Farnosť Tatry je rozlohou najväčším spoločenstvom veriacich na Slovensku, jej územie, spravované z fary farského Kostola svätého Petra a Pavla v Novom Smokovci, siaha od malej osady Podbanské na západe 26-kilometrového hlavného tatranského hrebeňa po Tatranskú Kotlinu, najnižšie položenú tatranskú osadu, vstupnú bránu do vápencových Belianskych Tatier.

„Naša tatranská farnosť, v ktorej mi pastoračnú starostlivosť zveril spišský diecézny biskup, sídliaci na Spišskej Kapitule, je nielen najväčšia v rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku, ale v porovnaní s inými farnosťami patrí medzi tie najmladšie, hoci na budúci rok uplynie už 80 rokov od jej vzniku. V lete 1943 ju založil vtedajší spišský biskup Ján Vojtaššák, ktorý vedel posúdiť strategický význam tatranského prostredia pre cirkev. Dovtedy menšie cirkevné spoločenstvá v tatranských osadách boli iba filiálkami dedinských farností z podhoria Vysokých Tatier. Kostol v osade Štrbské Pleso patril do farnosti Štrba, Tatranská Polianka do farnosti Batizovce, Starý Smokovec do farnosti Mlynica, Dolný Smokovec patril do farnosti Veľký Slavkov, kostol v Tatranskej Lomnici mala na starosti farnosť vo Veľkej Lomnici. Myšlienka kolegiality všetkých tatranských osád a ďalších lokalít je symbolicky vyjadrená aj v novom farskom kostole v Novom Smokovci, kde sú na prednej časti chóru erby tatranských osád, ktoré tvoria našu farnosť. Pri vzniku tatranskej farnosti nebol ani v jednom kostole organ, ktorý dotvára slávnostnú atmosféru bohoslužieb, sobášov, krstov. Až v roku 1981 sa pánu farárovi Štefanovi Mordelovi podarilo zabezpečiť organ do starosmokoveckého kostola, po ňom pribudli organy aj v kostoloch v Tatranskej Lomnici a na Štrbskom Plese,“ priblížil nám históriu tatranskej farnosti jej farár Róbert Tokár (37).

Pokračovanie na ďalšej strane...