redakcia

„Je mi jedno, či čerpám energiu v&nbsp;kostole, synagóge alebo v&nbsp;mešite. Vždy som hľadala cestu k&nbsp;viere,“ vraví herečka s&nbsp;jednou z&nbsp;najstrhujúcejších tvárí. Manželka režiséra Pavla Haspru, matka speváčky Kataríny Hasprovej. Soňa Valentová. Najnovšie ju zaujali svedkovia Jehovovi. Čo všetko ešte o&nbsp;nej nevieme?

<h3>Zdvíhala nohy vyššie než ja!</h3>
Žili v&nbsp;Trnave. Otec Ľudovít bol pred vojnou pomerne dobre zabezpečeným veľkopodnikateľom s&nbsp;vínom. Nikdy však nepil, u&nbsp;Valentovcov sa len ochutnávalo. A&nbsp;milovali umenie. A&nbsp;robil sa mentolový likér, ktorý malá Sonička chodila tajne olizovať do domáceho baru.
Chápavé oči, plné clivoty a&nbsp;temperamentu, sa herečke rozžiaria aj pri spomienke na to, ako chodila s&nbsp;otcom, ktorému šrapnel z&nbsp;granátu vo vojne poškodil sluch, na liečenia do Luhačovíc. Bola živé dieťa.
Energiu, za ktorú sa jej neraz od mamy ušla aj facka, krotila: spočiatku hrou na klavíri, no na ten jej chýbala trpezlivosť. Už vtedy pod bránou s&nbsp;Gabrielou Záhradníkovou (neskôr primabalerínou) snívala, že keď raz budú slávne, budú si lakovať nechty načerveno. „S&nbsp;baletom som prestala, pretože Gabriela zdvíhala nohy vyššie než ja! To som predsa nemohla zniesť,“ smeje sa Soňa. „A&nbsp;ozaj, nechty som si v&nbsp;dospelosti nikdy nelakovala.“

<h3>Otec mi umrel nad kartami</h3>
Herečku neskôr nadchlo slovo. „Vďaka výročiam Lenina a&nbsp;recitačným pretekom sme aspoň mali kde vystupovať. Raz som ako vymašličkované dievčatko recitovala monológ šialenej Hanky z&nbsp;Hájnikovej ženy,“ hovorí Soňa Valentová. „Porotca sa ma spýtal, či som básni rozumela. Odpovedala som, že učiteľka mi všetko vysvetlila a&nbsp;že človek z&nbsp;veľkej lásky môže narobiť hrozné veci.“
„Krásne detstvo, mladosť. Naši síce po znárodnení podniku museli odovzdať aj polovicu bytu a&nbsp;tu a&nbsp;tam z&nbsp;núdze niečo predať, no nikdy mi nedali pocítiť nedostatok. Po vojne otec viedol malú octáreň v&nbsp;Bratislave. Každé ráno cestoval vlakom a hrával karty s&nbsp;mladými. A&nbsp;nad nimi ho, nalomeného životom, zradilo srdiečko,“ šepne herečka.
Už v&nbsp;mladosti mala vysedenú dieru v&nbsp;hľadisku činohry, opery a&nbsp;baletu. Pre dievča, ktoré plakalo po každom predstavení preto, že hercom tak krásne tlieskajú, bola voľba povolania jasná. Na VŠMU mala šťastie na pedagóga – Ladislava Chudíka. A&nbsp;na kamarátov. Jeden jej raz venoval lístok na predstavenie Kto sa bojí Virginie Woolfovej. Soňu „náhodou“ usadili vedľa režiséra inscenácie Pavla Haspru. Polovicu hry takmer nevnímala. Nasledovalo pozvanie na čaj, po treťom ročníku svadba a&nbsp;ich prvá dcéra Natália.
„Krása? Dôležitejší je výraz, vnútro,“ vraví herečka s&nbsp;výrazným komickým, dramatickým i&nbsp;muzikálovým talentom, ktorá stvárnila škriepne dedinčanky, osudové ženy aj dámy, ktorá sa na divadelných doskách objavila v&nbsp;hre Jarabica (1974) ako jedna z&nbsp;prvých herečiek s&nbsp;obnaženým poprsím. „Skôr som mávala komplexy. Ako mladšiu ma zlostili moje kučeravé vlasy. V&nbsp;divadle mi ich občas dokonca žehlili. A&nbsp;hnevala ma moja tatárska tvár so širokými sánkami. Rozmýšľala som, či by sa tie hrany nedali nejako opiľovať...“
Pokračovanie na ďalšej strane...

<h3>Od bolesti som stratila hlas</h3>
Život však nebol vždy len priaznivý. Ako mladučkú ju na poslednú chvíľu vzali do nemocnice s&nbsp;prasknutým slepým črevom a&nbsp;so zápalom pobrušnice. Museli operovať bez anestézie. „Takmer som umrela. Od bolesti som si tak vykričala hlas, že som dva dni nevydala hláska,“ prezrádza herečka. Neskôr sa obávala, že pre problémy s&nbsp;chrbticou nebude môcť hrať, a&nbsp;poistila sa štúdiom televíznej réžie. Debutovala Lorcovou Plánkou, ale... „Hrám dosť, nechcem oberať kolegov o&nbsp;robotu.“
A&nbsp;že jej zazlievali účinkovanie v&nbsp;manželových inscenáciách? „Nerozumela som tomu. Keby som hrala zle, neobsadzoval by ma,“ vraví Soňa. Spolupráca s&nbsp;manželom nebola vždy ružová. Musela vedieť text prvá. Jeho hnev si zlizla za všetkých. Spočiatku po každej skúške plakala. Dlho jej trvalo, kým pochopila, že si nemá všímať to, akým tónom manžel hovorí, ale čo hovorí.
Vytiahneme z&nbsp;nej ešte, ako ju nemal rád istý starší kolega a&nbsp;robil jej prieky. Ako dcéru Natáliu po štúdiu herectva nikde nechceli vziať len preto, že má známych rodičov. Ako jeden režisér v&nbsp;divadle vyhlásil, že ju ani nechce vidieť, aj tak ju nebude potrebovať. Ako jej občas niektorá alternujúca kolegyňa zazlievala, že hrá na premiére prvá. Ako neznesie stres a&nbsp;radšej ustúpi. Ako jej istá pani raz vyčítala, že stále hovorí o&nbsp;dobre, a&nbsp;pritom herečke Viere Strniskovej prebrala manžela: „To manželstvo bolo rozbité, už spolu nežili,“ bráni sa aj dnes Soňa.

„S&nbsp;pani Vierou nie sme síce priateľky, ale sme korektné kolegyne.“
Herečke sa vždy rátala manželova čestnosť, priamočiarosť a&nbsp;pracovný zápal. No temperament v&nbsp;divadle sa často prenášal aj do súkromia. „Pomýšľala som aj na rozvod,“ vysvetľuje. „Keďže som sama bola divoká, musela som si ako kobylka nasadiť zubadlá. Učila som sa byť pokojná. Inak by sme sa pozabíjali. Nebanujem. S&nbsp;manželom, ktorý je doma šéfkuchárom, trávime voľné chvíle v&nbsp;prírode a&nbsp;pri plávaní.“
Ľutuje skôr, že už nemohla mať ďalšie dieťa. „Dcéry som nasmerovala na Božie cesty, nikto nič lepšie nevymyslel,“ vraví Soňa. O&nbsp;svojej sympatii k&nbsp;svedkom Jehovovým dodáva: „Aj prvých kresťanov nazývali sekta. Sú to kresťania. Jahve alebo Jehova je Božie meno, ktoré znamená preukážem sa tým, čím som. A&nbsp;keď spievame aleluja, spievame chváľte Jah. Teda chváľte Pána.“
Herečka vraj nemá nič proti žiadnemu náboženstvu. „Každý, kto hľadá Boha, sa vracia k&nbsp;Svätému písmu. Podstatná je snaha meniť svoju osobnosť k&nbsp;lepšiemu. Páči sa mi, že človek odmieta zbrane a&nbsp;nielen rozpráva, ale aj koná podľa vzoru Krista.“
ANDREJ KOCKA
FOTO: IVONA OREŠKOVÁ, JANA NEMČOKOVÁ A ARCHÍV S. V.

Čo všetko si vytrpela? Život nebol k Soni Valentovej vždy priaznivý, vzdorovala aj intrigám

Výber pre vás

Čo všetko si vytrpela? Život nebol k Soni Valentovej vždy priaznivý, vzdorovala aj intrigám

Súvisiace články

Je bohatý a požičiava chudobným. Bez úrokov, sankcií a záruky, len na dobré slovo

Manžel ju musel vykúpiť: Pravda o odchode Evy Mázikovej do Nemecka a vydaji do grófskej rodiny

Nesplnené prianie: Július Pántik vďaka rodine vedel milovať, s čím sa však nezmieril?

Výber pre vás