Kráčam širokými ulicami, ktoré prikrášľujú prvé ranné lúče slnka. Okolo mňa prúdia ľudia pôsobiaci uponáhľaným dojmom. Supermarkety, hlučné cesty zaplavené prúdom moderných áut a&nbsp;mikrobusov, pomedzi ktoré sem-tam prekľučkuje staručká Dacia 1310. Týmto obrazom ma víta rumunská metropola Bukurešť. Moderné veľkomesto s&nbsp;retro atmosférou, v&nbsp;ktorom sa stretáva staré s&nbsp;novým, súčasné s&nbsp;historickým.

Dunaj – alebo aj Donau, Donav, Duna, Dunav či Dunărea je s 2 860 kilometrami druhá najdlhšia európska rieka a najdlhšia rieka v Európskej únii. V meste Donaueschingen vzniká sútokom zdrojníc Breg a Brigach, okrem Nemecka preteteká Rakúskom, Slovenskom, Maďarskom, Srbskom, ďalej tvorí rumunsko-bulharskú hranicu  a ústí deltou do Čierneho mora na hraniciach medzi Rumunskom a Ukrajinou, pričom sa dotýka aj hranič Moldavska. Povodie rieky pokrýva plochu 795 686 km2.

Rieka Dunaj

Napokon sa v&nbsp;spleti ulíc beznádejne strácam. Snažím sa osloviť viacerých okoloidúcich, no všetci svorne krútia hlavami – nehovoria po anglicky. Do centra mi pomáha trafiť až mladá dvojica, ktorá tento svetový jazyk ovláda. Jazykovú bariéru riešim aj pri potulkách centrom Bukurešti – väčšina informačných tabúľ je iba v&nbsp;rumunčine. Ak sa návštevníci z&nbsp;cudziny chcú dozvedieť niečo viac o&nbsp;miestnych historických pamiatkach, je vhodné absolvovať prehliadku mesta s&nbsp;turistickým sprievodcom.

Jednou z&nbsp;najvyhľadávanejších pamiatok hlavného mesta je kontroverzný Palác ľudu, sídlo rumunského parlamentu. Po americkom Pentagóne je to druhá najväčšia budova na svete. V&nbsp;roku 1984 ho dal postaviť neslávne známy diktátor Nicolae Ceauşescu, aby tak demonštroval moc komunistického režimu. Aby mohla byť monumentálna stavba zrealizovaná, neváhal dať zbúrať obytné štvrte i&nbsp;časť historického centra Bukurešti. Na výstavbu si Ceauşescu požičiaval financie zo zahraničia, čím krajine priniesol hladomor. Nespokojný a&nbsp;hladujúci ľud sa napokon vzbúril. Ceauşescu sa spolu s&nbsp;manželkou pokúsil o&nbsp;útek. Ten však nevyšiel a&nbsp;oboch popravili.

Stará pani podíde k&nbsp;prestretému stolu vo svojej útulnej kuchynke a&nbsp;gestom mi naznačuje, aby som si sadla. Zaujme miesto vedľa mňa, no skôr ako sa pustíme do spoločnej večere, prežehnáva sa a&nbsp;ukazuje mi sväté obrázky na stenách. S&nbsp;Petrucou si nerozumieme ani slovo, dohovárame sa rukami-nohami až do príchodu jej podnájomníka, ktorý ovláda angličtinu. „Pracujem ako námorník,“ rozhovorí sa. „Pol roka trávim na mori a&nbsp;pol roka doma v&nbsp;Rumunsku. Keď prídem sem do Konstance, vždy sa ubytujem u&nbsp;Petruce, už sme ako rodina. Je veľmi nábožná. Rovnako ako väčšina Rumunov je pravoslávneho vierovyznania.“

V&nbsp;byte starej panej som sa ocitla náhodou. Ponúkla mi nocľah, keď som sa stratená túlala Konstancou, hľadajúc nejaké ubytovanie. O&nbsp;mojom nápade vybrať sa ešte na krátku prechádzku podvečerným mestom nechce ani počuť. Vraj by to pre osamelú cestovateľku po zotmení mohlo byť v&nbsp;meste nebezpečné. Radšej ma vedie do starostlivo nachystanej hosťovskej izby, požičiava mi svoju nočnú košeľu, usádza ma do kresla a&nbsp;púšťa mi televízor, aby som si po náročnom cestovaní oddýchla. Čo na tom, že z&nbsp;rumunského filmu nič nerozumiem, cítim sa príjemne ako na návšteve u&nbsp;starej mamy.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Nasledujúce ráno sa lúčime ako staré známe. Smerujem do centra Konstance, najdlhšie trvalo osídleného mesta v Rumunsku. Jej pôvodný názov bol Tomis, neskôr ju však premenovali podľa Konštancie, sestry rímskeho cisára Konštantína Veľkého. Pri prechádzke mestom natrafíte na pamiatky z ranokresťanských čias, mešitu, maják z 19. storočia či secesnú budovu opusteného kasína.

Napriek dlhej histórii na mňa Konstanca pôsobí skôr moderným dojmom, v čom so mnou súhlasia i Cosmin a Diana, sympatický mladý manželský pár, ktorý z mesta pochádza. „Konstanca je najdôležitejší rumunský prístav,“ prezrádza Cosmin, ktorý priamo v prístave aj pracuje. „Počas hlavnej sezóny žije mesto najmä z cestovného ruchu. V letných mesiacoch sem zo všetkých strán smerujú dovolenkári túžiaci po oddychu pri mori. Neďalekú pláž Mamaia radi vyhľadávajú domáci i zahraniční dovolenkári. Vysoké, moderné a luxusné hotelové komplexy však nie sú pre každého, dovolenka v nich aj našincov vyjde veľmi draho,“ upozorňuje ma Diana.

Našťastie ubytovať sa možno aj v cenovo dostupných kempingoch. Túto možnosť s radosťou využívam. Na prechádzku po pláži sa vydávam na druhý deň zavčas rána – už predpoludním sa totiž pláž rýchlo plní dovolenkármi, slnečníkmi a ležadlami. Kto pred preľudnenými plážami uprednostňuje tiché zákutia s príchuťou dobrodružstva, nemusí byť smutný. I tomu Rumunsko ponúka jedinečný zážitok. Treba sa však za ním vybrať po pobreží trochu viac na sever.

Kým v&nbsp;minulosti rumunské vlaky nemali medzi cestovateľmi práve najlepšiu povesť, dnes po koľajniciach na najfrekventovanejších trasách premávajú moderné a&nbsp;udržiavané vozne. Hoci sú pomalé a&nbsp;často meškajú, cestovanie v&nbsp;nich je oveľa pohodlnejšie než kedysi. Jeden z&nbsp;nich ma priváža do prístavného mesta Tulcea. Železničná stanica leží priamo pri brehu Dunaja a&nbsp;neďaleko nej sa nachádza prístav plný výletných lodí, katamaránov a&nbsp;člnov. Tíško sa pohojdávajú na hladine a&nbsp;čakajú na svojich pasažierov, aby ich previezli po druhej najväčšej riečnej delte v&nbsp;Európe.

O&nbsp;deltu Dunaja sa Rumunsko delí s&nbsp;Ukrajinou, pričom väčšia časť jej rozlohy sa rozprestiera práve na rumunskom území. Pre svoju jedinečnosť sa ocitla aj na Zozname svetového dedičstva UNESCO. Je domovom viac ako 300 druhov vtákov a&nbsp;v&nbsp;jej vodách pláva 45 druhov riečnych rýb. Dunaj sa rozvetvuje na tri ramená – Kilijské, Sulinské a&nbsp;Svätojurské, ktoré tvorí množstvo menších ramien s&nbsp;malebnými zákutiami, meandrami a&nbsp;ostrovčekmi.

Ja si za cieľ plavby volím Svätojurské rameno. Spolu s&nbsp;ďalšími zvedavcami sa usádzam na terase výletnej lode. Ozve sa zvonec, dvíhame kotvy a&nbsp;prístav nechávame v&nbsp;diaľke za sebou. Pod nami sa pohojdávajú mútne dunajské vody. Počas štvorhodinovej plavby všetci svorne upierame zrak na riečne brehy a&nbsp;snažíme sa identifikovať rôzne druhy vtáctva. Máme šťastie na čajky, pelikány, bociany, volavky i&nbsp;na kormorána.

Dunaj, ktorý turistom umožňuje nevšedný zážitok z&nbsp;plavby, je pre domácich nevyhnutným zdrojom živobytia. Miestni sa venujú najmä lovu rýb a&nbsp;žiab. Riečna cesta je pre obyvateľov dedín v&nbsp;delte zároveň jediným spôsobom, ako si do domácnosti dopraviť tovar rôzneho druhu. Dobrodružná plavba sa napokon končí v&nbsp;prístave v&nbsp;dedinke Sfantu Gheorghe. Kapitán šikovne otáča loď a&nbsp;zakotví pri móle. Tam ma čaká kuriózny pohľad – namiesto taxíkov na brehu parkujú drevené vozy so zapriahnutými koňmi. Takýmto netradičným dopravným prostriedkom potom domáci rozvážajú turistov na&nbsp;miesto ich ubytovania.

V&nbsp;dedinke akoby pred desaťročiami zastal čas. Starí ľudia posedávajú na lavičkách pred vidieckymi domčekmi so slamenou strechou, nikto sa nikam neponáhľa. Prach ciest občas zvíria kolesá prechádzajúceho voza ťahaného koňom či traktorom, inak je v&nbsp;uliciach úplný pokoj. Tento nevšedný dopravný prostriedok vozí návštevníkov aj na neďalekú pláž. Na rozdiel od pláží v&nbsp;letovisku Mamaia sem ešte turistický ruch v&nbsp;plnej miere nedorazil.

Na pobreží stretávam iba zopár miestnych a&nbsp;–&nbsp;kravy. Tie si totiž užívajú pieskovú pláž a&nbsp;osviežujúce vlny Čierneho mora spolu s&nbsp;ľuďmi. Kúpanie sa tak stáva skutočne nevšedným zážitkom. Na pláži vládne dovolenková idylka. Všetci sa navzájom rešpektujú – ľudia, kravy i&nbsp;pelikány, ktoré nás sledujú z&nbsp;bezpečnej vzdialenosti. Idylka však trvá iba do západu slnka. Vtedy deltu Dunaja zaplavia mračná komárov, proti ktorým je akýkoľvek repelent celkom neúčinný. Jediný spôsob, ako sa vyhnúť komárím nájazdom, je skryť sa pod moskytiéru.

„Rumunsko je aj krajinou hradov a&nbsp;zámkov,“ poúča ma Manole, môj nový známy. Dávam mu za pravdu. V&nbsp;krajine je ich neúrekom a&nbsp;patria k&nbsp;hlavným turistickým lákadlám. Jedným z&nbsp;najfotogenickejších je zámok Peleş. Cesta k&nbsp;nemu vedie cez sympatické mestečko Sinaia, obklopené zeleňou okolitých hôr. Napriek výdatnému dažďu si ma Sinaia okamžite získava svojou atmosférou. Mesto postavené do kopca v&nbsp;osemstometrovej nadmorskej výške najskôr predo mnou ukrýva svoju tvár v&nbsp;jemnom závoji utkanom z&nbsp;hmly a&nbsp;dažďa.

Sinaiu vraj pomenovali podľa biblickej hory Sinaj. Za svoj názov vďačí rumunskému princovi, ktorý tu po návrate z&nbsp;púte na Sinajskom polostrove v&nbsp;roku 1695 založil kláštor. Okolo neho bolo potom vybudované mesto. Kláštorný komplex dodnes patrí k&nbsp;dominantám mesta. Aj ja sa v&nbsp;ňom na okamih zastavujem. Obdivujem bohato zdobený interiér chrámu. V&nbsp;prítmí po stranách sedí zopár ľudí ponorených do modlitby. Chvíľu zotrvávam s&nbsp;nimi v&nbsp;tichosti. Potom už moje nedočkavé kroky smerujú k&nbsp;spomínanému zámku Peleş.

Cesta k&nbsp;nemu vedie opäť do kopca. Keď sa zámok napokon vymaní z&nbsp;objatia stromov, zostávam v&nbsp;úžase stáť. Historický objekt, ktorý dal postaviť kráľ Karol&nbsp;I. v&nbsp;19.&nbsp;storočí ako svoje letné sídlo, mnohí právom považujú za jeden z&nbsp;najkrajších európskych zámkov. Je ako z&nbsp;rozprávky a&nbsp;pýši sa bohato zdobenými a&nbsp;vyrezávanými vežičkami. V&nbsp;jeho útrobách sa ukrýva úctyhodných 160 izieb. Okolitý areál, ktorý skrášľujú terasy, fontány, sochy i&nbsp;udržiavaný živý plot, priam láka na prechádzku. Vyhľadávajú ho i&nbsp;mladomanželské páry, ktoré sem s&nbsp;obľubou prichádzajú v&nbsp;sprievode fotografa, aby im práve na tomto krásnom mieste zhotovil svadobné fotografie.

Za návštevu stojí aj Korvínov hrad v&nbsp;transylvánskom meste Hunedoara. Rande si s&nbsp;ním dávam pri východe slnka, skôr ako ho zaplavia prvé skupiny návštevníkov. Goticko-renesančný hrad obklopujú mohutné hradné múry a&nbsp;zdobené kamenné veže. Pod dlhým dreveným mostom sa v&nbsp;hĺbke črtá riečka, vinúca sa okolo hradu. Milovníci histórie si hrad môžu prezrieť aj zvnútra. Na hradnom nádvorí sa nachádza kaplnka i&nbsp;studňa hlboká 30 metrov. Podľa starej legendy ju kopali traja tureckí otroci, ktorým prisľúbili slobodu, ak narazia na vodu. Studňu hĺbili neuveriteľných pätnásť rokov, kým sa im podarilo prekopať k&nbsp;vode. Ich väznitelia však slovo nedodržali a&nbsp;Turci sa slobody nikdy nedočkali.

Mierim na sever do regiónu Maramureş, takmer až k&nbsp;ukrajinským hraniciam. Vodič nášho mikrobusu jazdí šialenou rýchlosťou napriek tomu, že prechádzame úsekom nekonečných serpentín. Každú chvíľu obratne kľučkuje a&nbsp;predbieha autobusy či kamión i&nbsp;v&nbsp;neprehľadných zákrutách. Vydýchnem si, keď napokon vystupujem v&nbsp;dedinke Bârsana. Odľahlý sever Rumunska sa vo svete preslávil najmä vďaka tradičnej ľudovej architektúre. Od dávnych čias bol tento región domovom talentovaných rezbárov. V&nbsp;jednotlivých dedinkách možno dodnes obdivovať štíhle vysoké drevené kostolíky, z&nbsp;ktorých osem sa v&nbsp;roku 1999 ocitlo na Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Jedným z&nbsp;nich je i&nbsp;pravoslávny kostolík v&nbsp;Bârsane s&nbsp;typickou štíhlou vežou. Drevený kostolík je spolu s&nbsp;ďalšími sakrálnymi stavbami súčasťou kláštorného komplexu Bârsana. Keď človek vstúpi do priestoru za kláštornými bránami, akoby sa zrazu ocitol v&nbsp;celkom inom svete. Môže zblízka obdivovať precíznu prácu miestnych rezbárov, prepracované detaily na jednotlivých budovách, ale aj prechádzať sa popri pestrofarebných kvetinových záhonoch, rozjímať na niektorej z&nbsp;drevených lavičiek alebo sa porozprávať s&nbsp;pravoslávnymi mníškami v&nbsp;dlhých čiernych habitoch, ktoré sa o&nbsp;celý komplex príkladne starajú.

Nemožno cestovať po Rumunsku a&nbsp;nenavštíviť niektoré z&nbsp;jeho pohorí. Jedno z&nbsp;nich, Piatra Mare, ukrýva zaujímavú atrakciu pre adrenalínové povahy. Slovenskému raju podobný Kaňon siedmich rebríkov leží neďaleko mesta Brašov. Odvážlivcom ponúka nevšedný zážitok v&nbsp;podobe zdolávania rebríkov vedúcich pomedzi rokliny, skaly a&nbsp;vodopády.

Oveľa známejšie je pohorie Retezat, chránené rovnomenným národným parkom, ktorý je najstarší v&nbsp;Rumunsku a&nbsp;je skutočnou ukážkou krás rumunskej prírody. Pešo stúpam do výšky 1&nbsp;480 m n. m. k&nbsp;horskej chate Cabana Pietrele. Tá je ideálnym východiskovým bodom na turistiku v&nbsp;Retezate – stretáva sa pri nej viacero značkovaných trás. Drevená chata ponúka možnosť lacného ubytovania pre turistov, ako sa však dozvedám až na mieste, nocľah treba mať vopred rezervovaný. Našťastie je tu ešte bezplatný kemping, vzdialený iba pár minút chôdze. V&nbsp;rumunských národných parkoch platí zákaz voľného stanovania, výnimku tvoria práve kempingy, zriadené pri horských chatách.

Krištáľová voda a&nbsp;božské výhľady

Nachádzam si teda voľné miesto a&nbsp;medzi stromami si rozkladám „základný tábor“, z&nbsp;ktorého nasledujúce ráno vyrážam na túru. Sprevádzaná iba žblnkotom horskej bystriny, mäkkým machom a&nbsp;neskôr vôňou kosodreviny kráčam po chodníku značenom modrým trojuholníkom. Turistické značenie je v&nbsp;národnom parku veľmi dobré, človek ani bez mapy nestratí správny smer. Čo nevidieť prichádzam k&nbsp;ľadovcovému jazierku Lacul Stânişoara s&nbsp;krištáľovo čistou hladinou. Nápadne mi pripomína naše tatranské plesá. Odtiaľ ma čaká stúpanie po skalnatom teréne.

Čím vyššie sa dostávam, tým krajšie výhľady na krajinu podo mnou sa mi otvárajú. Najkrajší ma čaká na vrchole Retezatu (2&nbsp;485 m n. m.), kde sa mi prihovoria dvaja rumunskí turisti, zaujímajúci sa o&nbsp;moju cestu. „Urobila si dobre, že si prišla na turistiku práve do Retezatu,“ hovorí jeden z&nbsp;nich. „Množstvo turistov zamieri radšej do Fagarašských vrchov, lebo sa tam nachádza najvyšší rumunský vrch. Retezat je síce nižšie pohorie, no nádherné výhľady a&nbsp;najmä ľadovcové jazierka ho robia mimoriadne krásnym. Keď mám príležitosť, vždy sa sem rád vraciam.“ Prikyvujem. Nielen Retezat, celé Rumunsko je natoľko rozmanité a&nbsp;zaujímavé, že sa doň oplatí vrátiť i&nbsp;viackrát.

TEXT A FOTO: LENKA ADAMČÍKOVÁ KOSTOLANSKÁ

Dobrodružstvo v delte Dunaja: Naprieč krajinou, ktorá dokáže vždy niečím prekvapiť

Výber pre vás

Dobrodružstvo v delte Dunaja: Naprieč krajinou, ktorá dokáže vždy niečím prekvapiť

Súvisiace články

V objatí Alhambry: Andalúzia okorenená európskou, arabskou aj africkou kultúrou

Marche: Niekdajšie miesto tragickej lásky je dnes rajom umenia, gurmánov a adrenalínu

Hašiš alebo víno? PORTUGALSKO je malá krajina, ktorá má v ponuke viac, než by ste očakávali

Výber pre vás