Peter Gregor

Počas desiatich rokov aktívneho cestovania som si uvedomil, že všetky moje cesty by sa neboli podarili, keby som nebol stretol tých správnych ľudí. Cestujem práve kvôli ľuďom a&nbsp;cestujem rád. Niektorí si myslia, že konfliktné oblasti, kam zavíta veľmi málo turistov, vyhľadávam kvôli adrenalínu alebo istej prestíži, ale nie je to tak. Na miestach, kde sa nemôžete spoliehať na sprievodcu a&nbsp;turistický bedeker, je práve ochota miestnych kľúčom k&nbsp;dosiahnutiu mnohých inak ťažko dosiahnuteľných cieľov. Pri cestovaní nemusí ísť vždy len o&nbsp;spoznávanie nových miest, ale aj o&nbsp;načerpanie pozitívnej energie z&nbsp;neuveriteľnej človečiny.

Dáta sú dátami, štatistiky štatistikami a osobná skúsenosť zasa osobnou skúsenosťou. Čo z toho si vyberie turista pre naplnenie svojich cestovateľských snov, je čisto na ňom. Isté však je, že nie vždy sa musia názory zhodovať. Posúďte sami, tu je rebríček „NAJ“ krajín pre rok 2022:
&nbsp;
Začnime najbezpečnejšími krajinami sveta vybranými spoločnosťou Travel Pulse, ktorá vychádzala z dát štyroch inštitúcií, hodnotiacich dlhodobo úroveň bezpečnosti na svete. Okrem štandardných bezpečnostných kritérií je tu zakomponovaná aj miera rizika nákazy Covidom. Na vrchole sú Spojené arabské emiráty a Dubaj, druhé miesto patrí Britským Panenským ostrovom v Karibiku a na pomyselnom bronzovom stupienku sa umiestnila Jamajka. Nasledujú Bahamy, Island, Fidži, Kanada, Grenada, Nový Zéland.
&nbsp;
Zoznam najnebezpečnejších krajín sveta pre aktuálny rok na Travel Risk Map, čo je interaktívny nástroj vytvorený bezpečnostnými špecialistami z International SOS, ukazuje v „TOP 10“ nasledujúce štáty: Afganistan, Stredoafrická republika, Irak, Líbya, Mali, Somálsko, Južný Sudán, Sýria, Ukrajina a Jemen.
&nbsp;
Možno vás bude zaujímať aj rebríček najpriateľskejších krajín sveta: Magazín Travel Off Path sa v tomto ohľade zameral predovšetkým na ochotu domácich pomôcť turistom. Tu je poradie od prvého po desiate miesto: Mexiko, Indonézia, Omán, Filipíny, Brazília, Vietnam, Taiwan, Thajsko, Portugalsko, Bahrajn.

Dáta či osobná skúsenosť: Čo si vyberiete?

Jedna z&nbsp;mojich prvých ciest viedla na Balkán. Písal sa rok 2010, bolo leto, vo vrecku som mal 300&nbsp;eur (ktoré som napokon všetky aj tak neminul) a&nbsp;celý mesiac som cestoval po východnej a&nbsp;južnej Európe stopom. Prespával som kade-tade –&nbsp;na poli, blízko policajnej stanice, na kopcoch za dedinou či na benzínových pumpách. A&nbsp;práve na čerpacej stanici kdesi uprostred Kosova personál jednoducho nedopustil, aby som prespal v&nbsp;stane vonku. Prenechali mi svoj najlepší gauč, uvarili fantastický čaj a&nbsp;celý večer sa mi venovali. Človeku sa po milých stretnutiach veľmi dobre spí, aj keď po celodennej ceste v&nbsp;horúcich teplotách nie je práve najčistejší.

Pokračovanie na ďalšej strane.

Zrejme so mnou budete súhlasiť, že Irak nie je práve ideálna dovolenková destinácia. Ide najmä o&nbsp;tú časť krajiny, kde sa bojovalo v&nbsp;posledných rokoch najviac, teda sunnitskú arabskú oblasť. Najviac si to odnieslo mesto Mosul –&nbsp;kedysi multietnické miesto, kde spolu žili Kurdi, Arabi, jezídovia a&nbsp;Turkméni. Žila tam aj početná skupina kresťanov, z&nbsp;ktorých sa do mesta už väčšina nevrátila. Čakal som veľmi ortodoxnú a&nbsp;uzavretú spoločnosť, preto ma prekvapili miestni, ktorí sa podieľali na rekonštrukcii mesta. Zavolali ma k&nbsp;sebe, pofotili sme sa, v&nbsp;rámci možností sme sa porozprávali a&nbsp;nakoniec sa vrátili do práce s&nbsp;nálepkou „milujem Slovensko“ na tričku.

Libanon je krajina, kde na vás nekričia z&nbsp;diaľky: „Poď sem, priateľu, príď si niečo kúpiť do môjho obchodu!“ Roky občianskej vojny zanechali v&nbsp;ľuďoch istý druh nedostupnosti. Nedostanete sa k&nbsp;nim úplne ľahko. Najľahšie to ide určite stopom. Týmto štýlom cestovania som sa dostal k&nbsp;rodine arménskych prisťahovalcov v&nbsp;mestečku Andžar blízko hraníc so Sýriou. Títo ľudia sa ma ujali, akoby som bol ich vlastný. Kúpili mi dobré víno, pripravili fantastickú vodnú fajku a&nbsp;ustlali mi pohodlnú posteľ. Celý večer sme sa rozprávali a&nbsp;smiali a&nbsp;ja viem, že keď sa tam vrátim, budú ma s&nbsp;nadšením očakávať.

Rok 2013 bol v&nbsp;Afganistane zlomový. Američania nechali v&nbsp;uliciach miestnych vojakov dúfajúc, že budú pripravení na boj s&nbsp;Talibanom. Ako to nakoniec dopadlo, už asi viete. Prišiel som do krajiny, kde bol oficiálne vyhlásený vojnový stav, a&nbsp;sám som si ťukal na čelo, prečo som to spravil. Pri dodržiavaní istých pravidiel sa však dalo po určitej časti krajiny relatívne ľahko cestovať. Individuálne to, samozrejme, robí len veľmi málo turistov, preto sa všade čudovali, prečo chodím sám. Ako inak však lepšie spoznáte krajinu a&nbsp;ľudí v&nbsp;nej? Takto som po ceste k&nbsp;bývalému prezidentskému palácu v&nbsp;Kábule, zničenému počas vojny mudžahedínov, narazil na partiu veľmi príjemných študentov. Tí boli natoľko šokovaní, že sa nebojím po Afganistane pohybovať sám, že ma vyprevadili až k&nbsp;spomínanému palácu. Čo na tom, že sme si nerozumeli ani slovo...

Somálsko bolo asi tou poslednou krajinou, kde by som čakal, že kúpim nejaký suvenír. Keď sme dorazili na Jazeera Beach neďaleko hlavného mesta Mogadišo, na moje prekvapenie ma obklopilo niekoľko vytrvalcov. Neboli nepríjemní ani neslušní, dalo sa s&nbsp;nimi veľmi ľahko dohodnúť na cene a&nbsp;netrvalo to ani dlho. Doma som potom rozdával všelijaké náramky či mušle zo Somálska a&nbsp;ľudia boli nadšení. Pri ceste naspäť z&nbsp;pláže sme autom zapadli v&nbsp;piesku. Keď to videli miestni, pribehli k&nbsp;nám a&nbsp;spoločnými silami sme auto vytlačili späť na pevný povrch. Bol to pre mňa zážitok, pretože kvôli bezpečnosti ma vojaci nechceli pustiť medzi miestnych. Nikto z&nbsp;nich však nevyzeral, že by ma nerád videl, a&nbsp;všetci ma s&nbsp;úsmevom volali k&nbsp;sebe.

Nedá mi nespomenúť môjho dobrého kamaráta Peťa Minárika, ktorý so mnou absolvoval dve cesty. Jedna z&nbsp;nich viedla severnou časťou Iraku a&nbsp;druhá Izraelom. Nájsť si dobrého partnera na cestovanie v&nbsp;oblastiach, ktoré sa nedajú považovať za pokojné, nie je jednoduché. Kopa ľudí vám nasľubuje, že by išli, ale keď príde na lámanie chleba…&nbsp; Veď to poznáte. Peťo bol veľmi príjemný spoločník –&nbsp;nekonfliktný, vďačný a&nbsp;priateľský k&nbsp;miestnym. Prespali sme spolu v&nbsp;púšti, kde sme hodiny neprehovorili ani slovo, a&nbsp;to pri pohľade do upokojujúceho praskajúceho ohňa. A&nbsp;predsa sme cítili, že sme s&nbsp;miestom nejako zvláštne prepojení. Jeden z&nbsp;mojich najsilnejších zážitkov.

Aj keď sa táto krajina nachádza v&nbsp;západnej Európe, mentalitou ľudí sa podobá skôr na Blízky východ. Nehovorím o&nbsp;známom konflikte medzi protestantmi a&nbsp;katolíkmi, ale o&nbsp;celkovej príjemnej atmosfére v&nbsp;zapršanom kúte starého kontinentu. Ľudia sa zdravia aj v&nbsp;mestách, v&nbsp;krčme alebo v&nbsp;autobuse sa veľmi rýchlo dáte s&nbsp;hocikým do reči. Mal som tú česť zoznámiť sa s&nbsp;Mitchom, Američanom z&nbsp;Texasu, ktorý v&nbsp;Belfaste žije, učí o&nbsp;národnostných konfliktoch a&nbsp;oženil sa s&nbsp;Írkou. Spojila nás náhoda. Jednu jeho fotografiu, ktorú som našiel na voľne dostupnom internetovom portáli, mi napadlo použiť na zadný obal môjho hudobného projektu. 

Zistil som, že Mitch žije v&nbsp;Belfaste, navyše som už mal kúpenú letenku do Írska. Napísal som mu teda, či by sme sa nemohli stretnúť a&nbsp;či by mi trochu nepredstavil mesto a&nbsp;ľudí, ktorí v&nbsp;ňom žijú. Mitch súhlasil, a&nbsp;tak sme nakoniec povymetali asi desať krčiem –&nbsp;od typických írskych až po lokálne, kam chodili aj bývalí „britskí dobrovoľníci“ bojujúci proti teroristickej skupine IRA. Vďaka nemu som sa dozvedel, o&nbsp;čo tu vlastne ide. Mitch nezaprel svoju americkú identitu. Všade, kam sme išli, si bral svoj kovbojský klobúk. Vysvetlil mi, že on už síce kovboj nie je, ale jeho dedo bol. A&nbsp;ako bonus mi ukázal miesto, kde fotografiu spravil. Išlo o&nbsp;jednu s&nbsp;katolíckych katedrál v&nbsp;Belfaste.

Ak hľadáte ubytovanie v&nbsp;mestečku Šuša v&nbsp;Náhornom Karabachu a&nbsp;vopred nemáte nič vybavené, miestni vás určite nasmerujú k&nbsp;Sarovi a&nbsp;jeho rodine. Tam si užijete tú pravú arménsku pohostinnosť spojenú s&nbsp;pálenkou a&nbsp;vynikajúcim borščom, samozrejme, zoznámite sa s&nbsp;celou rodinou. Saro je vojnový veterán, ktorý má na starosti miestne múzeum. Keď si získate jeho dôveru, zoberie vás na miesto, z&nbsp;ktorého vidieť historicky veľmi významné údolie. Práve odtiaľ sa totiž odpradávna pokúšali prejsť „Azeri“ (ľudia z&nbsp;Azerbajdžanu) do Karabachu a&nbsp;získať územie, ktoré Arméni tak vytrvalo nechcú pustiť z&nbsp;ruky. Tam vás Saro nechá chvíľu osamote a&nbsp;vy tak máte možnosť vychutnať do hĺbky atmosféru miesta.

Do palestínskej Kalkílije sme sa vybrali s&nbsp;cieľom pozrieť si zoologickú záhradu, ktorá prežila všetky tie roky konfliktu s&nbsp;Izraelom. Cestou sme narazili na skupinku študentov, ktorí sa neďaleko prezentovali svojimi odbornými prácami v&nbsp;predmetoch chémia a&nbsp;fyzika. So študentmi sme sa spriatelili, porozdával som im suveníry zo Slovenska v&nbsp;podobe odznakov a&nbsp;vznikla prenádherná fotografia. Písali ste už svoje meno na papier elektrinou?

Malý, skromný a&nbsp;pritom veľmi sebavedomý človiečik menom Mohamed mi skrížil cestu v&nbsp;meste Dahuk v&nbsp;irackom Kurdistane, autonómnej oblasti na severe Iraku. Ako som tak fajčil pred hotelom, prišiel ku mne a&nbsp;spýtal sa ma, či s&nbsp;niečím nepotrebujem pomôcť. To som síce nepotreboval, zato sme skončili na čaji a&nbsp;tak sa začalo naše priateľstvo trvajúce dodnes. Poznám už celú jeho rodinu, asi dvadsať zo stovky jeho bratrancov a&nbsp;zakaždým, keď ho navštívim, pobeháme spolu blízke miesta a&nbsp;rozprávame sa o&nbsp;živote. Tento chlapík je symbolom pokoja a&nbsp;vyrovnanosti –&nbsp;žije šťastným životom v&nbsp;mestečku Kasruk, má ženu, dve deti a&nbsp;nikdy sa na nič nesťažuje. Keď potrebujem načerpať energiu ľudskosti, zájdem na pár dní k&nbsp;nemu.

Energia z nekonečnej ľudskej dobroty: Neuveríte, kde na ňu najčastejšie narazíte!

Výber pre vás

Energia z nekonečnej ľudskej dobroty: Neuveríte, kde na ňu najčastejšie narazíte!

Súvisiace články

Pri zákusku sa spieva: Ani nie tri hodiny cesty a chorvátske gurmánske radovánky sa môže začať

Panama, to nie je len prístav: Láka aj Portobelo, hlavné mesto rytmov kongy

​Unikátny kúsok sveta: Maurícius fascinuje nielen vzácnou známkou či vyhynutým vtákom dodom

Výber pre vás

Unikátny kúsok sveta: Maurícius fascinuje nielen vzácnou známkou či vyhynutým vtákom dodom