Zuzana Zimmermannová

Adam Kováč začína každé ráno osviežením v&nbsp;mori, ktoré má pár metrov od bungalova, a&nbsp;najmä širokým úsmevom na tvári. Pri pohľade na piesok biely ako sneh, príjemný tieň paliem, všadeprítomné hojdacie siete a&nbsp;vône čerstvo pripraveného jedla priamo z&nbsp;rybárskych sietí sa niet čomu čudovať, že mu dobrá nálada vydrží až do večera, a&nbsp;to aj popri takmer nonstop práci v&nbsp;rezorte. Ten je pre neho viac než len splnený sen, hoci jeho realizácia prišla neplánovane. „Pôvodne som chcel ísť na Borneo dobrovoľne sa starať o&nbsp;orangutany, s&nbsp;priateľkou sme však skončili pri brázdení ázijských krajín. Na kambodžskom ostrove Koh Rong Sanloem sme našli raj,“ hovorí mladý cestovateľ.

Po návrate na Slovensko dal v&nbsp;práci výpoveď a&nbsp;vrátil sa do džungle pri tyrkysovom mori, kde zo stanu na pláži vybavoval povolenia a&nbsp;postupne budoval bambusový ekorezort. „Niekde vzadu v&nbsp;hlave som mal vždy odloženú myšlienku na vlastný penzión či reštauráciu s&nbsp;morskými živočíchmi. Ani sa mi nesnívalo, že to raz budem mať päť metrov od mora.“

Šikovný Slovák mal túlavé topánky odmalička. S&nbsp;rodinou preplachtil Karibik, navštívili aj Afriku či európske metropoly. Keď mu pre zranenie nevyšla futbalová kariéra, v&nbsp;osemnástich odišiel študovať do Austrálie, neskôr žil v&nbsp;Liverpoole aj na Isle of Man. Popritom pracoval ako manažér, ale aj ako barman v&nbsp;Sydney a&nbsp;neskôr kuchár vo vychytenom bratislavskom tapas bare. Nápad zužitkovať skúsenosti prišiel spontánne.

„Počas našej dovolenky som sa išiel prejsť po pláži a&nbsp;s&nbsp;myšlienkou ‚Ale je tu krásne!‘ som sa rozhodol nadviazať pár miestnych priateľstiev. Slovo dalo slovo a&nbsp;na druhý deň sme sedeli na stretnutí s&nbsp;majiteľmi posledného voľného pozemku na trojkilometrovej pláži Saracen Bay. Pri pár pollitrových drinkoch Cuba Libre sme si dohodli podmienky prenájmu pozemku na dvadsať rokov a&nbsp;podali sme si ruky,“ hovorí Adam.

Na Slovensku všetko prediskutoval s&nbsp;otcom a&nbsp;rozhodli sa pustiť do projektu ako partneri s&nbsp;tým, že on zabezpečí finančnú podporu a&nbsp;Adam všetko zrealizuje priamo na mieste. Do Kambodže sa Adam vrátil, netušiac, či dohoda stále platí. O&nbsp;tom, aké sú pomery v&nbsp;krajine a&nbsp;ako tam funguje podnikanie, nevedel takmer nič. „Ani som tu nikoho nepoznal. Ale to by som nebol ja, keby som to neskúsil,“ smeje sa dobrodruh.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Na pozemku na pláži už pár bungalovov stálo, bolo ich treba revitalizovať a&nbsp;dostavať ďalšie. Adam sa po prílete zabýval priamo pri džungli. Ďalšie dni spolu s&nbsp;majiteľom pozemku vyriešili všetky formality a&nbsp;povolenia, našli lokálnych zamestnancov a&nbsp;pustili sa do práce. „Komunikácia s&nbsp;Kmérmi bola zo začiatku divoká – posunková reč kombinovaná s&nbsp;názornými ukážkami, sem-tam kmérske, anglické či francúzske slovo. Ale mali sme spoločný cieľ – ja niečo vybudovať, oni zasa uživiť rodiny a&nbsp;to nás spojilo. Ja som spoznal ich rodiny a&nbsp;obľúbil si ich, oni zasa videli, čo som ochotný obetovať, aby som svoj cieľ dosiahol,“ hovorí 32-ročný spolumajiteľ Bamboo Jam Resort, ktorý pomáhal so stavbou všetkých bungalovov.

Keďže ako hlavný materiál používali najmä bambus, stavba im išla od ruky. Kméri Slováka prekvapili svojou šikovnosťou a&nbsp;ochotou pracovať, trvali aj na tom, aby podľa tradície každú stavbu posvätili rituálom. „Veľká misa ovocia, mŕtva sliepka alebo kačka, čaj a&nbsp;nápoje sa nechajú stáť na stavbe 24 hodín, aby sa duchovia domu dosýta najedli, napili a&nbsp;spriatelili s&nbsp;novým pánom domu. Je to veľmi pekný zážitok, hlavne na začiatku, keď sa zapália aj sviečky. Chvíľka, keď v&nbsp;tichosti všetci meditujú, je čarovná,“ približuje Adam.

Okolie strediska na ostrove Koh Rong Sanloem nemá žiadne cesty, autá ani motorky, len džungľu plnú opíc, teplé tyrkysové more a&nbsp;snehobiele pláže. Miestni Slováka okamžite prijali medzi seba a&nbsp;pomohli mu s&nbsp;aklimatizáciou. Na ostrove objavil niekoľko kuriozít, najviac ho prekvapilo, ako sa potraviny a&nbsp;tovar dostávajú na ostrov.

„Na Facebooku do správy ráno napíšete dodávateľovi svoj zoznam a&nbsp;on vám poobede pošle fotku, kde na lodi ho máte hľadať. Potom vyrazí z&nbsp;mesta Sihanoukville veľká loď, ktorá vezie potraviny pre všetkých ostrovanov. Keď dorazí, je to jeden úžasný organizovaný chaos. Kméri na malých loďkách zo všetkých rezortov obkľúčia loď, naskáču na ňu a&nbsp;zhadzujú dole svoje škatule so surovinami. Každý presne vie, kde má čo hľadať. Je to nádherné. Prekvapila ma aj komunikácia s&nbsp;úradmi a&nbsp;autoritami, políciou či dodávateľmi výhradne cez sociálne siete alebo esemesky.“

V&nbsp;Kambodži sa stretol aj s&nbsp;otvorenou korupciou. Hovorí, že bankový sektor nie je príliš prepojený s&nbsp;vládou, všetko treba odkomunikovať zvlášť. Ľudia, či už sú to policajti, alebo úradníci, sú zvyknutí vypýtať si peniaze navyše za svoju „službu“. Adamovi to neprekáža. „Radšej takto, ako nevedieť, čo môžem očakávať, a&nbsp;nedostávať odpovede z&nbsp;úradu, keď čakám na eurofondy,“ hovorí podnikateľ.

Medzi augustom a&nbsp;októbrom vládne v&nbsp;juhovýchodnej Ázii dažďová sezóna, ktorá čiastočne zasahuje aj Adamov rezort, napriek tomu sem mnoho cestovateľov prichádza aj vtedy. Kambodža láka na fascinujúce chrámy, zelené národné parky a&nbsp;množstvo rajských ostrovov s&nbsp;džungľami plnými opíc. Pol Potova komunistická diktatúra, ktorá vyhladila viac než 1,7 milióna obyvateľov, sa skončila pred 40 rokmi, na krajine však zanechala stopy.

„Kambodža bola dlho zaostalá, lebo ju v&nbsp;tom držali jej vládcovia za čias Červených Kmérov. Ale teraz sa zobúdza a&nbsp;je to naozaj krásne prebudenie. Je bezpečná – viac by som sa bál v&nbsp;Severnej Amerike, že mi niekto odstrelí nohu, keď mu stúpim na trávnik, než tu, kde vám každý otvorí dvere k&nbsp;sebe domov. Aktuálne sa tu spúšťajú programy na očistenie krajiny, vojaci čistia skládky a&nbsp;odpad, prerába sa infraštruktúra,“ hovorí Adam. Ako ostrovan sám často vidí plasty vyplavené morom. Vtedy si neváha vyhrnúť rukávy a&nbsp;pustiť sa do čistenia.

Bamboo Jam Resort je založený na ekologickej myšlienke. Adam zbiera dažďovú vodu, kompostuje, vybudoval fotovoltiku a&nbsp;najmä veľké záhrady plné ovocia a&nbsp;zeleniny. Okrem tradičných plodov, ako sú paradajky, baklažány, hrášok alebo mrkva, v&nbsp;nich svoje miesto našli aj exotické plody od granátových jabĺk cez kokosy, mango, banány či rambutan – aromatické sladkopikantné ovocie v&nbsp;červenej šupke. „Nehovoriac o&nbsp;tom, že rybári nám každý deň vyložia čerstvé ryby, krevety, kraby, kalamáre, chobotnice, barakudy a&nbsp;tuniaky. Keď to správne načasujú a&nbsp;mám plnú reštauráciu, zrazu idú ryby z&nbsp;lode rovno na gril, to hostia milujú.“

Okrem morských plodov vo svojej plážovej reštaurácii pri fakliach servíruje aj tradičnú kmérsku kuchyňu. „Žaby na štýl cha kroung komkaip so zázvorovou pastou a&nbsp;s&nbsp;citrónovou trávou, smažené tarantuly, rybacie polievky alebo ich karí sú pre mňa top. Kmérska kuchyňa všeobecne stojí za pozornosť a&nbsp;som rád, že sa konečne zobúdza,“ hovorí majiteľ reštaurácie.

Život s&nbsp;bosými nohami v&nbsp;piesku si pochvaľuje, hoci sú dni, keď sa od rána do večera nezastaví. Plánovanie dodávateľov čerstvých rýb, opravy v&nbsp;stredisku, stavba nových bungalovov, pomoc hosťom s&nbsp;plánovaním výletov za svietiacim planktónom či na okolité ostrovy, starostlivosť o&nbsp;kuchyňu a&nbsp;plnenie želaní hostí ho naplno zamestnávajú takmer každý deň.

„Aby človek niečo takéto zvládol a&nbsp;bol šťastný, musí pre to jednoducho žiť. Ja som nemal nikdy problém vybrať sa do sveta a&nbsp;nikdy som sa nestratil. Neberiem to ako niečo psychicky a&nbsp;fyzicky vyčerpávajúce. Áno, chce to trpezlivosť pri komunikácii s&nbsp;Kmérmi, odhodlanie stavať drevo po dreve, bambus po bambuse a&nbsp;čakať, kým to začne vyzerať ako rezort. Chce to aj pevnú vôľu a&nbsp;ochotu učiť sa nové veci, veľkú dávku sebakontroly a&nbsp;čistú myseľ na pochopenie zmeny, ktorá sa okolo vás deje. Potom môžete celý deň stavať a&nbsp;riešiť dôležité veci, ale pozriete sa na seba, ste v&nbsp;trenírkach, vonku 35 stupňov, hodíte sa do mora, večer si vytiahnete z&nbsp;vody nejakú rybku, pripravíte si ju na grile a&nbsp;viete, že robíte správnu vec.“

Pred odchodom do Kambodže si Adam urobil kapitánske skúšky na plachetnicu. „V&nbsp;minulosti som sa plavil s&nbsp;otcom po Karibiku a&nbsp;zostalo to vo mne navždy. Ten pocit, keď ste na otvorenom mori a&nbsp;široko-ďaleko žiadna pevnina, bývanie na lodi a&nbsp;lovenie rýb priamo z&nbsp;paluby, to všetko je úžasné. Uvidíme, možno raz sa budeme plaviť na vlastnej,“ hovorí Slovák, ktorý už ponúka aj výlety loďou.

Tvrdá práca sa oplatila, za prvý rok fungovania sa rezortu podarilo nazbierať najviac hodnotení na ostrove, za čo získal ocenenie pre nováčika roka 2019 a&nbsp;stal sa najlepšie hodnoteným plážovým strediskom v&nbsp;celej Kambodži. Najväčšiu konkurenciu predstavujú miliónové luxusné rezorty. „Tie ťažko predstihnúť, hlavne čo sa týka materiálov a&nbsp;vybavenia. Ale pokiaľ hľadá človek autentickosť a&nbsp;perfektný servis, ide práve k&nbsp;nám. Klientelu máme z&nbsp;celého sveta – väčšinou sú to Francúzi, keďže je to ich bývalá kolónia, potom Číňania, Taliani, Nemci, Austrálčania, ale aj Rusi, Česi a&nbsp;Slováci. Tých vždy rád privítam a&nbsp;porozprávam sa.“

Na účinkovanie v&nbsp;televíznom projekte Farma sa po rokoch pozerá so zmiešanými pocitmi. „Všetko dobré, čo som si odtiaľ vzal, mám od zvierat a&nbsp;z&nbsp;roboty, všetko zlé od ľudí. Nešiel som sa tam pretŕčať do telky, ale naozaj na farmu. Myšlienka spolužitia so zvieratami na veľkom statku, kde pracujete ako naši predkovia od svitu do mrku, ale napĺňa vás to šťastím, je geniálna, len keby to nemalo za cieľ pobaviť ľudí pred obrazovkou,“ vysvetľuje Adam, ktorý sám túži po malej farme na Slovensku. Koronakríza ho zastihla doma, kam po dlhých mesiacoch zavítal navštíviť rodinu. Pre zatvorené hranice tu zostal oveľa dlhšie, než plánoval. O&nbsp;bambusový rezort sa medzitým staral jeho lokálny personál, ktorý to vraj zvládol na výbornú.

V októbri sa vráti do Kambodže, začiatkom budúceho roka za ním príde aj snúbenica Karin. „Plánujeme pár rokov žiť priamo na ostrove, prioritne sa starať o&nbsp;rezort a&nbsp;našich hostí a&nbsp;popri tom trošku cestovať. Pokiaľ sem zavíta niekto zo Slovenska, môže sa spoľahnúť, že nás tu nájde,“ dodáva cestovateľ.

Slovák dal výpoveď v práci a na kambodžskej pláži postavil ekorezort z bambusu

Výber pre vás

Slovák dal výpoveď v práci a na kambodžskej pláži postavil ekorezort z bambusu

Súvisiace články

Pýcha drsného severu: Príroda na prvom mieste a štandard, o ktorom môžete iba snívať

Súostrovie utrpenia: Už len cesta na toto miesto si vyžaduje pevné nervy a silný žalúdok

Pobaltská perla: Krajina so zvláštnym štátom v štáte, kde každý pes má právo byť psom

Výber pre vás