Na výročie smrti kolegyne Andrey Fischer (†47) prišla svojou prítomnosťou podporiť bazár jej oblečenia. „S Andreou sme mali veľmi pekný vzťah, nemôžem povedať, že sme boli kamošky, lebo na Slovensku nežijem, ale naše vzťahy boli korektné a ja som ju mala rada. Na tejto akcii som sa zúčastnila kvôli nej a aj kvôli charite, ktorú vždy rada podporím. Zároveň sa mi páči, ak veci, ktoré už nikto nenosí, dostanú druhú šancu,“ povedala nám hneď na úvod rozhovoru živelná Eva Máziková.

Aký je váš vzťah k móde?

Moja nevesta mi hovorí, že sa obliekam veľmi „cool“. Asi sa tak naozaj obliekam. Svoj vek považujem naozaj len za číslo. Je však pravda, že na Slovensku sa obliekam podstatne konzervatívnejšie ako napríklad v Nemecku. Milujem všetko jagavé, k móde mám naozaj silný vzťah, ale raz sa mi stalo, že som šla s nevestou nakupovať a obidve sme vyšli z garderóby v tých istých šatách. Keď som ju v nich videla a potom som sa pozrela na seba, povedala som si: Tu musíš skončiť. Tento odev je pre mladú kočku, nie pre teba. Odvtedy si už neobliekam, čo chcem alebo čo sa mi páči. Viem veľmi dobre, čo si môžem dovoliť dať na seba a čo už nie. Skrátka, odtiaľ potiaľ, lebo ak žena nerozpozná tieto pomyselné hranice, je na smiech.

Ako sa o seba staráte?

Každé ráno cvičím a rozumne sa stravujem. Mám rada šaláty, ryby. Vôbec už neobľubujem ťažké jedlá a snažím sa jesť len do šiestej večer. Potom je to strašné, lebo s manželom sedíme pri televízii a tak by som si dala niečo dobré… Manžel navrhne víno, ale to nechcem, lebo aj vo víne sú skryté kalórie. Potom nerobím nič iné, len pijem vodu. (Smiech.) Čiže áno, udržiavam sa, ale pre mňa je dôležité, aby som bola so sebou vnútorne spokojná a vyrovnaná. Dnešná instagramová doba totiž so sebou priniesla fenomén rôznych filtrov, preto aj nie úplne dokonalé ženy zrazu vyzerajú ako hotové bohyne. Druhá vec je, že ich instagramový vzhľad nemá s realitou nič spoločné. U nás na západe je, naopak, trendom ukazovať sa so všetkými nedostatkami, lebo to je skutočná realita. Nie to, že si vymažete vrásky a kilá navyše… Aj ja občas upozorňujem svojho manažéra, aby na mojich fotkách nebolo príliš veľa retuše, lebo to potom nie som ja.

Máte v šatníku zvlášť obľúbený kus odevu?

Milujem kostýmy Coco Chanel aj môj muž miluje, keď ich mám na sebe. A potom ešte zbožňujem, keď sme spolu v Taliansku na lodi, kde si na seba dám len ľahké šatôčky, ktoré zhodím, a opaľujem sa nahá. Je to možno trošku odvážne, ale tam ma nikto nevidí, iba môj manžel, a keď sa mu nepáči, nech skočí do vody. (Smiech.)

Pred rokmi vás manžel vykúpil z vtedajšieho Československa za 40-tisíc mariek.

To bola oficiálna cesta, ako som sa odtiaľto mohla do Nemecka dostať, pretože emigrácia nepripadala do úvahy, ale nebolo to jednoduché. Vtedy som veľmi trpela, lebo tu ostala moja rodina, známi aj moje kamarátky. Samozrejme, všetky mi vtedy závideli, ale nebolo to ľahké. Odišla som do krajiny, ktorej jazyk som vôbec nepoznala. Komunikovala som len v angličtine. Dokonca aj teraz často komunikujem po anglicky. Našla som si novú, grófsku rodinu, a keď­že som nevedela rozprávať, tak som im na všetko prikyvovala a so všetkým som súhlasila. (Smiech.) Ale mala som veľmi dobrú svokru. Dokonca musím povedať, že moja aj manželova mama sa na seba podobali. Neskôr sme si s mužom povedali, že my dvaja sme asi naozaj mali byť spolu.

S manželom ste celý život, dokonca spolu trávite denne veľmi veľa času. Čo je podľa vás vo vzťahu najdôležitejšie?

Máme veľmi dobré manželstvo. Môj muž ma poslúcha, no tak čo… (Smiech.) Viete, ako sa hovorí: happy wife – happy life (šťastná žena – šťastný život, pozn. red.). To je obľúbená veta môjho manžela. My sme obaja Škorpióni, oslavujeme krátko po sebe narodeniny, ale máme absolútne odlišné povahy. On je veľmi pokojný, rozvážny, zádumčivý, ja som, naopak, živelná, energická a zrejme aj preto, že sme v podstate opaky, nám to stále funguje. Často sa ma ľudia pýtajú, či nám to vo vzťahu klape. Rada hovorím: Jasné, klape, jeden z nás je inteligentný a druhý pekný. Vyber si, ktorý je ktorý. (Smiech.) Teraz vážne, základom všetkého je na spoločnom vzťahu neustále pracovať.

Pokračovanie na ďalšej strane...