Jaroslav Slašťan

<p>Patril medzi veľmi blízkych priateľov pápeža svätého Jána Pavla II. Ten ho v&nbsp;roku 1979 vysvätil za biskupa osobne priamo v&nbsp;Sixtínskej kaplnke. Červený biret prijal takisto z&nbsp;jeho rúk na slávnostnom konzistóriu v&nbsp;predvečer turíčnej nedele v&nbsp;roku 1985. Ako prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov slovanského pápeža často sprevádzal na apoštolských cestách. Aj na pamätnej prvej ceste na Slovensko v&nbsp;apríli 1990, keď pápež vo Vajnoroch prorocky pobozkal slovenskú zem a&nbsp;požehnal vyše dvesto základných kameňov pre nové kostoly.</p>

<h3>Udavské</h3>
<p>Narodil sa v jedenásty marcový deň v&nbsp;roku 1924 v&nbsp;dedinke Udavské (okres Humenné). Základnú školu navštevoval vo svojom rodisku, pokračoval na Gymnáziu v&nbsp;Michalovciach a&nbsp;po jeho absolvovaní vstúpil do seminára a&nbsp;začal študovať na Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte Slovenskej univerzity v&nbsp;Bratislave. Na jeseň roku 1945 ho košický biskup Jozef Čársky poslal na štúdiá do Ríma. J. Tomko vtedy ani len netušil, že rodnú dedinu a&nbsp;rodičov bude môcť znovu navštívil až v&nbsp;roku 1968, teda po 23 rokoch. Udalosti, ktoré sa v&nbsp;polovici minulého storočia v&nbsp;Československu odohrali, neumožnili mladému kňazovi návrat do vlasti. Ale ani jeho rodine a&nbsp;rodákom vycestovať do Ríma, aby sa zúčastnili na jeho kňazskej vysviacke. Dvanásteho marca 1949 prijal z&nbsp;rúk kardinála Luigiho Tragliu v&nbsp;Lateránskej bazilike kňazstvo. V&nbsp;ten istý večer poslal cez Vatikánsky rozhlas do vlasti novokňazské požehnanie.</p>
<p>Aj po rokoch si kardinál Tomko na tento deň spomína:<em> „Nemal som tu nikoho z&nbsp;príbuzných, lebo nedovolili. Takže z&nbsp;toho hľadiska to bolo smutné. Mal som potom primície v&nbsp;Bazilike svätého Pavla. Tam som mal štyroch našich košických seminaristov a&nbsp;nejakých ľudí zo Slovenska, čo len tak náhodou sa tam dostavili, a&nbsp;niektorých, čo tu boli v&nbsp;Ríme. Takže mohlo sa to zdať smutné. Ale ja som ten smútok cítil tak tlmene, pretože tu bola predovšetkým radosť. Radosť z&nbsp;tej prvej omše, radosť z&nbsp;kňazstva.“</em> Mladý kňaz v&nbsp;štúdiách pokračoval na Lateránskej univerzite, kde získal doktorát z&nbsp;teológie (1951) a&nbsp;z&nbsp;cirkevného práva (1961) a&nbsp;na Gregoriánskej univerzite, kde získal doktorát zo sociálnych vied (1956).</p>
<p><strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Ut Ecclesia aedificetur</h3>
<p>V roku 1958 mu pápež Ján XXIII. udelil titul pápežského komorníka. Na Vianoce 1959 bol signatárom iniciatívy za vybudovanie Slovenského ústavu svätého Cyrila a&nbsp;Metoda v&nbsp;Ríme (dnes Pápežský slovenský ústav svätého Cyrila a&nbsp;Metoda v&nbsp;Ríme), ktorý sa stal najvýznamnejšou cirkevnou, národnou a&nbsp;kultúrnou ustanovizňou Slovákov v&nbsp;Ríme. Pápež Ján Pavol II. ho 12. júla 1979 vymenoval za titulárneho arcibiskupa a&nbsp;generálneho tajomníka Synody biskupov. Biskupskú vysviacku prijal 15. septembra 1979 v&nbsp;Ríme v&nbsp;Sixtínskej kaplnke. Obrad vysviacky vykonal sám pápež ako priateľské gesto voči novému biskupovi. Menovanie monsignora Jozefa Tomka za kardinála oznámil Ján Pavol II. počas generálnej audiencie 24. apríla 1985. Nový titul prijal Jozef Tomko spolu s&nbsp;menovaním do funkcie prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov a&nbsp;kancelára Pápežskej Urbanovej univerzity. Túto službu vykonával šestnásť rokov, až do roku 2001. Pri kreovaní Ján Pavol II. pridelil kardinálovi Tomkovi titulárny Chrám Ježiša – dobrého pastiera v&nbsp;rímskej štvrti Montagnola na juhu mesta. V&nbsp;kardinálskom zbore dostal stupeň kardinála diakona. V&nbsp;roku 1996 bol povýšený na kardinála presbytera a&nbsp;jeho titulárnym chrámom sa stala Bazilika svätej Sabíny na Aventíne.</p>
<p>Bol pápežským komorníkom, signatárom iniciatívy za vybudovanie Slovenského ústavu svätého Cyrila a&nbsp;Metoda v&nbsp;Ríme, vedúcim doktrinálneho úradu Kongregácie pre náuku viery, odborným poradcom pre vieroučné otázky, vedúcim doktrinálneho oddelenia Kongregácie pre náuku viery, sekretárom prvej Synody biskupov o&nbsp;miešaných manželstvách, sekretárom Kardinálskej komisie pre miešané manželstvá, členom Pápežskej komisie pre rodinu, pápežským prelátom, podtajomníkom Kongregácie pre biskupov, generálnym tajomníkom Synody biskupov, prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov, kancelárom Pápežskej Urbanovej univerzity, pápežským legátom, predsedom Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy. Pre mnohých Slovákov však bol a&nbsp;navždy ostane otcom kardinálom.</p>

<h3>Kardinál</h3>
<p>Celkovo bolo v&nbsp;dejinách menovaných takmer tritisíc kardinálov. Jednou z&nbsp;najdôležitejších úloh kolégia kardinálov je voľba pápeža z&nbsp;vlastných radov. Podľa apoštolskej konštitúcie Universi Dominici gregis Jána Pavla II. voliť môžu iba kardináli, ktorí ešte nedosiahli 80 rokov veku. Menovanie kardinálov sa nazýva kreácia (creatio). V&nbsp;minulosti bola súčasťou kreácie ceremónia spojená s&nbsp;odovzdávaním kardinálskeho klobúka. Dnes nových kardinálov menuje pápež po zasadaní konzistória, spravidla v&nbsp;pondelok.</p>
<p>Zvláštnym spôsobom menovania je takzvané vyhradenie v&nbsp;srdci – reservatio in pectore, nazývané aj in petto (vnútri), pri ktorom pápež meno kardinála verejne neuvedie. Ide o&nbsp;mimoriadne, najčastejšie politické prípady, keď pápež ponechá meno kardinála v&nbsp;tajnosti. Takýto kardinál síce nemá kardinálske práva, ale zachováva sa mu poradie v&nbsp;pomere k zatiaľ menovaným kardinálom. Titul kardinála sa zásadne kladie medzi krstné meno a&nbsp;priezvisko. Táto prax má tradíciu už od 11. storočia. Červenú farbu odevu kardinálov stanovil v&nbsp;roku 1245 pápež Innocent IV. ako odkaz, že majú brániť práva cirkvi až do preliatia krvi – usque ad sanguinis effusionem.</p>
<p>Kardinál sa stáva automaticky štátnym občanom Vatikánu. V&nbsp;diplomatickom protokole na medzinárodnom fóre má postavenie princa nasledovníka trónu, viceprezidenta či inej druhej najdôležitejšej osoby v&nbsp;štáte. Extrakuriálni kardináli si ešte ponechávajú pôvodné občianstvo, takže majú dvojaké občianstvo. Takisto majú zvláštne postavenie v&nbsp;cirkevnom súdnom procese, nepodliehajú všeobecnému cirkevnému trestnému právu, môžu byť súdení len pápežom. Kardináli majú právo na oslovenie eminencia a&nbsp;medzi sebou si tykajú.</p>
<p>Najstaršími kardinálmi v&nbsp;dejinách boli Talian Corrado Bafile, ktorý sa dožil 101 rokov (1903 – 2005), Jorge de Costa, ktorý zomrel v&nbsp;roku 1508 vo veku sto rokov, a&nbsp;taliansky kardinál Loris Francesco Capovilla, ktorý zomrel v&nbsp;roku 2016 takisto ako storočný. Zaujímavosťou je, že za kardinála ho v&nbsp;roku 2014 až vo veku 98 rokov vymenoval pápež František. Tento okamih Capovilla označil za „lúč svetla na sklonku života“, za ktorý vďačí pápežom Jánovi XXIII. a&nbsp;Františkovi, ktorý sa „zadíval na starého kňaza a&nbsp;pomyslel si, že poctí vo mne všetkých skromnejších kňazov, ktorí slúžili nenápadne“.</p>
<p>Najdlhšie –&nbsp;60&nbsp;rokov, bol kardinálom Henry Benedikt Stuart (1725 – 1807), známy ako kardinál York, pretože ako posledný člen kráľovskej dynastie Stuartovcov mal aj titul vojvodu z&nbsp;Yorku. K&nbsp;dnešnému dňu (10. 8. 2021) má kardinálske kolégium celkovo 219 členov, z&nbsp;ktorých je 123 elektorov. Najstarším členom je od 29. júla tohto roku 97-ročný slovenský kardinál Jozef Tomko. Najmladším kardinálom súčasného kardinálskeho kolégia je stredoafrický arcibiskup banguijskej arcidiecézy 54-ročný Dieudonné Nzapalainga.</p>
<p><strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Diplomat</h3>
<p>Ako prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov kardinál Tomko absolvoval viac ako sto ciest na misijné územia, z&nbsp;toho až 52 do Afriky. V&nbsp;misiách zriadil 185 nových diecéz a&nbsp;vikariátov, otvoril desiatky nových seminárov, vysvätil 65 biskupov a&nbsp;množstvo kňazov. Misie mu prirástli k&nbsp;srdcu, venoval im najlepšie roky života. <em>„Hlásať Ježiša Krista, to je misia pre každého, nielen pre kňaza. Je to čosi, čo ťa vnútri hreje, čo tebou hýbe, o&nbsp;čom cítiš, že môže pomôcť, a&nbsp;chceš sa o&nbsp;to podeliť. Nepovedal Kristus&nbsp; – choďte do celého sveta a&nbsp;učte všetky národy? Prinášame im vieru, ktorej hlavným cieľom je šírenie Kristovej lásky, aby s&nbsp;touto láskou vedeli sami riešiť svoje súžitie aj svoje spory. Kde je bieda, tam, samozrejme, misionár ako prvý priloží ruku k&nbsp;dielu a&nbsp;učí solidárnosti aj druhých.“</em></p>
<p>Z misijných ciest má mnoho zážitkov, niektoré z&nbsp;nich spracoval aj knižne v&nbsp;publikáciách Na misijných cestách a&nbsp;Na misijných cestách II. Priblížil ďaleké kraje, národy i&nbsp;kmene a&nbsp;doplnil obraz o&nbsp;živote misijnej cirkvi na rozličných svetadieloch. <em>„Raz som sa dohodoval s&nbsp;istým africkým pohlavárom. Bol to tvrdý chlap, hovorilo sa o&nbsp;ňom, že tak po vojensky odpravil svojho predchodcu,“ povedal kardinál v&nbsp;jednom rozhovore. „V&nbsp;jeho krajine bránili misionárom v&nbsp;diele, nechceli im vydávať víza. Úradný diplomatický rozhovor sa prelomil až vo chvíli, keď som diktátorovi spomenul, že som bol s&nbsp;Jánom Pavlom II. na hrobe jeho matky. Okamžite mu zvlhli oči. Svoju matku miloval, postavil jej obrovské mauzóleum. Zaujímal sa, či aj ja mám ešte mamu, či ešte žije. Zrazu sme sa dostali na úplne inú, ľudskú rovinu a&nbsp;hneď išlo všetko hladko.“</em></p>

<h3>Vo Večnom meste</h3>
<p>Jozef kardinál Tomko žije vo Večnom meste už viac ako 75&nbsp;rokov. Aj dnes, vo vysokom veku, sa zúčastňuje na rôznych aktivitách kardinálskeho kolégia.<em> „V&nbsp;Ríme najradšej vybehnem na Námestie svätého Petra a&nbsp;kúsok ďalej, kde už necítiť vôbec autá, tam je úplne iný vzduch. Zaujímavé sú mnohé stretnutia. A&nbsp;koľkokrát som už na námestí spovedal. Taliani sú v&nbsp;tom elegantní, opýtajú sa, či ich nemôžem vyspovedať… Žiadny život nie je priamočiary, že by všetko išlo hladko a&nbsp;po rovine. Niekde sú stúpania aj zákruty, to sú tie kľukaté cestičky. Ale Pán vždy vedie. Keď sa tak z&nbsp;výšky svojho veku pozerám späť, hovorím si – Pane Bože, aké to bolo priamočiare, ako si si ma pekne viedol. To je taký môj povzdych a&nbsp;moja modlitba,“</em> prezradil v&nbsp;rozhovore s&nbsp;Markom Poláčkom kardinál Jozef Tomko.</p>

Je najstarší kardinál: Jozef Tomko sa nemohol vrátiť do rodnej obce dlhých 23 rokov

Výber pre vás

Je najstarší kardinál: Jozef Tomko sa nemohol vrátiť do rodnej obce dlhých 23 rokov

Súvisiace články

Vysielal z ​olympiád aj zo svetových šampionátov: Legendárny komentátor Miroslav Michalech

Sklenô: Fungovala tu prvá sklárska dielňa na území Slovenska, zanikla po prírodnej katastrofe

Tu sa platí srdcom: V neveľkej obci LUTILA dnes žije mnoho úspešných a pracovitých ľudí

Výber pre vás

Vysielal z olympiád aj zo svetových šampionátov: Legendárny komentátor Miroslav Michalech