Jozef Kollár

Prvá zachovaná písomná zmienka o&nbsp;Brodskom pochádza z&nbsp;roku 1163. Naši predkovia sa tam usadili medzi brehmi dvoch korýt, v&nbsp;ktorých boli brody. Živili sa poľnohospodárstvom, aj keď pôdy bolo málo a&nbsp;nebola príliš úrodná. Za Rakúsko-Uhorska a&nbsp;počas prvej Československej republiky odchádzali za prácou najmä do Rakúska a&nbsp;Ameriky. Podľa posledného sčítania obyvateľstva z&nbsp;roku 2022 žije v&nbsp;obci do 2 300 obyvateľov. 

Starostom je prvé volebné obdobie inžinier ekonómie Vladimír Kocúr. „Prišlo to tak prirodzene. Šestnásť rokov som bol poslancom miestneho zastupiteľstva. Komunálna politika ma vždy bavila. Pri presadzovaní nových vecí som však ako poslanec nemal takú právomoc, ako má starosta, a&nbsp;tak som sa rozhodol v&nbsp;nedávnych komunálnych voľbách kandidovať. Chcem veci meniť tak, ako si predstavujem, že by to mohlo byť správne,“ prezradil starosta Vladimír Kocúr, ktorý neskrýva hrdosť na rodáka obce, národného buditeľa Martina Čulena. K&nbsp;významným osobnostiam patria aj mykológ Aurel Dernek a&nbsp;jazykovedec Konštantín Palkovič.

Legenda hovorí, že Brodské bolo miestom, kde sv. Cyril a&nbsp;Metod prvýkrát vkročili na naše územie. Preto aj erb obce tvoria postavy sv. Cyrila a&nbsp;Metoda, ktorí držia v&nbsp;ruke pergamen a&nbsp;jablko, nad nimi sa vznáša holubica.
Poloha: rozprestiera sa na Záhorí, na ľavom brehu rieky Moravy a&nbsp;tvorí hranicu s&nbsp;Českom a&nbsp;Rakúskom.
Prvá písomná zmienka: 1163
Názov: V&nbsp;starých písomnostiach sa obec spomína ako Barachka, Baraska, Broczka, Brodno.
Nadmorská výška: 160 m
Počet obyvateľov: do 2 300 (údaj z&nbsp;roku 2022)

Brodské

Brodské sa v&nbsp;starých písomnostiach spomína ako Barachka, Baraska, Broczka, Brodno... Nachádzalo sa na dôležitej Břeclavskej ceste, ktorá viedla z&nbsp;Břeclavi do Šaštína. Miestni sú však najviac hrdí na veľkomoravskú históriu. Podľa legendy Brodské bolo miestom, kde slovanskí vierozvestcovia sv. Cyril a&nbsp;Metod prvýkrát vkročili na naše územie. Aj erb obce tvoria postavy týchto významných svätcov. V&nbsp;ruke držia pergamen a&nbsp;jablko, nad nimi sa vznáša holubica. „Mali tadiaľto prechádzať, keď šli od Devína na Veľkú Moravu. Na noc si ustlali na neďalekom Veleši, pôvodnom hradisku našich predkov. Keď sa ráno zobudili, bola okolo nich samá voda. Trčal z&nbsp;nej len kopček, na ktorom spali,“ vraví Marcela Antálková, bývalá riaditeľka miestneho kultúrneho domu, a&nbsp;pokračuje: „Okolo nich plávali loďky nazývané čajky, aj s&nbsp;gazdami. Vozili na nich seno. Domáci vydesených vierozvestcov upokojovali, aby sa nebáli, voda okolo nich je vraj plytká a&nbsp;tak po brode prejdú takmer suchou nohou. Previezli ich do pohanskej osady za Velešom (Veleš, pohanský boh stáda), kde údajne posvätili základný kameň na budúci kostol.“

ĎALŠIE FOTOGRAFIE ZO ZAUJÍMAVEJ POHRANIČNEJ OBCE NÁJDETE V GALÉRII

Pri kostole stojí rodný dom významného slovenského národného buditeľa, pedagóga a&nbsp;matematika Martina Čulena (*1823, Brodské – †24. január 1894, Čaka). Po smrti Ľudovíta Štúra ho údajne prezývali druhý Ľudovít. Dvesto rokov od jeho narodenia si obec pripomenula koncom mája spomienkovým podujatím. Filozofické ročníky absolvoval v&nbsp;Trnave a&nbsp;teológiu študoval vo Viedni, kde založil slovanskú knižnicu. Počas revolúcie v&nbsp;roku 1848 bol naňho vydaný zatykač. Ušiel do Prahy, kde sa zúčastnil na Slovanskom zjazde. Pôsobil na gymnáziách v&nbsp;Banskej Bystrici a&nbsp;ako profesor matematiky a&nbsp;fyziky v&nbsp;Bratislave. Bol aj riaditeľom školy v&nbsp;rumunskom Satu Mare. V&nbsp;roku 1867 ho po obvinení z&nbsp;panslavizmu preložili do Levoče a&nbsp;o&nbsp;rok penzionovali. V&nbsp;tom čase už pracoval na prípravách otvorenia slovenského gymnázia v&nbsp;Kláštore pod Znievom. Zostavil jeho moderný učebný plán a&nbsp;počas existencie školy bol jej riaditeľom. Po násilnom zatvorení gymnázia pôsobil ako farár v&nbsp;Čake. Aktívny účastník slovenského národného hnutia od 40. rokov 19. storočia a&nbsp;spoluzakladateľ Matice slovenskej je aj autorom dvoch matematických učebníc.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Po rôznych dramatických obdobiach histórie bola v&nbsp;novších dejinách pre obyvateľov obce najkrutejšia 2. svetová vojna. Podľa pamätníkov posledné dni pred príchodom frontu boli v&nbsp;znamení kopania úkrytov a&nbsp;ukrývania toho najdôležitejšieho. V&nbsp;oblasti Kútov, Brodského a&nbsp;Lanžhota boli veľmi ťažké boje, čo zapríčinila rieka Morava. Front obcou prešiel 8. apríla 1945. Obete boli aj z&nbsp;radov civilného obyvateľstva. Na pamätníku padlým z&nbsp;1.&nbsp;a&nbsp;2. svetovej vojny, ktorý stojí pred kostolom, sú aj fotky piatich žien, ktoré zahynuli dva dni pred oslobodením dediny. „V&nbsp;tom čase sa uskutočnil nálet bombardovacích lietadiel. Ľudia sa ukryli v&nbsp;typických miestnych uličkách. Mnohé po zásahoch bômb vyhoreli a&nbsp;niektorí obyvatelia sa v&nbsp;nich zadusili,“ vysvetľuje Marcela Antálková. Aj niektoré pohreby sa konali za výnimočnej situácie. Tí skôr narodení spomínajú na nečakané ukončenie poslednej rozlúčky so zosnulou starenkou, keď nad cintorínom prelietal bombardér. Položili truhlu na zem a&nbsp;bežali, čo im sily stačili, aby si zachránili životy.

Vystrašení obyvatelia možno utekali aj popri miestnom Kostole sv. Antona Pustovníka. Podľa miestneho pamätníka si v&nbsp;jeho veži urobili ustupujúci nemeckí fašisti guľometné hniezdo, ktoré zlikvidovali vojaci Červenej armády. Kostol, ktorý je barokovou stavbou pôvodne staršej stredovekej stavby, bol potom nejaký čas bez veže. Nachádza sa v&nbsp;ňom aj vzácny historický organ, ktorý má vyše 130 rokov. Je zrekonštruovaný, má mechanickú traktúru.

Ovláda ho aj organistka Zuzana Nižňanská. „Na organe hrám približne od štrnástich rokov. Už od mala mi učaroval zvuk tohto nástroja, jeho mohutný vzhľad a&nbsp;farebné možnosti. Hru na organe som študovala na Súk­romnom konzervatóriu v&nbsp;Topoľčanoch. Keďže u&nbsp;nás v&nbsp;dedine je viacej organistov, omše si delíme, prípadne sa počas jednej striedame. Počas vianočných koncertov, ktoré so spevokolom organizujeme, sa mi na spestrenie programu darí prezentovať niektoré diela klasickej organovej hudby. Vyberané sú tak, aby sa dali zahrať na našom jednomanuálovom organe. Vyberám z&nbsp;baroka – Bach, Vivaldi – úpravy, alebo od Jána Křtitele Vaňhala či Mendelssohna.“

V&nbsp;dome z&nbsp;19. storočia býva rezbársky majster Miroslav Kinder. Pochádza z&nbsp;Pezinka, v&nbsp;obci na Záhorí žije dvadsať rokov. Vierozvestcov sv. Cyrila a&nbsp;Metoda stvoril za dva mesiace. Obdivujú ich domáci aj turisti. Na starosti má aj údržbu svojho diela. „Svätého Cyrila a&nbsp;Metoda som vyrezal pri príležitosti 850. výročia obce z&nbsp;dvoch stromov, ktoré pochádzajú z&nbsp;parku pri škole. Posvätil ich náš bývalý pán farár,“ prezradil majster rezbár, člen Umeleckej besedy Slovenska, ktorý si predlohu vierozvestcov naštudoval na sochárskych sympóziách a&nbsp;cez internet. Najťažšie vraj bolo udržať koncepciu sôch. Obrazy a&nbsp;sochy Miroslava Kindera okrem Slovenska poznajú aj v&nbsp;Česku, Holandsku, Švajčiarsku a&nbsp;Kanade. V&nbsp;súčasnosti vyrezáva sochu nazvanú Išiel Macek do Malaciek pre Občianske združenie Hrdí Malačania.

V&nbsp;Brodskom sa už roky uchovávajú zvyky a&nbsp;tradície prostredníctvom folklóru. Kroj, ktorý sa nosil, patrí podľa knihy rodáka Konštantína Palkoviča k&nbsp;typu rozšírenom v&nbsp;oblasti Kútov a&nbsp;Gbiel. Folklórna skupina Bročané bola založená ešte v&nbsp;roku 1969, vtedy ju v&nbsp;súlade s&nbsp;komunistickou ideológiou pomenovali Víťazná cesta. Spevácku skupinu postupne doplnili muži a&nbsp;vznikla aj tanečná zložka súboru, ktorý sa s&nbsp;úspechom zúčastňoval na folklórnych slávnostiach a&nbsp;festivaloch. Po roku 1990 vedenie FS prevzala Marcela Antálková. Deti zo základnej školy – od 1. do 9.&nbsp;ročníka – sú členmi folklórneho súboru Bročánek. „Program, ktorý nacvičujú, je v&nbsp;záhoráčtine, ide o&nbsp;piesne a&nbsp;tance z&nbsp;Brodského,“ vysvetľuje Marcela Antalková.

Tu treba spomenúť, že v&nbsp;Brodskom boli už na prelome 19. a&nbsp;20. storočia známe kapely, najskôr cimbalová a&nbsp;potom dychové. V&nbsp;roku 1942 nahrali pre slovenský rozhlas brodčianski muzikanti Apaké so spevákmi pásmo ľudových piesní. V&nbsp;roku 2001 vyšiel spevník brodských ľudových piesní pod názvom Brodské, Brodské, Brodské dolina. Piesne zozbierali speváci FS, zapísala ich M. Antálková a&nbsp;znotovala L.&nbsp;Valúšková.

Brodské sa rozširuje, záujem o&nbsp;bývanie je v&nbsp;tejto záhorskej obci primeraný. Ľudia sa do nej radi vracajú, aj keď z&nbsp;pokojnej viesky dochádzajú za prácou do Skalice, Senice, Malaciek, Bratislavy, ale aj na Moravu a&nbsp;do Rakúska. Najväčšou prioritou je podľa starostu Vladimíra Kocúra vybudovanie novej cesty v&nbsp;časti obce Na Padielkoch. „Chýbajú nám aj chodníky pri hlavnej ceste. Keďže obec nevlastní všetky pozemky, na ktorých by sme ich vybudovali, snažíme sa odkúpiť ich od vlastníkov,“ vraví Vladimír Kocúr a&nbsp;pokračuje: „Chceli by sme prerobiť aj starú hasičskú búdu, v&nbsp;ktorej by mohlo vzniknúť kultúrne centrum, kde by sa konali rôzne obecné akcie. Snažíme sa zohnať zdroje z&nbsp;EÚ na výstavbu novej telocvične, keďže na takýto projekt nemáme vlastné zdroje. V&nbsp;kultúrnom dome chceme prestaviť nefunkčný priestor na posilňovňu. Takže plánov na jedno volebné obdobie je dosť.“ Poslednej obci na severozápade Slovenska, neďaleko významného železničného uzla v&nbsp;Kútoch, želáme do ďalších rokov jedinečnú budúcnosť.

Čo vydesilo Cyrila a Metoda v obci na Záhorí s jedinečnou minulosťou?

Výber pre vás

Čo vydesilo Cyrila a Metoda v obci na Záhorí s jedinečnou minulosťou?

Súvisiace články

Vášeň je vášeň: Pán Ernest z Lipian minul na svoj koníček neraz nemalé peniaze. Čomu sa venuje?

Nemenili by za nič na svete: Klokočov leží v takmer neobjavenom kraji v božsky krásnej prírode

Obec VAŽEC prežila ničivý požiar: Dnes peniazmi z eurofondov dotujú najdôležitejšie investície

Výber pre vás