Vladimír Kampf

Česko-slovenské múzeum Na dreve maľované na Slovensku nemá obdobu. „Našli sme zberateľa, ktorý nám daroval rôzne doplnky, aby sme na opravy a&nbsp;rekonštrukcie mohli použiť pôvodné materiály,“ hovorí jeden z&nbsp;majiteľov zbierky a&nbsp;sprievodca v&nbsp;múzeu Jozef Adamov. Niektoré truhlice objavili náhodou, iné po otvorení múzea dostali darom. „Väčšinu sme nazbierali a&nbsp;nakúpili za vlastné peniaze.“

V&nbsp;tom čase obec uvažovala, že starú budovu bývalej koniarne, neskôr krčmy, stojacu uprostred dediny, zbúra. Bola v&nbsp;zlom stave a&nbsp;špatila centrum. Ľudia z&nbsp;občianskeho združenia Folk ateliér zavolali starostke, povedali jej, že si všimli budovu, ktorú by si radi prenajali pre múzeum truhlíc. Upozornila ich, že stavba je v&nbsp;príšernom stave. Prišli, pozreli sa a&nbsp;múzeum je tu.

Budova, v ktorej je dnes zbierka vystavená, bola v minulosti koniarňou a vyhňou povyše kaštieľa. V 60. rokoch minulého storočia tam bola druhá čičmianska krčma. Krčmárom bol Kohútik, preto sa krčma volala U Kohútika. Najstaršie truhlice v zbierke vystavenej v Čičmanoch sú zo 17. storočia. Pochádzajú z oblasti Krkonôš na česko-nemeckých hraniciach až po regióny osídlené Rusínmi na samom východe Slovenska. V zásade platilo, že čím väčšia truhlica, tým bohatšia nevesta a rodina.&nbsp;

Pokračovanie na ďalšej strane...

„Tradícia maľovaných, vyrezávaných a svadobných truhlíc bola v celej Európe záležitosťou bohatších, statkárskych rodín. Keď je na truhlici meno, je to meno nevesty za slobodna, a keď rok, je to rok svadby. Podľa spoločenského postavenia rodiny dostávala nevesta ešte aj nezdobené, čisté truhlice, v ktorých mala bežné veci ako periny, duchny, obliečky, obrusy, deky, látky a každodenný kroj. Súčasťou svadobného sprievodu býval vyzdobený voz, na ktorom bola zdobená truhlica s venom a nevestou. Svadobný sprievod putoval od rodiny nevesty k rodine jej nastávajúceho,“ vysvetľuje J. Adamov. Truhlice vyrábali bez klincov. Jednotlivé diely spájali čapy a zvyčajne boli rozoberateľné.

Majstri ich pravdepodobne skladali priamo na mieste a&nbsp;domaľovávali na ne mená a&nbsp;roky. Rozobratých sa ich na voz zmestilo viac. Čisté truhlice od stolárov zvyčajne maľovala rodina nevesty. V&nbsp;bohatších oblastiach Česka ich majstri vyrábali podľa želania zákazníkov. O&nbsp;maľby sa im starali umelci. Tradícia svadobných a&nbsp;maľovaných truhlíc v&nbsp;Česku a&nbsp;na Slovensku zanikla v&nbsp;60. rokoch minulého storočia.

V 17. a 18. storočí si farby vyrábali z pigmentov rastlín či chrobákov. Takto mohli namiešať len niekoľko odtieňov, s ktorými si museli vystačiť. Bohatšie rodiny si dávali do truhlíc vyrobiť rôzne tajné priečinky. Odkladali sa do nich cenné veci, retiazky, prstienky, koráliky… Niektoré mali dvojité dno. Zdobené truhlice sa zachovali často bez výzdoby na hornej časti, pretože ľudia na nich sedávali a&nbsp;ornamenty vyšúchali zadkami.

Čím väčšia truhlica, tým bohatšia rodina! V Čičmanoch je vystavená zbierka svadobných truhlíc

Výber pre vás

Čím väčšia truhlica, tým bohatšia rodina! V Čičmanoch je vystavená zbierka svadobných truhlíc

Súvisiace články

Svetová špička z Čergova: O bardejovský med majú záujem až v Austrálii a v Dubaji

Unikát v ohrození: Tatranský kostolík má rovnaký problém ako šikmá veža v Pise

Zbierka hviezdneho chlapca: Najkrajšie ozdoby zhotovovali etniká žijúce v súlade s prírodou

Výber pre vás