redakcia

Sabinov a&nbsp;New York. V&nbsp;týchto dvoch mestách na opačných koncoch sveta prežil tie najvýznamnejšie dni svojho života. V&nbsp;mestečku na východnom Slovensku sa z&nbsp;hodiny na hodinu stal tvárou novembrovej revolúcie, na sabinovskom námestí, presne tam, kde sa odohrával dej oscarového filmu Obchod na korze, dodával ľuďom odvahu, v&nbsp;jednej ruke vlajka, v&nbsp;druhej mikrofón. „Nemohol som byť v&nbsp;predsa v&nbsp;tých osudových chvíľach niekde inde, vždy som túžil žiť v&nbsp;inom, slobodnejšom svete. V&nbsp;takom, ktorý prial muzike, na hudobníkov sa nepozeral pohŕdavo, v&nbsp;ktorom môže každý bez strachu zo straty zamestnania povedať svoj názor rovno, bez inotajov,“ hovorí sabinovský rodák.

<h3>Duša plná rocku</h3>
Vlado Kormoš je multiinštrumentalista, hudba je v&nbsp;jeho živote postavená na tú istú úroveň ako rodina. „Hudba je mocná čarodejka, môže ľudí naučiť, ako žiť, ako mať rád, ako milovať, ako odpúšťať ľuďom, ktorí vám ublížili. Ale pozor, hudba má aj druhú tvár – môže naučiť, ako byť zlý, ako nenávidieť ľudí či dokonca celý svet. Taký Hitler zbožňoval hudbu reformátora opery Richarda Wagnera a&nbsp;pritom posielal Židov do plynu a&nbsp;z&nbsp;európských národov si chcel urobiť otrokov. Ako to ide dohromady?“ zamýšľa sa hudobník a&nbsp;skladateľ, ktorý tvrdí, že sa narodil s&nbsp;rockovou hudbou v&nbsp;duši. „Prišiel som na tento svet len pre rock a&nbsp;rock,“ dodáva s&nbsp;pevným presvedčením.
Muzikantskú kariéru odštartoval so skupinou Arkus, s&nbsp;ktorou hrával v&nbsp;sabinovskom klube mladých, v&nbsp;klube závodov ťažkého strojárstva i&nbsp;v&nbsp;kaviarni hotela Torysa, ktorý na konci osemdesiatych rokov pripomínal skôr najlacnejšiu nocľaháreň než dvojhviezdičkový hotel. S&nbsp;Mirom Lenkom, Ľubom Bodnárom, Tónom Karnišom a&nbsp;Lacom Michalíkom to vedeli poriadne rozpáliť. Aby dostali od vrchnosti súhlas na hranie, podstúpili tortúru festivalu politickej piesne v&nbsp;Martine. „Tóno Karniš bol nielen naším spevákom, ale aj textárom, popasoval sa s&nbsp;niekoľkými textami, napísal ich tak šikovne, aby bol vlk sýty aj baran ostal celý. A&nbsp;stalo sa, čo sme nečakali: stali sme sa víťazmi festivalu, ale po tejto povinnej jazde sme si hrali to, čo sa nepriečilo našim dušiam,“ aj takto spomína Vlado na rockerské roky v&nbsp;Sabinove.
Najväčšie sklamanie z&nbsp;ponovembrového smerovania Slovenska zažil, keď voľby vyhral V. Mečiar so svojím HZDS. „Cítil som veľkú zradu, pýtal som sa sám seba, či sme robili revolúciu preto, aby komunistov vystriedali ešte pažravejší papaláši. Nechcel som opäť žiť v&nbsp;novom marazme, tak som si do jedného kufra pobalil veci a&nbsp;pobral som sa do New Yorku. Nikoho som tam nepoznal, prvý polrok bol mimoriadne ťažký, ale aj tak som sa v&nbsp;tom meste cítil, ako keby som sa z&nbsp;očistca dostal do siedmeho neba. Vo štvrti East Village som si našiel robotu v&nbsp;jednej reštaurácii, začal som pri grilovaní a&nbsp;sendvičoch, potom som postúpil na čašníka, napokon som sa dostal až na pozíciu manažéra reštaurácie. Po štyroch rokoch sa za mnou prisťahovala manželka Janka so synmi. Keď sme už boli takto po rokoch odlúčenia spolu, čoraz častejšie som uvažoval o&nbsp;tom, že by bolo načase vrátiť sa aj k&nbsp;hudbe.“
Pokračovanie na ďalšej strane...

<h3>Zhudobnená legenda</h3>
V&nbsp;detských rokoch sa mu nepáčili filmové ani televízne rozprávky, v&nbsp;ktorých králi boli akísi cintľaví, ledva udržali v&nbsp;rukách meč. Pri takých rozprávkach si predstavoval, že on by to dokázal zrežírovať lepšie. To rozčarovanie mu ostalo v&nbsp;duši dlho, bolo to čosi ako nesplnený sen. „Kdesi hlboko v&nbsp;pamäti som mal uloženú legendu o&nbsp;našom meste, ktorú mi porozprával ešte v&nbsp;detstve otec, učiteľ anglického jazyka na sabinovskom gymnáziu. Jej hlavnou postavou bola mladá Sabinovčanka, ktorá zachránila kráľa Bela IV., keď sa topil vo vodách Torysy. Kráľ bol na úteku pred Tatármi po prehratej bitke v&nbsp;roku 1241 pri rieke Slaná. Z&nbsp;vďačnosti pomenoval mesto po svojej záchrankyni. Tento príbeh ma tak chytil za srdce, že som si ho hneď vedel predstaviť na pódiu v&nbsp;podobe opery,“ hovorí o&nbsp;príslovečnom kopnutí múzy Vlado Kormoš.
Na dvadsiatich operných skladbách, netradičnom mixe rockovej a&nbsp;symfonickej hudby, pracoval vo svojom malom newyorskom štúdiu osem rokov. Zatiaľ je jeho hudobné dielo Sabinas Rex (Sabínin kráľ) iba na dvoch CD nosičoch, nahraných v&nbsp;New Yorku. „Snažil som sa zhudobniť tento príbeh o&nbsp;Sabíne a&nbsp;zachránenom kráľovi tak, aby bol zaujímavý pre mladých i&nbsp;starých. Preto som zvolil nezvyčajné spojenie rockovej a&nbsp;klasickej muziky, podarilo sa mi spojiť tóny elektronických gitár, elektronických digitálnych zvukov s&nbsp;klasickými symfonickými nástrojmi. Hreje ma pri srdci, že hoci je moja opera ešte len na CD nosičoch, na svetových portáloch v&nbsp;USA, Spojenom kráľovstve, Nemecku či v&nbsp;Holandsku zaoberajúcich sa recenziami dostala veľmi dobré hodnotenie.“
Nemecký webový magazín pre rockovú hudbu okrem iného priniesol takéto slová: „Sabinas Rex je triumf. Autor nastavil úroveň v&nbsp;žánri rockovej opery veľmi vysoko. Táto opera je jednoducho super a&nbsp;pýta si, aby bola predstavená naživo na pódiu. Dúfajme, že sa to jedného dňa Vladovi Kormošovi podarí.“ To je aj jeho sen. Ale uvedomuje si, že jeho splnenie už nie je len v&nbsp;jeho silách. Výpravu bohatú na veľkú scénu, historické kostýmy finančne i&nbsp;organizačne zvládne len veľká produkčná spoločnosť, ktorá má skúsenosti s&nbsp;tými najnáročnejšími umeleckými produkciami. Moderný hudobný aranžmán starodávneho príbehu potrebuje aj spoluprácu komorného sláčikového orchestra s&nbsp;rockovou kapelou.

„Uvedomujem si, že uvedenie mojej opery na divadelnú scénu si vyžiada veľké financie, preto som sa už počas tvorby tohto diela obrátil s&nbsp;prosbou o&nbsp;finančnú podporu na kráľovské dvory v&nbsp;Dánsku, Belgicku, Holandsku, Nórsku a&nbsp;v&nbsp;Spojenom kráľovstve. Dostal som vtedy zo všetkých kráľovských palácov odpoveď, že mi držia palce a&nbsp;želajú úspešné dokončenie opery. Dielo je dokončené, tak sa teraz chystám opäť osloviť európskych monarchov, či by nechceli finančne podporiť operu, ktorá má kráľa v&nbsp;deji i&nbsp;názve,“ prezradil nám ďalšie plány autor rockovej opery, ktorý po tridsiatich rokoch opäť žije v&nbsp;rodnom Sabinove.
Prácu na librete i&nbsp;hudbe mu zabrzdili na dlhší čas vážne zdravotné problémy. Od štrnástich rokov mu komplikuje život cukrovka. Toto chronické, nevyliečiteľné ochorenie mu poškodilo obličky tak, že zo desať rokov ho držala pri živote dialýza. „Lekári rozhodli, že je najvyšší čas na transplantáciu obličky, po dlhom hľadaní vhodného darcu mi prišla do presbyteriánskej nemocnice darovať obličku 74-ročná mama, cestu do New Yorku zvládla na jednotku. Lenže po šiestich rokoch som schytal akúsi infekciu, ktorá darovanú obličku nenapraviteľne poškodila. Pri druhej transplantácii som dostal obličku od mladej Američanky, ktorá sa predávkovala drogami. Takže svoju operu som mohol dokončiť len vďaka dvojnásobnej transplantácii obličky, ktorú mi darovala mama i&nbsp;neznáma 24-ročná dievčina,“ uzavrel svoj životný príbeh hudobník Vlado Kormoš.

Rocková pocta Sabíne: Pre svoju historickú operu hľadá mecenášov v kráľovských palácoch

Výber pre vás

Rocková pocta Sabíne: Pre svoju historickú operu hľadá mecenášov v kráľovských palácoch

Súvisiace články

Zmizol bez stopy: Nazývali ho SLOVENSKÝ PICASSO, záhadne sa stratil pred 45 rokmi

Omša s rodákmi: Juraja Jakubiska previezli do cerkvi v Kojšove na parádnej bričke

Tatranská záhada: Históriu stavby pripomínajúcej Stonehenge po rokoch objasnili

Výber pre vás