Peter Ličák

Vyrastal na gazdovstve vo Vaniškovciach v&nbsp;podhorí Čergova, rodičia obrábali päť hektárov rolí. To bol v&nbsp;očiach komunistickej moci neodpustiteľný dedičný hriech, za ktorý bežne trestali aj deti majetnejších roľníkov. „Najprv sa aparátnici vyvŕšili na mojej staršej sestre. Prijali ju síce na hutnícku fakultu do Košíc, lebo tam sa dobrí študenti zo stredných škôl nehrnuli, hutníctvo nebolo takým lukratívnym odborom ako medicína či právo, dievčat tam bolo ako šafranu, ale aj tak ju po prvom semestri z&nbsp;vysokej školy vyhodili. Kádrovník školy rozhodol, že musí absolvovať akýsi kurz socialistickej prevýchovy v&nbsp;Moskve. Keď to odmietla, zo školy ju na minútu vyhodili,“ spomína profesor Vasilko na časy minulé.

To isté, len zaodeté do iného kabáta, zažil o&nbsp;pár rokov neskôr aj on. Na bardejovskej strednej škole si časť horlivých učiteľov spomenula, že jeho rodičia kedysi gazdovali, tak to treba chlapcovi osladiť – ešte by sa so svojím dobrým prospechom mohol dostať aj na vysokú školu! „Tak to nie, to sa nesmie stať v&nbsp;žiadnom prípade, povedali si súdruhovia v&nbsp;zborovni a&nbsp;všetci mi o&nbsp;jeden stupeň zhoršili známky na poslednom vysvedčení, aby som nemal šancu pokračovať v&nbsp;štúdiu na nie­ktorej vysokej škole. Na prijímacích pohovoroch na strojnícku fakultu v&nbsp;Košiciach som narazil na červeného kádrovníka, ktorý pred rokmi rozhodol o&nbsp;vylúčení mojej sestry zo školy. Ako mi neskôr prezradil jeden profesor, na zasadnutí prijímacej komisie vyhlásil: Toho Vasilka zoberme, postaráme sa, aby to nezvládol a&nbsp;po prvom semestri vypadol,“ hovorí o&nbsp;svojej ceste k&nbsp;titulu inžiniera so špecializáciou na strojársku technológiu Karol Vasilko.

Aj na Vysokej škole technickej v&nbsp;Košiciach ovplyvňovala život študentov komunistická ideológia. Chtiac-nechtiac sa stal členom študentskej brigády socialistickej práce, bol to trend, ktorý zasiahol všetky pracoviská. „Ako členovia brigády socialistickej práce sme si museli dať záväzky, my sme sa zaviazali, že si urobíme výučné listy obrábačov kovov,“ spomína s&nbsp;tým, že život ukázal, že to bolo veľmi dobré rozhodnutie, keďže ovláda sústruženie, frézovanie i&nbsp;brúsenie kovov.

„Keď som bol na konci 70.&nbsp;rokov technickým námestníkom v&nbsp;prešovskej fabrike na výrobu ložísk, obrábači kovov sa sťažovali, že časové normy sú veľmi prísne nastavené, že to, čo majú urobiť počas pracovnej zmeny, sa nedá stihnúť. Tak som si ráno o&nbsp;šiestej obliekol montér­ky, postavil som sa za sústruh a&nbsp;do pol tretej som si odkrútil s&nbsp;nespokojnými obrábačmi kovov celú zmenu. ‚Tak, chlapi, mali ste pravdu, tie časové normy sú na­ozaj zlé nastavené,‘ povedal som im po vypnutí sústruhu, ‚budeme ich sprísňovať, lebo taký výkon, ako máte podávať, zvládne bez problémov aj učeň z&nbsp;prvého ročníka a&nbsp;ešte môže hodinu kurizovať dievčatám.‘ Na druhý deň ráno prišli za mnou do kancelárie, vraj prepáčte, my sme nevedeli, že sa v&nbsp;sústružení vyznáte, tie normy sú v&nbsp;poriadku, len sme to skúšali.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Po promóciách dostal umiestenku do Hliníka nad Hronom, pracoval v&nbsp;partii, ktorá hľadala hĺbkovými vrtmi naftu a&nbsp;plyn, dohliadal na to, aby vrtné súpravy fungovali na sto percent. Každá chyba stála kopu peňazí, vrtáky boli drahé, prestoje zapríčinené poruchami stáli veľké peniaze.

Ako technický riaditeľ v&nbsp;prešovskej fabrike na výrobu ložísk bol aj šéfom komisie pre zlepšovacie návrhy. „Na nástenkách boli výzvy, aby pracovníci podávali zlepšováky, sľubovala sa im za dobrý technický nápad finančná odmena. Niekedy sme sa aj na nápadoch dobre pobavili. Na komisiu prišiel robotník s&nbsp;veľkou krabicou z&nbsp;kartónu, z&nbsp;ktorej na protiľahlých stranách vyčnievali dve papierové rúry. Vraj má nápad, ako by sa po novom dali vyrábať kuželíkové ložiská. Do jedného otvoru sa nasypú kuželíky aj ložiskové krúžky, na druhej strane sa budú vyberať hotové ložiská. Na otázku, čo ich v&nbsp;tej krabici zmontuje, nám robotník odpovedal: ‚To ja ňeznam, vy sce indžimire, ta to vymyšľice. Šak za to berece peňeži, že sce mudrejše jak my robotnici‚‘“ pridáva Karol Vasilko úsmevnú historku z&nbsp;továrne na výrobu kuželíkových ložísk, ktoré sa v&nbsp;tom čase v&nbsp;celom socialistickom tábore vyrábali iba v&nbsp;Prešove. Patrili k&nbsp;svetovej špičke, vyvážali sa do celého sveta.

Keď po roku 1989 výrazne vzrástol záujem o&nbsp;štúdium technických odborov, lebo mladá generácia intuitívne vycítila, že technické vzdelanie jej otvorí svet s&nbsp;ponukou dobre platených pracovných miest, veľa študentov sa hlásilo aj na fakulty Vysokej školy technickej v&nbsp;Košiciach. Jej kapacity boli vyťažené na maximum, a&nbsp;tak v&nbsp;Prešove vznikla detašovaná fakulta výrobných technológií a&nbsp;profesor Vasilko sa stal jej prvým dekanom.

„Záujem o&nbsp;štúdium vysoko prekračoval kapacity novej fakulty, kto nebol skvelý z&nbsp;matematiky a&nbsp;fyziky, nemal veľkú šancu uspieť v&nbsp;tomto štúdiu. Tak ako to bolo aj za mojich študentských čias. Traduje sa, že pre medikov je najťažším orieškom anatómia, na strojníckej fakulte nám naháňali strach a&nbsp;hrôzu výkresy ozubených kolies. Vymyslel ich Leonardo da Vinci, akurát namiesto ozubenia použil valčeky. Vyrátať ozubené kolesá tak, aby fungovali, bol pre študentov matematický rébus, ale ťažkou úlohou bola aj ich výroba. Dnes si študent dá zadanie do počítača a&nbsp;ten mu vyhodí dokonalý technický výkres so všetkými parametrami,“ konštatuje profesor Vasilko, ktorému Žilinská univerzita udelila za jeho prínos pre technické vedy čestný doktorát honoris causa.

„Mojou srdcovou témou je obrábanie kovov, všetky moje patenty, dva úžitkové vzory, prednášky na domácich a&nbsp;zahraničných konferenciách či dve desiatky vedeckých monografií úzko súvisia s&nbsp;produktivitou obrábania a&nbsp;so skracovaním času pri frézovaní, sústružení, brúsení výrobkov z&nbsp;rôznych kovov. Môj prvý patent súvisel s&nbsp;frézovaním, pri tejto operácii sa fréza ohrieva až na 800 stupňov Celzia, vzápätí teplota klesne na sto stupňov, životnosť pohyblivej časti frézy je pre nestálu teplotu malá. Princípom môjho patentu je ohrievanie frézy plynom na stálu teplotu 800&nbsp;stupňov, životnosť frézy sa zvýšila až 10-násobne.“

Zaregistrovať dnes patent ako duševné vlastníctvo autora na úrade pre patenty a&nbsp;vynálezy nie je lacná záležitosť, podľa slov profesora Vasilka treba mať na to poriadny balík peňazí. Preto mnoho dobrých nápadov technikov a&nbsp;vedcov nemá patentovú ochranu. „Keď som niekoľkokrát zistil, že v&nbsp;niektorej fabrike využívajú niektorý z&nbsp;mojich päťdesiatich patentov bez toho, aby za to zaplatili, zasypali ma horou výhovoriek. Vraj to videli v&nbsp;Poľsku, sami na to prišli, svokre majiteľa sa to prisnilo a&nbsp;podobné drísty. Obstál som na klasický slovenský spôsob – za dobrotu na žobrotu. Čo sa mám súdiť desať rokov o&nbsp;svoje autorské práva?“

Okrem patentov je Karol Vasilko autorom úžitkových vzorov, ktoré patria medzi prostriedky právnej ochrany vynálezov a&nbsp;priemyselne využiteľných technických riešení. Na jeho rysovacej doske sa zrodil napríklad jednoúčelový stroj na frézovanie krúžkov valivých ložísk či rezný nástroj na obrábanie kovov.

Príbeh ako z&nbsp;bláznivej filmovej komédie zažil v&nbsp;70.&nbsp;rokoch na slovenskom ministerstve priemyslu. „Na svetovej výstave patentov a&nbsp;technických noviniek, ktorá sa konala v&nbsp;roku 1972 v&nbsp;Bruseli, som získal zlatú medailu. Toto ocenenie mi bolo udelené za patent na okamžité zastavenie procesu obrábania kovov bez špeciálnych prípravkov. Na prevzatie medaily ma pozvali na ministerstvo priemyslu do Bratislavy, do Bruselu sa vtedy tak ľahko ako dnes vycestovať nedalo. Minister Alojz Kusalík, ktorý bol predtým roky riaditeľom Odevných závodov kapitána Nálepku v&nbsp;Prešove, mi odovzdal diplom od organizátorov svetovej výstavy, ale medailu mi iba ukázal. Vraj mi ju nemôže odovzdať, lebo ministerstvo za ňu muselo zaplatiť clo, tak ju účtovníci zapísali do majetku ministerstva. Aj by som veru rád zistil, kto ju teraz má,“ zavtipkoval si profesor Karol Vasilko na záver nášho rozhovoru.

Komédia s medailou: Karol Vasilko má na konte 50 patentov, ale nedostal ani cent

Výber pre vás

Komédia s medailou: Karol Vasilko má na konte 50 patentov, ale nedostal ani cent

Súvisiace články

Tragický príbeh luxusného parníka: Dominik zbiera relikvie z potopeného Titanicu

Totálne zlyhanie kontroly: V Raslaviciach skolaudovali neexistujúce ihrisko

Hoľangare: Vychýrenú odrodu čerešní Ňaršanka v Ražňanoch vyšľachtil farár

Výber pre vás