuje medzi 6 650 a 7 088 kilometrami, jej povodie sa odhaduje na 2,86 až 3,35 milióna štvorcových kilometrov. Okrem Egypta preteká aj štátmi Rwanda, Burundi, Tanzánia, Uganda, Etiópia, Južný Sudán a Sudán. Do stredozemného mora ústi formou delty Nílu. Záplavy Nílu sú základom egyptského a sudánskeho poľnohospodárstva. Rieka sa skladá z dvoch hlavných častí – Bieleho a Modrého Nílu.

Zo sprievodcu učiteľ

Tieto nelichotivé štatistiky pozorne sleduje aj turistický sprievodca Mourad Foad. Už len tým, že má iba jedno dieťa – 14-ročnú dcéru, tvrdí, že vyjadruje svoj postoj k situácii. Rodák z Asuánu študoval cestovný ruch v Káhire. Pred koronavírusovou pandémiou bol presvedčený o tom, že si nemohol vybrať lepšie povolanie. Dnes si nie je taký istý. „Obidvaja s manželkou sme turistickí sprievodcovia. Cestujeme tam, kde sú peniaze, čiže návštevníci. Sprevádzame ľudí od Káhiry cez Asuán až po Luxor. Pred rokom 2019 sme sa doslova nezastavili. Jeden z nás bol stále na cestách. Prišla korona a celý svet sa zastavil vrátane toho nášho. Chvíľku sme dokázali žiť z úspor, ale nie dlho. Zas až toľko ich nemáme, i keď na egyptské pomery nezarábame zle. Kým priemerný mesačný plat v štátnej správe je zhruba 130 dolárov, ja mám, našťastie, o niekoľko stoviek viac. Tým, že v čase pandémie bola krajina prázdna, žiadni cudzinci tu neboli, pracoval som ako učiteľ. Najmenších som učil hrať na klavíri,“ spomína Mourad, ktorý ako všetci jeho kolegovia pracuje na voľnej nohe.

Oženil sa pred 14 rokmi. Tvrdí, že je šťastný. O svojej manželke hovorí s úsmevom na tvári. „Chceme dať našej dcére vzdelanie, aby sa pozrela aj do sveta. Mne sa to zatiaľ nepodarilo, no rád by som vycestoval za hranice. Nie natrvalo, len sa pozrieť, ako žijú tí, ktorí chodia do Egypta na dovolenku. Láka ma najmä Európa, ale aj Amerika,“ unáša sa svojimi snami.

Pekná cudzinka by nemala byť sama

Mnoho plavieb po Níle sa začína práve v jeho rodisku, čiže v Asuáne. Hrdo kráča so skupinkou popri rieke Níl po promenáde Corniche a ako prvé chce ukázať najväčší bazár v meste. Čím viac sa ulice plnia ľuďmi, tým je jasnejšie, že cieľ je na dosah. Vyzerá to tam asi tak ako všade na trhu v Oriente. Vpravo sú na ceste naukladané obrovské vrecia s mletým, čerstvým i sušeným korením, hneď vedľa predavači vykladajú banány, granátové jablká i mandarínky, oproti majú orechy či sušené ovocie. Stačí si len vybrať. Vo väčšine stánkov predávajú muži, kto nakupuje, sú zas ženy. Odfotiť ich je takmer nadľudský výkon. Mnohé z nich, ktoré chodia v tradičných čiernych odevoch a sú zahalené, neobľubujú výdobytky modernej doby. Určite ich nevidieť s mobilom v ruke, ako si robia selfie alebo točia reels na sociálne siete. Naopak, ťažký nákup si naložia trebárs aj na hlavu a vzpriamene kráčajú ulicou.

„V Káhire sú v tomto ľudia otvorenejší. Fotiť možno bez problémov takmer hocikde. U nás je to iné. Hlavne staršie ženy sa obávajú, že keď ich niekto odfotí, berie im zároveň aj šťastie. Sú veľmi poverčivé. Ale nielen ony. Muži zas vozia v autách na palubnej doske korán, respektíve jeho atrapu. Vraj ich ochráni pred nebezpečenstvom na ceste,“ vysvetľuje sprievodca a zmieni sa aj o kriminalite. „Nie je vysoká, asi taká ako v bežnom 150-tisícovom meste. Peknej žene, najmä cudzinke, sa však neodporúča chodiť samej po ulici. Niežeby jej hrozilo znásilnenie, ale miestni muži ju budú určite otravovať.“

Článok pokračuje na ďalšej strane.