Marcela Fuknová

Zdá sa, že strach z&nbsp;toho, že sa pacient v&nbsp;nemocnici nakazí novým koronavírusom, je naozaj veľký. Pribúdajú totiž ľudia, ktorým pre neskorý príchod do nemocnice ide o&nbsp;život. Ak v&nbsp;súčasnej pandemickej situácii utrpia cievnu mozgovú príhodu, majú strach privolať si prvú pomoc. Slovenskí neurológovia upozorňujú, že pacienti s&nbsp;porážkou opäť prichádzajú do nemocníc neskoro a&nbsp;zároveň ich prichádza menej, ako je bežné. Šanca na ich úspešnú liečbu sa pritom zmenšuje s&nbsp;každou minútou.

Pri cievnej mozgovej príhode totiž rozhoduje čas. Limit na podanie akútnej liečby je 4 a&nbsp;pol hodiny a&nbsp;mechanické odstránenie krvnej zrazeniny je možné do 6&nbsp;hodín, v&nbsp;niektorých prípadoch až do 24 hodín od prvých príznakov. Čím skôr pacient zavolá pomoc, tým má lepšie šance na plnohodnotný život. To sa však v&nbsp;súčasnosti nedeje.

Darovať krv môže prísť každá osoba, ktorá nebola posledných štrnásť dní v zahraničí, nebola za posledných 14 dní v kontakte s osobou, ktorá sa odtiaľ vrátila, je v karanténe alebo sa u tejto osoby objavili príznaky respiračného ochorenia alebo ochorenia Covid-19, nemala za posledných 14 dní suchý kašeľ, dýchavičnosť, zvýšenú teplotu, zimnicu, bolesť v krku, hlavy, bolesti svalov, hnačku alebo vracanie.
&nbsp;
Takto overený darca postupuje ďalej na pracovisko a absolvuje štandardný proces darovania krvi pozostávajúci z vyplnenia dotazníka darcu krvi, predodberového vyšetrenia, vyšetrenia lekárom a následného darovania krvi. Každý darca krvi má možnosť objednať sa na darovanie na presný čas. Týmto opatrením chce NTS SR minimalizovať veľkú koncentráciu ľudí v priestore.
&nbsp;
Darovať krv možno v pondelok až piatok počas odberových hodín od 7.00 do 14.00 s výnimkou utorka, keď možno prísť darovať krv od 7.00 do 17.00. Všetky aktuálne informácie týkajúce sa darovania krvi sa nachádzajú na www.ntssr.sk.

Ako počas koronakrízy darovať krv

Cievna mozgová príhoda je závažné ochorenie, pri ktorom dochádza k&nbsp;poškodeniu mozgového tkaniva nedokrvením alebo krvácaním do mozgu. Na toto ochorenie zomiera dvakrát viac ľudí ako na srdcový infarkt. Ročne u&nbsp;nás postihne mŕtvica viac ako 11-tisíc pacientov. Zároveň je to najviac invalidizujúce ochorenie. Porážka pripúta na lôžko až tretinu pacientov, kto rí potrebujú po zvyšok života opatrovateľskú starostlivosť.

Mnohí z&nbsp;nich sa učia opäť rozprávať či chodiť. „V&nbsp;minulosti sme mali problém s&nbsp;tým, že pacienti nepoznali príznaky mŕtvice a&nbsp;vyhľadali pomoc neskoro. Situácia sa výrazne zlepšila po tom, ako sa na Slovensku po vzore Českej republiky rozbehla informačná kampaň Čas je mozog. Slovensko dokonca v&nbsp;ostatných troch rokoch urobilo významný pokrok v&nbsp;štatistike pacientov, ktorí sa liečili. Žiaľ, ukazuje sa, že strach z&nbsp;koronavírusu je natoľko veľký, že napriek ochoreniu ohrozujúcemu život dnes pacienti váhajú s&nbsp;privolaním prvej pomoci a&nbsp;prichádzajú na neurologické pracoviská neskoro, keď už im lekári niekedy nevedia poskytnúť akútnu liečbu,“ hovorí prof. MUDr.&nbsp;Zuzana Gdovinová, CSc., FESO, prednostka Neurologickej kliniky UPJŠ a&nbsp;UN L. Pasteura v&nbsp;Košiciach a&nbsp;prezidentka Slovenskej neurologickej spoločnosti.

Pokračovanie na ďalšej strane.

Prejavy mozgovej mŕtvice sú pritom veľmi zreteľné. Slabosť a&nbsp;tŕpnutie končatín na jednej strane tela, ochrnutie končatiny, poklesnutie ústneho kútika a&nbsp;porucha reči. Pri týchto príznakoch by žiadny pacient či jeho rodinný príslušník nemal čakať ani sekundu. Čas je v&nbsp;tomto prípade rozhodujúci a&nbsp;skutočne ide o&nbsp;každú minútu. Slová prof. Gdovinovej potvrdzuje aj doc.  MUDr. Vladimír Nosáľ, PhD., predseda cerebrovaskulárnej sekcie Slovenskej neurologickej spoločnosti a&nbsp;lekár Neurologickej kliniky v&nbsp;Martine. „Treba si uvedomiť, že riziko úmrtia, ktoré sa dnes spája najmä s&nbsp;koronavírusom, je v&nbsp;prípade pacientov s&nbsp;mozgovou porážkou, ktorí vyhľadajú pomoc príliš neskoro, vyššie.

Rastie aj riziko, že pacient bez pomoci lekárov zostane po mozgovej porážke s&nbsp;trvalými následkami. Z&nbsp;medicínskeho hľadiska máme ako lekári len veľmi obmedzený čas na liečbu pacientov, a&nbsp;preto apelujeme na nich, ale aj na ich rodinných príslušníkov, aby v&nbsp;prípade, že majú v&nbsp;rodine podozrenie na mŕtvicu, neváhali privolať prvú pomoc.“ Neurologické pracoviská majú podľa lekárov aj v&nbsp;súčasnej epidemiologickej situácii dostatočnú kapacitu na liečbu pacientov s&nbsp;cievnou mozgovou príhodou. Lekári aj ostatný zdravotnícky personál pritom dodržiavajú všetky prísne hygienické opatrenia súvisiace s&nbsp;koronavírusom.

Tento stav nie je typický iba pre Slovensko. Koronavírus zasiahol celý svet a&nbsp;aj z&nbsp;iných krajín hlásia napríklad zníženie počtov intervenčných zákrokov na srdci až o&nbsp;polovicu. Žiaľ, ak pacient prekoná stav po ľahšom infarkte doma a&nbsp;do nemocnice nejde napriek príznakom, na srdci mu zostanú trvalé následky, jeho liečba bude v&nbsp;budúcnosti komplikovanejšia a&nbsp;drahšia. Jeho stav sa tiež môže náhle zhoršiť a&nbsp;bez lekárskeho zásahu môže zomrieť. Problémom je aj to, že sa môže skomplikovať stav pacientov s&nbsp;vysokým krvným tlakom či cholesterolom, ktorí nie sú v&nbsp;súčasnosti dostatočne kontrolovaní.

Pacientske organizácie, ktoré sa venujú pacientom s&nbsp;onkologickými ochoreniami, zase tvrdia, že pacienti s&nbsp;podozrivými príznakmi či pacienti z&nbsp;rizikových skupín, ktorí by mali pravidelne podstupovať preventívne vyšetrenia, nemajú kam ísť. „Na infolinku 0 800 800 183 nám volajú aj ľudia, ktorí majú ťažkosti alebo majú už v&nbsp;rukách výsledky vyšetrení, ale nedostanú sa k&nbsp;praktickým lekárom. Ženy, ktoré si našli hrčku v prsníku, ale ich gynekológ neordinuje. Ľudia, ktorí krvácajú z&nbsp;konečníka, ale boja sa ísť do nemocnice, aby sa nenakazili. V&nbsp;regiónoch často nie je dostupná ambulantná starostlivosť o&nbsp;onkologických pacientov, skríningy a&nbsp;diagnostické vyšetrenia sú zastavené alebo sa odkladajú a&nbsp;to zhoršuje celkovú situáciu v&nbsp;onkológii na Slovensku, ktorá i&nbsp;bez koronavírusu nebola dobrá,“ hovorí prezidentka OZ Nie Rakovine Jana Pifflová-Španková.&nbsp;

Dôležitou skupinou onkologických pacientov, ktorým dnes beží čas, sú podľa nej aj tí, ktorí zatiaľ nemajú žiadne príznaky. „Každý deň počas roka u&nbsp;nás na Slovensku na onkologické ochorenia zomrie až 38 ľudí. Ročne zachytíme do 3&nbsp;000 pacientok s&nbsp;karcinómom prsníka. Väčšina žien si nájde hrčku v prsníku a&nbsp;príde k&nbsp;lekárovi. Lenže teraz sa boja alebo ich návštevu lekári odsúvajú, pretože nie sú akútnymi prípadmi. Navyše skríningové mamografie, ktoré prepláca štát a&nbsp;mohli by zachrániť ročne až 300 žien, momentálne stagnujú. Rovnako je to so skríningom hrubého čreva a&nbsp;konečníka, ktorý sa u&nbsp;nás sľubne rozbiehal. Rakovina hrubého čreva a&nbsp;konečníka je vyliečiteľná, keby sme ju zistili včas. No realita je taká, že zo 4 000 ľudí, ktorí na ňu ročne u&nbsp;nás ochorejú, polovica zomrie.

Každá štvrtá kolonoskopia sa končí pozitívnym nálezom. Štyridsať percent pozitívnych testov na okultné krvácanie sú polypy, ktoré sa dajú odstrániť. Potom&nbsp;nádor ani nevznikne. Štát odštartoval pred niekoľkými mesiacmi pozývací skríning, teraz sa však skríningové testy nerobia. Ak pacienti nebudú mať možnosti prevencie a&nbsp;situácia sa čo najskôr nevráti do stavu pred epidémiou koronavírusu, neskoršia liečba vážnych onkologických nálezov, ktoré takto vzniknú, bude drahá a&nbsp;náročná. A&nbsp;čo je horšie, dnešný nezáujem o&nbsp;bezpríznakových pacientov bude v&nbsp;budúcnosti znamenať mnoho tragických ľudských osudov a&nbsp;nešťastných rodín pre neskoro zistené onkologické diagnózy,“ dodáva Jana Pifflová-Španková.

Ďalšou oblasťou zdravotníctva, ktorá pre koronavírus čelí vážnym problémom, je darovanie krvi. Národná transfúzna služba SR (NTS SR) aj bežne počas roka zaznamenáva výpadky a&nbsp;nedostatok darcov, najmä počas leta, súčasná situácia je však ešte horšia. Darcov je oveľa menej, než je v&nbsp;tomto čase bežné. Darcovskú krv pritom stále potrebujú ľudia s&nbsp;chorobami krvi, onkologickí pacienti, ľudia po vážnych operáciách či po úrazoch a&nbsp;dopravných nehodách. Jedným z&nbsp;nich je napríklad herec Andy Hryc, ktorý práve počas koronakrízy ochorel na akútnu leukémiu a&nbsp;krvnú transfúziu potrebuje v&nbsp;tomto období liečby každý deň. Jeho situáciu sťažuje aj to, že má zriedkavú krvnú skupinu A1 Rh negatív. Je úplne odkázaný na darcov krvi, od ktorých v&nbsp;súčasnosti závisí jeho život.

NTS SR v&nbsp;týchto dňoch vyhlásila kampaň Hľadáme hrdinov. Podľa lekárov je hrdinom každý, kto prekoná svoje obavy a&nbsp;príde pomôcť. Ľudí na svojej webovej stránke ubezpečujú, že nákazy sa počas darcovského odberu nemusia báť. „Vážime si všetkých darcov krvi. Ceníme si každú kvapku z&nbsp;každej krvnej skupiny, ktorú sa rozhodnete darovať ľuďom v&nbsp;núdzi. Robíme maximum, aby ste sa u&nbsp;nás cítili bezpečne. Zaviedli sme opatrenia proti šíreniu koronavírusu, ktoré ochránia vaše zdravie aj zdravie našich kolegov na odberových pracoviskách. Zjednodušili sme objednávací systém, aby ste nemuseli čakať v&nbsp;rade. Núdzový stav v&nbsp;období epidémie koronavírusu raz pominie. Pacienti v&nbsp;nemocniciach však potrebujú vaše odhodlanie počas celého roka. Preto je dôležité, aby ste chodili pravidelne. Naši hrdinovia sú tu dnes, ale aj o&nbsp;tri mesiace. A&nbsp;potom opäť. Pre nás je najväčší hrdina ten, na ktorého sa môžeme spoľahnúť. Lebo vieme, že príde znova.“

Chorí išli bokom: Čo bude s pacientmi, ktorým pre koronavírus odložili liečbu?

Výber pre vás

Chorí išli bokom: Čo bude s pacientmi, ktorým pre koronavírus odložili liečbu?

Súvisiace články

Útok zo vzduchu: Proti koronavírusu bojujú drony. Ktoré krajiny ich využívajú?

Najmladšou obeťou koronavírusu sa pravdepodobne stal novorodenec

Pandémia koronavírusu: Ako si pred deťmi zachovať chladnú hlavu?

Výber pre vás