Peter Ličák

Farnosť Tatry je rozlohou najväčším spoločenstvom veriacich na Slovensku, jej územie, spravované z&nbsp;fary farského Kostola svätého Petra a&nbsp;Pavla v&nbsp;Novom Smokovci, siaha od malej osady Podbanské na západe 26-kilometrového hlavného tatranského hrebeňa po Tatranskú Kotlinu, najnižšie položenú tatranskú osadu, vstupnú bránu do vápencových Belianskych Tatier.

„Naša tatranská farnosť, v&nbsp;ktorej mi pastoračnú starostlivosť zveril spišský diecézny biskup, sídliaci na Spišskej Kapitule, je nielen najväčšia v&nbsp;rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku, ale v&nbsp;porovnaní s&nbsp;inými farnosťami patrí medzi tie najmladšie, hoci na budúci rok uplynie už 80 rokov od jej vzniku. V&nbsp;lete 1943 ju založil vtedajší spišský biskup Ján Vojtaššák, ktorý vedel posúdiť strategický význam tatranského prostredia pre cirkev. Dovtedy menšie cirkevné spoločenstvá v&nbsp;tatranských osadách boli iba filiálkami dedinských farností z&nbsp;podhoria Vysokých Tatier. Kostol v&nbsp;osade Štrbské Pleso patril do farnosti Štrba, Tatranská Polianka do farnosti Batizovce, Starý Smokovec do farnosti Mlynica, Dolný Smokovec patril do farnosti Veľký Slavkov, kostol v&nbsp;Tatranskej Lomnici mala na starosti farnosť vo Veľkej Lomnici. Myšlienka kolegiality všetkých tatranských osád a&nbsp;ďalších lokalít je symbolicky vyjadrená aj v&nbsp;novom farskom kostole v&nbsp;Novom Smokovci, kde sú na prednej časti chóru erby tatranských osád, ktoré tvoria našu farnosť. Pri vzniku tatranskej farnosti nebol ani v&nbsp;jednom kostole organ, ktorý dotvára slávnostnú atmosféru bohoslužieb, sobášov, krstov. Až v&nbsp;roku 1981 sa pánu farárovi Štefanovi Mordelovi podarilo zabezpečiť organ do starosmokoveckého kostola, po ňom pribudli organy aj v&nbsp;kostoloch v&nbsp;Tatranskej Lomnici a&nbsp;na Štrbskom Plese,“ priblížil nám históriu tatranskej farnosti jej farár Róbert Tokár (37).

Pokračovanie na ďalšej strane...

So svojimi troma kolegami kaplánmi Pavlom Garbiarom, Marekom Ondrom a&nbsp;Antonom Melegom má na starosti cirkevný život v&nbsp;šiestich kostoloch a&nbsp;dvoch kaplnkách. Dva kostoly, v&nbsp;Starom a&nbsp;Dolnom Smokovci, boli dokonca vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. Keď v&nbsp;roku 1995 navštívil pápež Ján Pavol II. Slovensko, neobišiel ani Vysoké Tatry. A&nbsp;v&nbsp;tretí júlový deň pokľakol pred oltár v&nbsp;Kostole nepoškvrneného počatia Panny Márie v&nbsp;Starom Smokovci. Kostol bol pri tejto príležitosti zvonku vynovený, čerstvo vymaľovaný, nikto však vtedy netušil, že o&nbsp;pár rokov nad ním bude opäť visieť hrozba pádu jeho naklonenej veže. Hoci je v&nbsp;nej umiestnený aj malý zvon, už roky mlčí, rezonancia a&nbsp;otrasy vyvolané údermi jeho srdca by ľahko mohli vežu ešte viac nakloniť.

„Keď som pred desiatimi rokmi prišiel z&nbsp;liptovskej farnosti Veľké Borové slúžiť pod tatranské končiare Bohu a&nbsp;veriacim, už vtedy bolo očividné, že staro­smokovecký kostol nevyhnutne potrebuje nielen akúsi kozmetickú, ale aj vážnejšiu údržbu či stavebné zásahy. Stará šindľová strecha potrebovala ochranný náter, ak nie rovno výmenu, medzi vežou a&nbsp;strechou strašila zväčšujúca sa medzera, bolo zrejmé, že to nie je v&nbsp;poriadku a&nbsp;čosi s&nbsp;tým treba urobiť, kým to neprerastie do ešte väčšieho, ťažko riešiteľného problému. Žiaľ, tieto obavy sa naplnili a&nbsp;tá chvíľa je tu…“ konštatuje farár Róbert Tokár.

Kostol, ktorý dal v&nbsp;roku 1888 podľa projektu Gedeona Majunkeho na želanie arcikňažnej Klotildy von Habsburg postaviť spišský biskup Juraj Császka, postihla celá séria katastrof. Prvá sa datuje do roku 1929. Do kostolnej veže vtedy udrel blesk. Úder z&nbsp;oblakov narušil jej konštrukciu a&nbsp;stabilitu natoľko, že sa povážlivo naklonila na jednu stranu. Pre istotu poškodenú vežu po troch rokoch rozobrali, aby pri silnejšom vetre nespadla na veriacich či okoloidúcich turistov. Kostol ostal okyptený, stratil svoje čaro architektúry alpského štýlu, vyzeral skôr ako väčšia kaplnka než ako Boží chrám. Bez veže ostal až do konca päťdesiatych rokov. Ďalšiu ranu príroda kostolu uštedrila v&nbsp;roku 2004 počas víchrice, ktorá odlesnila stovky hektárov tatranského lesa a&nbsp;tatranské osady dokmásala, akoby boli kulisou katastrofického filmu. Aby toho nebolo málo, zhodiť kostolnú vežu sa pokúsilo o&nbsp;šesť rokov aj menšie zemetrasenie. Tieto ataky prírody vychýlili ťažkú vežu o&nbsp;sedemnásť centimetrov.

„Keď pred šiestimi rokmi začali kamene v&nbsp;základoch pod vežou deformovať schody pri vstupe do kostola, bola to indícia, že niečo nie je v&nbsp;poriadku. Pri meraniach sa potvrdilo, že veža sa stále odkláňa od svojej osi. Bolo to neprehliadnuteľné varovanie. Aj šikmá veža v&nbsp;talianskej Pise mala spočiatku pri výstavbe len 15-centimetrové vychýlenie a&nbsp;dnes je odklon od osi veľký až 4,5 metra. Našťastie najnovšie statické merania a&nbsp;statický posudok docenta Jaroslava Sandanusa zo Slovenskej technickej univerzity v&nbsp;Bratislave potvrdili, že základy kostola, aj tie pod vežou, sú v&nbsp;poriadku, vážne narušená je však drevená konštrukcia veže. To je dnes kľúčový problém kostola, ktorý patrí do galérie najkrajších historických stavieb vo Vysokých Tatrách,“ hovorí o&nbsp;poškodení vzácnej sakrálnej stavby kňaz Róbert Tokár.

Záchranu sakrálnej kultúrnej pamiatky v pôvodnej podobe považujú za svoju srdcovú záležitosť aj členovia občianskeho združenia Zachráňme poklady Tatier. „Podľa nich existujú na záchranu ohrozenej veže dve alternatívy: demontáž poškodenej kostolnej veže a&nbsp;postavenie novej alebo výmena poškodených častí drevenej konštrukcie. V&nbsp;každom prípade by to mala byť taká rekonštrukcia, ktorá veži zabezpečí stabilitu a&nbsp;životnosť aspoň na sto rokov. Dnes vieme, že na záchranu veže bude treba stotisíc eur, dúfame že nám finančne pomôže ministerstvo kultúry i&nbsp;Prešovský samosprávny kraj. Ale budeme vďační aj za každé euro od ľudí,“ hovorí o&nbsp;možnostiach záchrany kostolnej veže v&nbsp;Starom Smokovci kňaz Róbert Tokár.