redakcia

Stačí to nahlas spomenúť a&nbsp;už vám skáču reklamy. V&nbsp;mojom prípade, keďže skratku ADHD používam pomerne často na laické vysvetlenie mnohých svojich nedostatkov, sociálne siete z&nbsp;času na čas zaplavia „reelka“ so slečnami, ktoré mi nápadne pripomínajú mňa samu –&nbsp;dlho váhajú nad oslovením v&nbsp;bežnom e-maile, nadľudský výkon striedajú s&nbsp;pasivitou a&nbsp;celodenným pobytom v&nbsp;posteli a&nbsp;donekonečna odkladajú dôležité rozhodnutia. Našla som sa v&nbsp;tom a&nbsp;mám pocit, že rovnako ako slečna, aj ja „to“ asi mám. Podľa rozsiahlej metaštúdie v&nbsp;Psychiatry Research, ktorá hodnotila údaje z&nbsp;57&nbsp;samostatných prác zahŕňajúcich dokopy viac ako 21&nbsp;miliónov dospelých, ADHD oficiálne trpia asi tri percentá populácie. Túto diagnózu a&nbsp;prípadne následnú liečbu podľa <a rel="noopener" href="http://psychiatrist.com">psychiatrist.com</a> však dostane len desať až 25 percent postihnutých –&nbsp;ak rátam správne, znamenalo by to teda, že hyperaktívny mozog môže mať v&nbsp;skutočnosti až 30&nbsp;percent z&nbsp;nás.

Čo to vlastne ADHD je? Porucha pozornosti s&nbsp;hyperaktivitou alebo skrátka ADHD (z&nbsp;anglického attention deficit/hyperactivity disorder) je bez ohľadu na vek osoby definované dvomi základnými kritériami. „Prvým je nepozornosť, ktorá nezodpovedá vývinovej úrovni jednotlivca. Môže ísť napríklad o&nbsp;menší dôraz na detaily, ťažkosti s&nbsp;udržaním pozornosti pri plnení úloh, ľahkú vyrušiteľnosť podnetmi alebo ťažkosti s&nbsp;organizovaním úloh. Druhým kritériom je hyperaktivita a&nbsp;impulzivita, ktoré sa môžu prejavovať nepokojnými pohybmi rúk či nôh, ťažkosťami s&nbsp;pokojným sedením alebo nadmerným rozprávaním,“ opisuje základný obraz poruchy Dušan Fábik z&nbsp;bratislavskej psychologickej ambulancie. Vyzerá „dospelácka“ verzia inak?

Podľa neuropsychologičky Dede O’Sheaovej z&nbsp;Beth Is­rael Lahey Health v&nbsp;Cambridgei v&nbsp;Massachusetts, ktorú cituje magazín HuffPost, dospelí s&nbsp;ADHD majú skôr viacero menej výrazných príznakov, ako by zlyhávali úplne. Navyše ak im nediagnostikovali poruchu v&nbsp;detstve, mali celý život na to, aby si osvojili zručnosti potrebné na kompenzáciu svojich symptómov, takzvané maskovanie. Nedostatok sústredenia skrývate za „skrolovanie“ v&nbsp;telefóne a&nbsp;zábudlivosť, neschopnosť organizovať sa za prokrastináciu a&nbsp;únavu, ale napríklad nepokoj a&nbsp;závislosť od podnetov za perfekcionizmus a&nbsp;vorkoholizmus, ktoré spoločnosť víta. Na ADHD sa dá zvaliť aj pocit preťaženia, chaotickosť, nedochvíľnosť, zameranie na výkon, ale aj veľa-veľa nerozhodnosti, ako píše magazín.

Dušan Fábik hovorí, že hrubé črty ADHD sú aj v&nbsp;dospelosti podobné ako v&nbsp;detstve. „Dospelá osoba nevie venovať plnú pozornosť pracovným zadaniam, nesleduje precízne inštrukcie a&nbsp;zlyháva v&nbsp;dokončení úloh. Veľmi často zadanú úlohu aj začne, ale následne rýchlo stráca pozornosť a&nbsp;ľahko sa rozptýli. Môže sa vyhýbať úlohám vyžadujúcim dlhšie trvajúcu mentálnu námahu, napríklad vyplňovaniu formulárov alebo čítaniu dlhých textov,“ pokračuje slovenský odborník, no dodáva, že u&nbsp;dospelých sa už natoľko nevyskytujú príznaky motorickej hyperaktivity. „Častejšie to býva pocit nepokoja, nervozity či netrpezlivosti. V&nbsp;práci sa môžu objavovať tendencie skákať druhým do reči alebo zasahovať iným do činnosti. Medzi prejavy v&nbsp;dospelosti možno zaradiť aj menej konzistentný verbálny prejav.“

Doktorka O’Sheaová ďalej uvádza, že väčšina príznakov ADHD v&nbsp;dospelosti má spoločného menovateľa: zosilnenú potrebu dopamínu –&nbsp;chemickej látky v&nbsp;mozgu, ktorá vedie k&nbsp;pocitom odmeny. Väčšine ľudí stačí tešiť sa na večerný seriál a&nbsp;motivovať sa na prekonanie nepríjemností dňa, človeks&nbsp;ADHD má však aj počas práce neustálu potrebu k&nbsp;odmene odbiehať –&nbsp;áno, presne ako ja k&nbsp;nutkavému prezeraniu príspevkov, počúvaniu zapálených politických diskusií či ku krimidrámam, len aby som mozog zachránila pred jednotvárnosťou. Výsledok je, že sa splnenie úlohy posúva a&nbsp;odkladá. „Bežný človek sa môže cítiť znudený rutinnou úlohou, ale pri ADHD je tento negatívny pocit extrémnejší –&nbsp;a&nbsp;rovnako snaha vyhnúť sa jej,“ hovorí americká odborníčka. Na druhej strane, do úlohy, ktorá vás zaujíma sama osebe, sa, paradoxne, dokážete zahĺbiť tak, že vás úplne absorbuje a&nbsp;vy sa v&nbsp;dopamíne vyslovene kúpete.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Hyperfokusácia, ako pre­hnanú orientáciu na zadanie nazývajú psychológovia, sa môže okrem písania e-mailu či hrania počítačovej hry týkať aj vzťahov. Vzťahy sú priADHD samostatná otázka. Raz do nich dávate všetko, no ak dostatočne zaujímavé podnety pominú, strácate záujem. „Partner či partnerka trpiaca ADHD môže mať ťažkosti s&nbsp;udržaním pozornosti počas konverzácie, čo býva pre druhú stranu nepríjemné. Často sa zdá, že osoba s&nbsp;ADHD nás nepočúva, nevie, čo sa jej hovorí, alebo je myšlienkami inde,“ hovorí Dušan Fábik o&nbsp;tom, čo vo vzťahu môže narobiť kopu prekážok. „Problémy sa vynárajú aj s&nbsp;organizovaním úloh, ktoré sa niekedy prejavia v&nbsp;nesprávne rozvrhnutom čase, zabudnutí platenia účtov či nedodržiavaní termínov,“ dodáva.

Niektoré príznaky ADHD dokonca napodobňujú symptómy úzkosti alebo depresie, vyjadrila sa pre HuffPost aj Cristina Louková, klinická psychologička zo štátu Washing­ton. „Väčšine ľudí najprv diagnostikujú tieto poruchy a&nbsp;sú frustrovaní, keď liečba nedokáže zmierniť ich príznaky,“ myslí si. Aj nedávna štúdia v&nbsp;The Journal of Clinical Psychiatry odhalila, že mladí dospelís&nbsp;ADHD čelia viacerým klinickým komplikáciám, ako je zvýšená miera depresie, úzkosti, zneužívania látok a&nbsp;sebapoškodzovania, píše <a rel="noopener" href="http://psychiatrist.com">psychiatrist.com</a>. Slovenský psychológ sa domnieva, že to môže byť aj opačne. „Symptómom ADHD nie je podľa oficiálnych diagnostických kritérií úzkosť, depresia ani perfekcionizmus. Úzkosť, depresia či zvýšená hladina stresu pod vplyvom perfekcionizmu však vytvárajú problémy so zameraním sa na stanovené úlohy či zachovaním pokoja, čo nás môže mylne nabádať, že ide o&nbsp;ADHD. Veľmi často sa stáva, že domnelé ADHD v&nbsp;dospelosti je v&nbsp;skutočnosti signálom stresu a&nbsp;zvýšenej úrovne úzkosti. Mnoho ľudí si tieto ťažkosti vysvetľuje tou­to poruchou, no len pri malom percente je možné naozaj o&nbsp;nej uvažovať,“ podotýka Dušan Fábik.

Ako je teda možné, že u&nbsp;mňa i&nbsp;mnohých mojich priateľov najmä v&nbsp;posled­nom čase niektoré príznaky ADHD tak skvele sedia? Od Dušana Fábika sa dozvedám, že táto porucha sa nedá získať vekom. „Osoba sa s&nbsp;touto neurovývinovou poruchou narodí. Jedným z&nbsp;diagnostických kritérií dokonca je, že nie­ktoré znaky nepozornosti alebo hyperaktivity by mali byť prítomné už na začiatku adolescencie. Ak sa intenzívne symptómy objavia až v&nbsp;dospelom veku, odporučil by som uvažovať o&nbsp;zvýšenej hladine stresu alebo úzkosti,“ spresňuje. Podľa neho je skôr problém dokonalosť vyžadovaná spoločnosťou a&nbsp;zároveň trieštenie pozornosti záplavou stimulov. „Zaneprázdnenosť sa stáva kultom a&nbsp;životným štýlom. Týmto spôsobom sami sebe bránime udržať koncentráciu. Naša pozornosť sa scvrkla na krátke a&nbsp;intenzívne podnety. Takéto fungovanie v&nbsp;spoločnosti vytvára podobné symptómy ako ADHD, hoci vo väčšine prípadov to ADHD nie je.“

Tieto príznaky môžu, ale nemusia byť príznakmi ADHD. Podľa National Institute of Mental Health diagnóza oficiálne znamená aspoň päť pretrvávajúcich príznakov nepozornosti a/alebo päť pretrvávajúcich príznakov hyperaktivity/impulzívnosti, ktoré sa vyskytli už pred dvanástym rokom života a mali by byť prítomné v dvoch a vo viac prostrediach – doma, v škole, s&nbsp;priateľmi. Ak máte podozrenie, stačí osloviť neurológa, klinického psychológa alebo psychiatra a&nbsp;požiadať o diagnostiku ADHD. „Osoba trpiaca ADHD si musí osvojiť niektoré kompenzačné mechanizmy alebo zvládacie stratégie, ktoré jej umožnia plnohodnotný pracovný aj sociálny život. Pri závažnejších symptómoch je možná medikamentózna liečba,“ objasňuje Dušan Fábik.

Autorka: Dáša Balogová, <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/" target="_blank">Zdravie</a>

Máte ADHD? Zaneprázdnenosť sa stáva kultom a životným štýlom

redakcia

Výber pre vás

Máte ADHD? Zaneprázdnenosť sa stáva kultom a životným štýlom

redakcia

Súvisiace články

Celulitída je prirodzená: Nemôžete sa jej zbaviť, ale jej prejavy je možné výrazne zmierniť

Problémy so spánkom: Nemôžete zaspať? Tabletka by mala byť poslednou voľbou

Poklad tradičnej medicíny: Poznáte výhody čierneho cesnaku?

Výber pre vás