Marcela Fuknová

Paulína oslávila 13. januára štyridsiate prvé narodeniny. Zároveň v&nbsp;ten deň uplynul rok, čo začala s&nbsp;liečbou rakoviny prsníka. „Nebola to bohvieaká oslava štyridsiatky,“ hovorí žena, na ktorej vidno vyčerpanie. „Viete, tak veľmi by som sa chcela poriadne vyspať. Ľahnúť si a&nbsp;len spať, kým sa nezobudím. Nedokážem to, stále mám bolesti. Od operácie som nespala na chrbte. Okrem toho ma stále bolí brucho a&nbsp;často vraciam. Napriek tomu priberám, pre hormonálnu liečbu som nafúknutá ako balón,“ hovorí mama troch dcér.

Okrem toho je očividné, že má strach a&nbsp;nie je v&nbsp;dobrom psychickom stave. „Stále sa bojím o&nbsp;svoj život. Nemám nič vyhraté. Včera mi oznámili, že výsledky skríningového vyšetrenia krčka maternice nie sú dobré a&nbsp;čaká ma ďalšia operácia. Ale zase si hovorím – určite neumriem, veď mám hypotéku,“ konštatuje trpko.

Rakovinu prsníka, ktorá je u&nbsp;mužov veľmi zriedkavá, dostal aj Paulínin otec. Trpel však aj ďalšími ochoreniami. „Mal aj cukrovku a&nbsp;chodieval na dialýzu. Jeho rakovina bola agresívna, pred smrťou mal v&nbsp;tele desiatky nádorov. A&nbsp;rakovinu prsníka mala aj otcova mama, tú som nikdy nepoznala. Táto rakovina je zrejme v&nbsp;našej rodine dedičná, genetické vyšetrenia však urobené nemám,“ konštatuje. Paulína v&nbsp;minulosti prežila vážnu nehodu. Spadla z&nbsp;koňa a&nbsp;osem dní bola v&nbsp;bezvedomí.

„Pozviechala som sa z&nbsp;toho a&nbsp;myslela som si, že nič horšie sa mi už nestane. Pravdupovediac, nečakala som, že v&nbsp;štyridsiatke dostanem rakovinu aj ja. A&nbsp;viete, ako som to zistila?“ rozpráva Paulína. „Vo výťahu. Máme v&nbsp;dome zrekonštruovaný výťah s&nbsp;veľkým zrkadlom. Dívala som sa na seba v&nbsp;tom zrkadle. Bola som úplne biela a&nbsp;zrazu som si naplno uvedomila – veď ja mám rakovinu. Akoby mi to niekto bol povedal, pretože ma chcel zachrániť, naozaj. A&nbsp;vzápätí sa to potvrdilo,“ skonštatuje.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Pre rakovinu v&nbsp;rodine ju dlhodobo pozorovali, objednala sa teda na mamografiu a&nbsp;našli jej zhubný nádor. „Neviem, ako dlho som ho mala, no hrčku v&nbsp;prsníku som necítila. Nádor a&nbsp;mliečne žľazy mi vybrali v&nbsp;decembri 2020. Našťastie prsník mi amputovať nemuseli a&nbsp;podľa vyšetrení sa metastázy z&nbsp;neho ešte nerozšírili,“ rozpráva Paulína.

V&nbsp;januári minulého roka nastúpila na liečbu. „Čakali ma tri cykly chemoterapie a&nbsp;štyridsať ožiarov. Ich počet mi napokon zvýšili na päťdesiat,“ odhrnie si na kúsku tričko a&nbsp;ukáže spálenú kožu. Liečbu podľa vlastných slov znášala zle. „Myslela som si, že som silná, veď to je nič, to predsa dokážem. Nie je to tak.“ Paulíne vbehnú do očí slzy.

<ul>
<li>&nbsp;Výskyt rakoviny prsníka u nás stále rastie. Kým v roku 2011 lekári zaznamenali 2 803 nových prípadov rakoviny prsníka, v roku 2018 už bolo u nás zaznamenaných 2 999 novodiagnostikovaných prípadov, čo je takmer o 200 viac.&nbsp;</li>
<li>Na Slovensku žije s rakovinou prsníka 30-tisíc žien. Odhaduje sa, že ročne na ňu zomrie okolo 900 z nich.</li>
<li>Žiaľ, stále platí, že približne 30 percent žien s touto diagnózou na Slovensku je diagnostikovaných až v pokročilých štádiách rakoviny prsníka!• Priemerne až 300 žien ročne zomrie úplne zbytočne, pretože pravidelne neabsolvujú skríningové mamografické vyšetrenie, ktoré dokáže odhaliť toto ochorenie včas, keď sa ešte dá liečiť!• Plošný skríning garantovaný štátom môže zachrániť mnoho životov, ak ho ženy využijú a absolvujú skríningovú mamografiu na preverených skríningových mamografických pracoviskách.&nbsp;</li>
<li>Povedomie o tomto ochorení je napriek alarmujúcej situácii v našej krajine stále nízke. Nárok na preventívne mamografické vyšetrenie, ktoré je účinnou metódou prevencie rakoviny prsníka, má 1,33 milióna žien, ročne je to 650-tisíc žien. Na preventívnom mamografickom vyšetrení sa však zúčastňuje menej ako 30 percent z nich. Ideálne by ich malo byť aspoň 70 percent.</li>
</ul>

FAKTY O RAKOVINE PRSNÍKA

„Po druhej chemoterapii mi vypadali vlasy a&nbsp;ochlpenie. Po treťom cykle som nebola tri týždne schopná postaviť sa z&nbsp;postele a&nbsp;na záchod som sa musela plaziť. Vzápätí ma čakalo ožarovanie. Každý deň som dala deti do škôlky a&nbsp;sanitkou som šla do nemocnice vzdialenej 30 kilometrov. Ožiarov bolo teda o&nbsp;desať viac, než lekári pôvodne plánovali, ale zvládla som to. Chodím pravidelne na kontrolu na onkológiu a&nbsp;čaká ma niekoľko rokov hormonálnej tabletkovej liečby. Necítim sa dobre, má mnoho vedľajších účinkov, ale hádam mi pomôže. A&nbsp;ktovie, ako dopadne operácia maternice, naozaj neviem, čo ma čaká. Ale dúfam, že vyhrám. Musím to vyhrať, dievčatá sú ešte maličké.“ Pozrie sa smerom k&nbsp;svojim dcéram.

Paulína je na výchovu troch dievčat, ktoré má s&nbsp;dvomi mužmi, takmer sama. „Miro, otec dvojičiek, však s&nbsp;nami trávi veľa času, najmä odkedy som ochorela, je tu aj niekoľko dní. O&nbsp;dievčatá sa naozaj zaujíma, kupuje im jedlo aj hračky, berie ich na výlety,“ vymenúva. Paulína hovorí, že počas náročnej liečby jej veľmi pomáhala dcéra Veronika.

„Starať sa o&nbsp;dvojičky, ktoré majú tri roky, nie je jednoduché, je to náročné aj pre zdravého človeka. Moja mama sa aj snažila pomáhať mi, no sama nie je zdravá. Veronika sa pripravovala na prijímačky na strednú školu a&nbsp;starala sa o&nbsp;dievčatá, keď som ja nevládala, bola mi naozaj veľkou oporou,“ tvrdí.

Petra a&nbsp;Paulínka sa pri našej návšteve celý čas držali spolu. Sestričky majú medzi sebou vytvorenú akúsi svoju „reč“, ktorou sa navzájom dorozumievajú. Rozumejú všetkému, čo počujú, no zatiaľ nerozprávajú. „Narodili sa o&nbsp;mesiac skôr a&nbsp;vývoj reči majú oneskorený. Chodíme k&nbsp;logopedičke, no do škôlky ich teraz nedávam, dohodli sme sa, že zatiaľ budú doma do marca. Po týždni v&nbsp;kolektíve vždy ochoreli a&nbsp;boli tri týždne doma. Teraz by určite nebolo dobré, aby priniesli nejakú infekciu,“ konštatuje ich mama.

Paulínu okrem choroby trápi finančná situácia. „Mám vyštudovanú vysokú školu, andragogiku a&nbsp;pedagogiku, robila som učiteľku na učilišti aj vychovávateľku. Potom ma však prepustili, pracovala som aj v&nbsp;obchode či v&nbsp;pekárni. Teraz sa zatiaľ naozaj necítim na to, aby som išla do práce. Keby som mala fyzicky pracovať, nezvládla by som to. Prisúdili mi čiastočný invalidný dôchodok, ale naozaj minimálny, podľa Sociálnej poisťovne rakovina asi nie je choroba,“ konštatuje.

Paulína ma za sebou tri vzťahy, vydatá bola raz. Staršia Veronika má pätnásť rokov a&nbsp;dvojičky Peťka a&nbsp;Paulínka majú necelé štyri roky. Z&nbsp;manželstva deti nemá, po rozvode však musela začať splácať viaceré dlžoby. „Vzala som si teda hypotéku na tento byt, ktorý mám po starých rodičoch, aby som ich vyplatila. Od otcov staršej dcéry i&nbsp;dvojičiek dostávam výživné, no to nepostačuje na výdavky na deti. Mám čiastočný invalidný dôchodok 155 eur. Musím platiť byt, hypotéku. A&nbsp;kde je jedlo oblečenie, lieky?“ vyratúva.

V tejto situácii však Paulína nezostala bez pomoci. Finančne jej pomáhajú až tri neziskové organizácie.&nbsp; A aj v Paulíninom okolí sa nájdu ľudia, ktorí sú ochotní pomôcť. „Viacerí kamaráti, známi i firmy z nášho mesta ma podporili, keď sa dozvedeli, že som chorá. Veľmi pekne im všetkým ďakujem. Zarážajú ma však reakcie ľudí, ktorí dokážu závidieť asi naozaj aj rakovinu. Ale zrejme nikto z nich by si to so mnou vymeniť nechcel,“ hovorí. Tvrdí, že najviac túži po tom, aby mala dosť času a stihla vychovať svoje deti.

Paulína sa lieči z rakoviny prsníka a je sama s tromi deťmi...

Výber pre vás

Paulína sa lieči z rakoviny prsníka a je sama s tromi deťmi...

Súvisiace články

Uviazla v tele 8-ročného dievčatka: Neuveríte, koľko rokov má táto ŽENA!

Kým žijem, budem hrať: Martu môžete nájsť vo vieche za klavírom, má úžasných 89 rokov

NAJKRAJŠIE VIANOCE: Sofinka dostala po 6 MESIACOCH TRÁPENIA najlepší DARČEK

Výber pre vás