Viera Václavková

Keď mi opatrovateľka volala do roboty, vedela som, že je zle. Hneď som zatelefonovala lekárovi. Sľúbil, že sa na Mira príde pozrieť. Vzala som si voľno a upaľovala som domov. Lekár bol už u nás a pri pohľade do jeho tváre som mala pocit, že mi chce kondolovať. Nie, nebolo to tak. Niečo manželovi pichol a podotkol, že musím byť pripravená na... Ale veď to som už vyše mesiaca, odkedy ho lekári prestali liečiť a dávali mu len niečo proti bolesti. A vtedy sa môj muž rozhodol, že chce dožiť doma. Objednala som opatrovateľku a snažili sme sa mu tie posledné dni života nejako spríjemniť.

Prišla som k posteli a chytila som Mira za ruku. Otvoril oči. Pozerala som do nich a uvedomila som si, že svoju veľkú lásku strácam. Usmiala som sa a pohladkala som ho po tvári. Nadýchol sa a akoby z posledných síl zašepkal, aby som hneď teraz spálila našu korešpondenciu. Zamračila som sa a povedala som nie. Keď mi začal písať listy, mal tridsať rokov a zamiloval sa do mňa ako pubertiak. Písal mi z každej služobnej cesty. Vtedy neboli smartfóny ani internet. Mala som z tých čias veľa obsahovo bohatých listov, ktoré som opatrovala ako klenoty. Bol v nich kus nášho života a veľa lásky.

Pokrútila som hlavou a on zašepkal: <em>„Prosím, urob to. Hneď teraz. V našom kozube... Chcem odísť a tie listy ma ťažia.“</em> Nechápala som prečo. Veď aj po rokoch vyvolávajú krásne spomienky. No muž trval na svojom a ja som nemala silu oklamať ho. Umierajúcemu sa to nerobí. Poslala som k nemu opatrovateľku, zobrala som balík korešpondencie a zakúrila som v záhradnom kozube. Hodila som do ohňa prvý list starý tridsaťdva rokov. Potom ďalší a ďalší. Zostal posledný. Pritisla som naň pery a vhodila som ho do ohňa. Chvíľu sa v ňom skrúcal, až ho napokon zhltli plamene. Ovial ma ľadový vzduch. Obzrela som sa. Na schodoch stála opatrovateľka a tiekli jej slzy. Kým som spaľovala písomné stopy našej lásky, Miro naposledy vydýchol.

Láska zhorela: Umierajúci manžel ma požiadal o čosi zvláštne. Ovial ma ľadový vzduch a potom...

Výber pre vás

Láska zhorela: Umierajúci manžel ma požiadal o čosi zvláštne. Ovial ma ľadový vzduch a potom...

Súvisiace články

Čakal na deda? Psíka akoby niečo ťahalo k miestu, kde vyhasol život jeho pána

Pripadá vám to neuveriteľné? Áno! Ale nič to nemení na tom, čo sa mi stalo...

Počula som klopanie, no za oknom nikto nebol. Pripomenula sa nám nebohá mama?

Výber pre vás