redakcia

Bohatý a&nbsp;obsiahly je opus kronikára a&nbsp;rozprávkara z&nbsp;Padiny (dedina v&nbsp;srbskej Vojvodine, náležiaca do známej obce Kovačica), matrikára a&nbsp;slovnikára insity. Namaľoval takmer 2 900 obrazov. Kreslil, farbil, líčil, opisoval obrazom nepretržite viac ako štyri desaťročia, čo znamená, že týždenne dokončil viac ako jeden obraz, pričom jeho diela sú poväčšine väčších formátov. V&nbsp;rokoch 2019 a&nbsp;2020 ich mohli vidieť návštevníci v&nbsp;niekoľkých výstavných priestoroch vo Vojvodine. Putovnú výstavu maestra nazvali Ján Bačúr – bard slovenského insitného umenia v&nbsp;Srbsku. Tvorbu insitného umelca však prezentovali na niekoľkých desiatkach samostatných výstav po celom svete.

Bačúr zachoval vo svojom dome viac ako 250 obrazov a&nbsp;obrovský počet digitalizovaných filmov týkajúcich sa predovšetkým maliarstva a&nbsp;kroniky rodnej dediny. Neúnavný výtvarný umelec rukou napísal a&nbsp;vycifroval a&nbsp;vlastnoručne „vylimbačkoval“, skrášlil viac ako 40 kníh (bezmála encyklopedických, spracovaných s&nbsp;pedantnosťou matrikára) o&nbsp;samostatných a&nbsp;kolektívnych výstavách a&nbsp;činnosti maliarov – členov Galérie insitného umenia v&nbsp;Kovačici či príslušníkov Smädu v&nbsp;Padine, ďalších kovačických obrazární či zbierok umeleckých diel. Slovom, na tisíce strán vzácneho dokumentačného materiálu.

Robil to spôsobom impozantným, obdivuhodným, hlavne trpezlivo a&nbsp;pedantne roky rokúce. Namaľované, napísané, odfotografované či nakrútené Bačúrovo dielo o&nbsp;kultúre Slovákov v&nbsp;Srbsku má už v&nbsp;súčasnosti vzácnu hodnotu a&nbsp;časom bude podľa jeho názoru ešte významnejšie. Nedoceniteľný materiál je najpotrebnejší pre historikov umenia. Osoh z&nbsp;neho majú popri Pokrajinskom (vojvodinskom, pozn. aut.) sekretariáte pre kultúru a&nbsp;Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, aj národopisci, antropológovia, sociológovia, ba i&nbsp;jazykovedci.

„Pri pohľade na horizont, ktorý spája modrú oblohu s&nbsp;nekonečnými banátskými poľami, Ján Bačúr nachádza nevyčerpateľnú inšpiráciu vo svojom bezprostrednom prostredí, rodnom kraji. Pomocou rôznych vizuálnych techník zachytával vo svojich dielach všadeprítomné vizuálne výrazy z&nbsp;každodenného života – Padiny. Maliar, ktorý si pamätá minulosť, predstavuje všetky aspekty života v&nbsp;nížinnom dedinskom prostredí a&nbsp;prispieva k&nbsp;jeho ochrane pred zabudnutím,“ napísala o&nbsp;jeho diele historička umenia Mgr. Alexandra Stefanov.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Doyen insitného umenia Ján Bačúr odpovedal pred rokmi na otázku, čo by poradil budúcim a&nbsp;vtedajším kolegom. „Odporúčam, aby maľovali, ako vedia a&nbsp;ako cítia, aby vyjadrili vnútorný pocit a&nbsp;ten vzlet, náboj pre maľovanie. Iba potom dosiahnu svoj vlastný štýl a&nbsp;začnú budovať vlastný umelecký opus. Pre mňa umeleckým míľnikom bol rok 1979, keď som sa vrátil k&nbsp;svojej prvej záľube, zistiac, že najväčší talent mám na maľbu. A&nbsp;odvtedy sa aktívne venujem umeniu.“ Zaujímavá bola aj odpoveď, či by maestro vo svojom výtvarnom umení niečo zmenil.

„Ja by som nič nového neskúšal, držal by som sa svojho, pretože tak som začal v&nbsp;päťdesiatych rokoch a&nbsp;svoj štýl pestujem až dodnes a&nbsp;snažím sa zaznamenávať priestor, príbehy a&nbsp;zvyky tých ľudí, napríklad svojho rodiska, a&nbsp;bolo by nesprávne meniť sa.“ Najdôležitejšie pre neho bola úprimnosť. „Najpodstatnejšie v&nbsp;maliarstve je byť úprimným umelcom, aby maliar preniesol na plátno to, čo vie, a&nbsp;povypráva to (i&nbsp;vlastnému) národu, ktorý bude pozerať či obdivovať tie diela. Nie sme všetci rovnakí, máme rôzne rukopisy, máme rôzne názory na život okolo seba, ale každý sa snaží poskytnúť neobyčajný a&nbsp;slušný dojem na svoje okolie.“

V&nbsp;Múzeu Vojvodiny sídli regionálne stredisko pre nemateriálnu kultúrnu pozostalosť. Aj za pomoci spoluorganizátora expozície i&nbsp;kurátora Pavla Babku našla výstava olejomalieb Jána Bačúra v&nbsp;tejto historickej a&nbsp;kultúrnej inštitúcii najprajnejšiu a&nbsp;najúrodnejšiu pôdu na prezentáciu majstra štetca banátskej oráčiny. Kustódka Daniela Filipovićová zo Strediska pre nemateriálne kultúrne dedičstvo Srbska, ktoré pôsobí v&nbsp;rámci Etnografického múzea Srbska, sa vtedy zmienila: Naivné umenie Slovákov v&nbsp;Srbsku sa uznáva ako charakteristický znak identity spoločenstva, má predovšetkým kontinuitu v&nbsp;obci Kovačica a&nbsp;jeho držitelia majú záujem ho zachovať a&nbsp;preniesť na ďalšie generácie. 

Ján Bačúr je jeden z&nbsp;nositeľov nehmotného kultúrneho dedičstva staršej generácie a&nbsp;niekto, kto dáva podnet a&nbsp;impulz mladším tvorcom a&nbsp;mladším nositeľom dedičstva, zachovať to, čo je súčasťou ich osobnej, ako i&nbsp;kolektívnej identity. A&nbsp;aký by bol odkaz majstra Bačúra mladším pokoleniam? „Iba by som to zmenil, keďže sme odlišní, aby sme sa viac radi videli, viacej spolupracovali, aby sme boli predovšetkým ľuďmi, a&nbsp;potom všetkým ostatným, čo nie je v&nbsp;živote až také podstatné.“

Poéziu písal štetcom: Čo bolo pre kronikára a známeho insitného umelca najdôležitejšie?

Výber pre vás

Poéziu písal štetcom: Čo bolo pre kronikára a známeho insitného umelca najdôležitejšie?

Súvisiace články

Mamičke povedali, že čaká dvojčatá: OMYL! Posledný ultrazvuk takmer nerozdýchala

Lekári si mysleli, že má LEN NADVÁHU: Zdrvujúca diagnóza! Teraz chlapčeka nespoznáte

Neskutočná odvaha: Žena utrpela vážne popáleniny. A teraz? Súťaží v kulturistike! FOTO

Výber pre vás