„Prídem o 14. h.,“ nechal manželke Márii v dvadsiaty deň roku 1976 v košickom byte odkaz na kúsku papiera akademický maliar Jozef Kornucik. Od napísania tohto odkazu uplynulo už 45 rokov a stále sa nevrátil.

Zmizol zo sveta bez najmenšej stopy. Dodnes nevedno kde, ako, prečo. Bol sólovým hráčom v silnej generácii avantgardy šesťdsiatych rokov minulého storočia, vravievalo sa o ňom, že je to slovenský Picasso. Charakterizovala ho zvláštna tvorba, zvláštny životný príbeh aj zvláštny koniec, ktorý si neraz v rozhovore s kamarátmi priam veštecky, až nostradamovsky predpovedal.

Prerušená pieseň

Na celom záhadnom príbehu je isté len to, že presne rok po zmiznutí vyhlásil Mestský súd v Košiciach Jozefa Kornucika za úradne mŕtveho. Názory jeho výtvarných súpútnikov z košických a prešovských ateliérov na jeho záhadný odchod sa rôznia. Najväčší optimisti aj 45 rokov po jeho zmiznutí veria, že jedného dňa sa tak nečakane, ako zmizol, aj objaví v niektorej košickej galérii alebo v kaviarni. „Možno sa raz objaví alebo sa o ňom niečo dopočujeme,“ vyjadril sa pred časom jeho priateľ sochár Juraj Bartusz (77) z metropoly východného Slovenska.

VIAC FOTOGRAFIÍ K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII

„Odišiel bez vysvetlenia, uvoľnené miesto v pomyselnom umeleckom orchestri mladých výtvarníkov už nikto neobsadil. Tvorba Jozefa Kornucika pripomína prerušenú pieseň maliara, ktorý je stále stálicou na slovenskom umeleckom nebi,“ konštatuje Anna Ondrušeková, riaditeľka Tatranskej galérie v Poprade.

Rodák zo Sniny patril k tým, ktorí v päťdesiatych rokoch študovali na Strednej umelecko-priemyslovej škole v Bratislave, jeho spolužiakmi boli Milan Sládek, Juraj Jakubisko, Elo Haveta, Vlado Popovič. Rozhodujúci vplyv na jeho umelecký vývoj malo štúdium v ateliéri profesora Petra Matejku na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. „Po inšpirácii týmto pedagógom, ale aj tvorbou Picassa sa stali dominantnými témami Kornucikovej tvorby jánošíkovské motívy, ľudové tradície, ale aj Slovenské národné povstanie. Vo svojich kompozíciách bol veľkorysý, už vo svojich študentských rokoch vyčnieval nad priemer, a to mu ostalo na celý život,“ hovorí známa galeristka z Popradu.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia