Rušné veľkomestá i ospalé dedinky, v ktorých akoby zastal čas. Vysoké horské štíty, starobylé hrady či utešené drevené pravoslávne kostolíky. Pláže plné mušlí, ale aj skryté riečne ramená. To je len malá mozaika zaujímavostí rozmanitého Rumunska.

Kráčam širokými ulicami, ktoré prikrášľujú prvé ranné lúče slnka. Okolo mňa prúdia ľudia pôsobiaci uponáhľaným dojmom. Supermarkety, hlučné cesty zaplavené prúdom moderných áut a mikrobusov, pomedzi ktoré sem-tam prekľučkuje staručká Dacia 1310. Týmto obrazom ma víta rumunská metropola Bukurešť. Moderné veľkomesto s retro atmosférou, v ktorom sa stretáva staré s novým, súčasné s historickým.

Rieka Dunaj
Dunaj – alebo aj Donau, Donav, Duna, Dunav či Dunărea je s 2 860 kilometrami druhá najdlhšia európska rieka a najdlhšia rieka v Európskej únii. V meste Donaueschingen vzniká sútokom zdrojníc Breg a Brigach, okrem Nemecka preteteká Rakúskom, Slovenskom, Maďarskom, Srbskom, ďalej tvorí rumunsko-bulharskú hranicu a ústí deltou do Čierneho mora na hraniciach medzi Rumunskom a Ukrajinou, pričom sa dotýka aj hranič Moldavska. Povodie rieky pokrýva plochu 795 686 km2.

Palác v tieni hladomoru

Napokon sa v spleti ulíc beznádejne strácam. Snažím sa osloviť viacerých okoloidúcich, no všetci svorne krútia hlavami – nehovoria po anglicky. Do centra mi pomáha trafiť až mladá dvojica, ktorá tento svetový jazyk ovláda. Jazykovú bariéru riešim aj pri potulkách centrom Bukurešti – väčšina informačných tabúľ je iba v rumunčine. Ak sa návštevníci z cudziny chcú dozvedieť niečo viac o miestnych historických pamiatkach, je vhodné absolvovať prehliadku mesta s turistickým sprievodcom.

Jednou z najvyhľadávanejších pamiatok hlavného mesta je kontroverzný Palác ľudu, sídlo rumunského parlamentu. Po americkom Pentagóne je to druhá najväčšia budova na svete. V roku 1984 ho dal postaviť neslávne známy diktátor Nicolae Ceauşescu, aby tak demonštroval moc komunistického režimu. Aby mohla byť monumentálna stavba zrealizovaná, neváhal dať zbúrať obytné štvrte i časť historického centra Bukurešti. Na výstavbu si Ceauşescu požičiaval financie zo zahraničia, čím krajine priniesol hladomor. Nespokojný a hladujúci ľud sa napokon vzbúril. Ceauşescu sa spolu s manželkou pokúsil o útek. Ten však nevyšiel a oboch popravili.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z TURISTICKY STÁLE NEOBJAVENEJ KRAJINY NÁJDETE V GALÉRII

Ako u starej mamy

Stará pani podíde k prestretému stolu vo svojej útulnej kuchynke a gestom mi naznačuje, aby som si sadla. Zaujme miesto vedľa mňa, no skôr ako sa pustíme do spoločnej večere, prežehnáva sa a ukazuje mi sväté obrázky na stenách. S Petrucou si nerozumieme ani slovo, dohovárame sa rukami-nohami až do príchodu jej podnájomníka, ktorý ovláda angličtinu. „Pracujem ako námorník,“ rozhovorí sa. „Pol roka trávim na mori a pol roka doma v Rumunsku. Keď prídem sem do Konstance, vždy sa ubytujem u Petruce, už sme ako rodina. Je veľmi nábožná. Rovnako ako väčšina Rumunov je pravoslávneho vierovyznania.“

V byte starej panej som sa ocitla náhodou. Ponúkla mi nocľah, keď som sa stratená túlala Konstancou, hľadajúc nejaké ubytovanie. O mojom nápade vybrať sa ešte na krátku prechádzku podvečerným mestom nechce ani počuť. Vraj by to pre osamelú cestovateľku po zotmení mohlo byť v meste nebezpečné. Radšej ma vedie do starostlivo nachystanej hosťovskej izby, požičiava mi svoju nočnú košeľu, usádza ma do kresla a púšťa mi televízor, aby som si po náročnom cestovaní oddýchla. Čo na tom, že z rumunského filmu nič nerozumiem, cítim sa príjemne ako na návšteve u starej mamy.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Diskusia