Viera Václavková

Originálny večer, dobré jedlo, víno, hudba a&nbsp;medveď. Taký poslušný, asi cirkusový. Uklonil sa, zapózoval na zadných a&nbsp;okrem potlesku dostal aj kocky cukru. Všetci však čakali na zlatý klinec večera – tanec nestiranka. Vraj významný tanec a&nbsp;prv ho tancovali v&nbsp;Bulharsku len pri veľkých sviatkoch. No turistika urobila svoje. Keď na malé kamenné pódium vysypali žeravé uhlíky z&nbsp;pahreby, na ktorej grilovali prasiatka, pohľady konzumujúcich sa razom sústredili tam. Prišiel starší pár, moderátor ich predstavil a&nbsp;skontroloval im chodidlá. Tí dvaja boli naozaj bosí a&nbsp;mali tancovať na žeravých uhlíkoch.

Kapela spustila rezké melódie a&nbsp;tanečníci začali na uhlíkoch krepčiť. Pozerali sme sa na nich ako na zázrak. Po skončení vyzvali hostí, aby si to niekto vyskúšal, že dostane odmenu. Ale musí prejsť aspoň raz dookola. Zdalo sa mi to jednoduché, navyše syn domáceho, u&nbsp;ktorého sme boli ubytované, ma povzbudil a&nbsp;hneď to aj vybavil s&nbsp;organizátormi. Vstala som od stola, ľudia tlieskali a&nbsp;tí dvaja tanečníci ma zaviedli do miestnosti, kde bola ikona. Postavili ma tvárou k&nbsp;sebe, držali za ruky a&nbsp;pozerali sa sústredene na ten obraz. Po chvíľke ma otočili a&nbsp;viedli k&nbsp;pódiu. Vzdaj to, našepkávalo mi svedomie. Spáliš si chodidlá a&nbsp;zvyšok dovolenky preležíš, lebo lietať nevieš!

Z&nbsp;pahreby sálalo teplo. Sústredila som sa na predstavu, že budem na ľade. Ako v&nbsp;tranze som stúpila na uhlíky. Prešla som raz, ľudia šaleli, a&nbsp;pokračovala som. Po druhom kole som zoskočila a&nbsp;nevnímala svet. Sadla som si a&nbsp;pozrela si chodidlá. Okrem jednej popáleniny nič. Stala som sa hrdinkou večera. Odvtedy uplynuli desiatky rokov a&nbsp;ja dodnes neviem, ako sa mi to podarilo. Možno mi tí dvaja dodali energiu. Alebo pomohlo moje sústreďovanie?

Odvtedy uplynuli desiatky rokov a ja dodnes neviem, ako sa mi to podarilo

Výber pre vás

Odvtedy uplynuli desiatky rokov a ja dodnes neviem, ako sa mi to podarilo

Súvisiace články

Klopanie na dvere sme počuli všetci, no po ich otvorení nastal šok... Otec k nám nedorazil

Osud nám to musel naznačiť niekoľkokrát, kým sme pochopili, že mu neutečieme

Mal som príšerný strach, že sa utopím: Kde som to vlastne bol, keď som už takmer nebol?

Výber pre vás