Vladimír Kampf

Ľuďom v núdzi efektívne pomáhajú rôzne charitné organizácie, ktoré zastrešuje Slovenská katolícka charita. Všetci ľudia v núdzi a ich pozemskí spasitelia hovoria, že najhoršia je nevšímavosť a nezáujem okolia. Často sa od tých, ktorí práve siahajú na svoje dno, odvracajú aj najbližší… Smutné. Často na zbláznenie. Pápež František povedal: „Charita je tlčúce srdce kresťana. Tak ako človek nemôže žiť bez tlkotu srdca, nemôže byť kresťanom bez charity.“ Prinášame vám príbeh z detského charitného domu sv. Lujzy Diecéznej charity v Nitre.

V centre pre deti a rodiny majú skupinu desiatich detí a mladých dospelých od dvojročného chlapca po devätnásťročné dievča. Stará sa o nich päť vychovávateľov. „Deti vedieme k samostatnosti, aby sa o seba dokázali postarať, keď odtiaľto odídu, pretože to majú ťažšie, ako deti z rodín. Keď potrebujú, vracajú sa k nám pre rady či vyžalovať sa alebo len tak na návštevy,“ hovorí vedúca zariadenia. Deti sa do charitného domu dostávajú po rozhodnutí súdov. Najčastejšie preto, lebo sú zanedbávané, niekedy týrané alebo aj závislé. „Niektoré rodiny sa o deti nedokážu postarať. Máme tu dvoch chlapcov, ktorí majú choré matky a nenašiel sa nikto z rodiny, kto by si ich vzal. Pre nás je dôležitá práca s biologickými rodinami. Keď je to možné, snažíme sa dieťa vrátiť do rodiny. Mali sme tu chlapca, ktorý sa po trištvrte roku mohol vrátiť. Častejšie je to však o nezáujem rodičov. Skôr pomôžu starí rodičia.“

Lepším riešením, ako centrum pre deti a rodiny je niekto blízky alebo náhradná rodina. Do zariadení sa často dostávajú deti vo vyššom veku s problémovým správaním a poruchami. Pre náhradné rodiny to môže byť náročné. Väčšina adoptívnych rodičov chce malé dieťa. Napriek tomu, genetika sa počas puberty prejaví u každého. „Je to veľká búrka a boj. V puberte sa to zlomí. Buď má dieťa bližšie k pôvodnej rodine a nikto s tým nič neurobí alebo zaváži to, čo do neho náhradní rodičia či vychovávatelia vkladali.“ Dušana vie o čom hovorí. S manželom si adoptovali dve detičky. Dnes s nimi prežíva neskorú pubertu… „Stretla som sa s mnohými vecami, ktoré ma prekvapili. Prežívala som náročné situácie a nemala som sa takmer na koho obrátiť. Musela som si pomôcť. Keď sme sa sťahovali z Popradu, v Nitre vyhlásili konkurz na vedúcu tohto zariadenia, tak som sa prihlásila a podarilo sa. Som tu už 12 rokov,“ hovorí.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Dievča, ktoré sa vracia domov. Rodičia sa jej zriekli hneď po narodení. Do zariadenia v Nitre prišla z pestúnskej rodiny, kde sa im nedarilo zladiť sa. Stále rozprávala o vlastnej rodine, o ktorej v charitnom dome nikto nič nevedel. Rodičia, najmä mama, sú pre deti stále dôležití, nech sa k nim správajú akokoľvek. Bianka videla, ako jej kamaráti chodia na pobyty a bolo jej to ľúto. Predminulý rok v máji sa Biankina rodina ozvala sama. Pochválili sa, že sa usadili, majú stabilné bývanie a že by si chceli ich dievčatko zobrať naspäť k ďalším siedmim deťom. Vedeli, že je v pestúnskej starostlivosti a mysleli si, že sa tam má dobre, preto ju nechceli vyrušovať skôr, ozvali sa, až keď sa dozvedeli, že je v centre.

Bianka ich začala navštevovať a zvykať si na vlastnú rodinu, ale puberta aj s ňou zamávala. Po konflikte s otcom začala pochybovať, že predsa nevie po maďarsky a že niektorí súrodenci občas nechodia do školy a v centre má viac istoty… Po urazenej pauze sa dali pomaly znova dokopy. V súčasnosti čakajú na rozhodnutie súdu a odchod domov. Zatiaľ chodí k vlastnej rodine na víkendy.

Druhá šanca? Rodičia sa BIANKY zriekli hneď po narodení: Všetko sa zmenilo, keď...

Výber pre vás

Druhá šanca? Rodičia sa BIANKY zriekli hneď po narodení: Všetko sa zmenilo, keď...

Súvisiace články

Dve z troch detí má ťažko choré, statočná Mária stíha aj pomáhať: Je to moja skúška...

OLIVIA vyzerá ako štíhle dievča: Omyl! FOTKY jej tela nie sú pre všetkých...

FOTO Má 73 rokov a závideniahodnú postavu: Ako sa modelka vyrovnáva s kritikou? Rázny odkaz

Výber pre vás