Jana Homolová

Pre mnohých Slovákov ste spojený hlavne s&nbsp;reláciou Kufor, ktorá bola mimoriadne obľúbená. Priali by ste si ešte jej návrat na obrazovky? Viete si to vôbec predstaviť?

(Smiech.) Dá sa povedať, že tento koncept sme po rokoch vrátili na obrazovky, bolo to na TV Barrandov. Relácia sa volala Kurňa, co to je? Išlo o&nbsp;zábavný program, ktorý bol v&nbsp;podstate veľmi podobný relácii Kufor, len s&nbsp;malými obmenami…

Keď tak nad tým premýšľam, reláciu by som už po tretíkrát nechcel vracať. Samozrejme, hovorí sa, že do tretice všetko dobré, ale podľa mňa už stačilo.

Vzhľadom na to, že ste spájaný predovšetkým s&nbsp;komediálnym žánrom, sú ponúkané programy v&nbsp;televízii stále takej kvality, že aj vás osobne rozosmejú?

Neviem, naozaj neviem. Jednak už do toho až tak nevidím a&nbsp;zároveň je toho v&nbsp;televízii veľmi veľa. Kedysi tu bola jedna televízna stanica a&nbsp;bol Barrandov, kde sa robil film. Dnes je toho toľko, že človek nestačí sledovať, kde sa čo vysiela a&nbsp;už vôbec nie je schopný riešiť, či je niečo dobré alebo zlé. Samozrejme, aj ja si hľadám v&nbsp;televízii to svoje, no nerád by som to hodnotil.

Každá doba so sebou prináša určitú kvalitu, osobnosti danej doby, ale možno neskromne poviem, že náš humor, ktorí sme robili my, považujem za naozaj dobrý. A&nbsp;k&nbsp;tvorcom tohto humoru patril aj Milan Lasica (†81), Július Satinský (†61), Marián Labuda (†73) a&nbsp;u&nbsp;nás napríklad Vladimír Menšík (†58), Jirka Sovák (†79), Miroslav Horníček (†84)… To sú poklady humoru. Dnes je ten humor taký trošku jednoduchší. Zoberte si napríklad seriál Dva písaři, v&nbsp;hlavných úlohách už spomínaní Sovák a&nbsp;Horníček, to je pre mňa jeden z&nbsp;najkrajších programov, aké som kedy videl.

Dnes sa zábavné relácie skôr nakupujú v&nbsp;zahraničí, ale tej pôvodnej tvorby, pôvodných humoristických formátov je málo, ak vôbec ešte nejaké sú.

A&nbsp;toto je škoda, veď ja poznám mnoho šikovných ľudí, ktorí by takéto programy vedeli vymyslieť, urobiť. Neviem, prečo to takto funguje. Je to jednoduchšie? Pýtam sa, ale odpoveď nepoznám.

Vezmite si napríklad reláciu Kufor, aj tá bola vymyslená Ale­šom Ulmom, ktorý to dal celé dokopy. Plus my sme do relácie dali svoj osobný vklad, čiže vo výsledku išlo o&nbsp;spoločnú prácu všetkých, ktorí sa na tom podieľali a&nbsp;bolo to dobré, veď ľudia to úprimne milovali. Škoda, že dnes takéto formáty chýbajú. Opakujem, je to škoda…

Ak by diváci dostali program, ktorý nie je licencovaný, ale naopak, je vymyslený v&nbsp;ich krajine, je teda blízky ich mentalite, mal by teda zafungovať.

Vy by ste sa nepodujali na to vychovať nových mladých tvorcov, odovzdať im svoje skúsenosti, prípadne aj priamo v&nbsp;nejakom televíznom projekte spolu s&nbsp;nimi účinkovať?

Neviem, či by sa na tú moju „papuľu“ ešte chcel niekto pozerať. Ale zúčastniť sa na nejakom projekte, ktorým by som pomáhal vytvárať nový program, prípadne aj odovzdať svoje skúsenosti, to by ma bavilo a&nbsp;do toho by som asi ešte išiel.

Mnohí kolegovia z&nbsp;Česka hovoria, že Slováci sú ako publikum živelnejší. Vnímate to rovnako alebo žiadny rozdiel nevidíte?

Moja skúsenosť je taká, že kamkoľvek za ľuďmi prídeme, tak sa smejú a&nbsp;tlieskajú nám, čiže to vnímam v&nbsp;podstate rovnako na Slovensku aj v&nbsp;Česku.

Ale čo sa Slovákov týka, tí boli vždy živelnejší. Možno ak by sme sem zavítali s&nbsp;novým projektom, tak by nás rovnako vypískali. (Smiech.) Ale vo všeobecnosti si myslím, že reakcie publika sú rovnaké. Myslím, že je to preto, lebo ľudia sa radi smejú a&nbsp;radi aspoň na chvíľu zabúdajú na svoje starosti.

Ešte pred pandémiou kovidu ste v&nbsp;jednom z&nbsp;rozhovorov povedali, že súčasná doba je taká rýchla, že už ani nie je čas robiť si žarty. Zmenilo sa to po období pandémie?

Áno, povedal som to a&nbsp;mám pocit, že je to čím ďalej, tým horšie. (Smiech.) Čas letí neuveriteľne rýchlo a&nbsp;na skutočnú zábavu naozaj neostáva čas. Veď po pandémii máme asi rok a pol a&nbsp;o&nbsp;chvíľu sú tu Vianoce. Letí to ako sviňa. (Smiech.)

<strong>POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE</strong>

HEREC BOL PO DLHOM ČASE NA SLOVENSKU. FOTKY NÁJDETE V GALÉRII

Vaším poznávacím znamením sú fúzy, ktorých ste sa v&nbsp;čase kovidu kvôli práci zbavili. Opäť ste pri starom imidži, ale predsa len, nelákala vás nikdy takáto zmena?

Ja som sa fúzov zbavil kvôli práci, a&nbsp;to trikrát. Prvýkrát, keď sme točili Vyžilý Boudník, potom počas nakrúcania filmu 8 hlav šílenství a&nbsp;ešte som hral v&nbsp;jednom filme bez fúzov, ale na jeho názov si teraz nespomeniem. (Smiech.)

Je pravdou, že vždy som si svoje fúzy oholil kvôli práci a&nbsp;priznám sa, že sám seba si už bez nich neviem predstaviť. Som na seba skrátka takto zvyknutý, dokonca mi vyhovuje, že ma neustále niečo šteklí pod nosom. Ak by som tie fúzy nemal, pripadal by som si istým spôsobom nahý.

Zrejme mi tento zvyk ostal po mojom dedovi, ktorý bol kováčom a&nbsp;pamätám si, že nosil naozaj krásne veľké fúzy, ktoré si ešte krútil dohora. Mne sa to vždy ako malému chlapcovi páčilo a&nbsp;asi pri ňom som sa inšpiroval, lebo keď mi moje fúzy narástli, už som si ich jednoducho nechal.

Keď sme pri tých poznávacích znameniach, vy ste vo všeobecnosti veľmi známy človek. Pomáha vám popularita v&nbsp;bežnom živote? Napríklad pri drobnom priestupku pred policajtmi, ktorých obmäkčíte fotkou, autogramom?

Našťastie, nikdy som drobný priestupok neurobil, ale spomínam si, že som raz išiel do Divadla Na zábradlí a&nbsp;veľmi som sa ponáhľal, preto som vošiel do zákazu vjazdu, ale nevedel som o&nbsp;tom. Vtedy sa práve vysielal seriál Malý pitaval z&nbsp;velkého města. Samozrejme, zastavili ma policajti, ktorých som sa prekvapene opýtal: „Chlapi, preboha, čo sa deje?“ Oni sa na mňa pozreli, zľakli sa a&nbsp;povedali: „Nič sa nestalo, pokojne choďte ďalej.“ (Smiech.) Zrejme sa preľakli, že som ten kriminalista zo seriálu, a&nbsp;keď ma uvideli, okamžite ma prepustili. To jediné ma v&nbsp;mojom živote v&nbsp;podstate zachránilo pred nejakou pokutou.

A&nbsp;ako je to s&nbsp;verejnosťou? Oslovujú vás ľudia stále?

Áno, veľmi často. Keď ma spoznajú, pozdravia sa, dokonca aj na hraniciach, keď som išiel teraz do Bratislavy a&nbsp;kupoval si diaľničnú známku asi okolo pol dvanástej v&nbsp;noci, zbadala ma pani predavačka a&nbsp;okamžite sa opýtala: „Pán Zedníček, ako sa máte? Čo tu robíte? Kam idete?“ To bolo ne­smierne milé.

Musím sa priznať, že veľmi málo. Naozaj. Som tu po veľmi dlhom čase, ale o&nbsp;to radšej. (Úsmev.)

Okrem hereckej a&nbsp;moderátorskej práce sa venujete podnikaniu v&nbsp;gastre, ako sa vám darí?

Aby som to uviedol na pravú mieru, nepodnikám celkom ja, ale moja žena Hanka. Ona si to celé vymyslela a&nbsp;ja jej s&nbsp;tým pomáham, keď jej potrebné. Keď celý projekt rozbiehala, tak som jej do toho vložil nejaké financie a&nbsp;teraz musím zaklopať, že to skutočne funguje. Volá sa to JustBagel. Ide o&nbsp;plnené bagety pre mäsožravcov aj vegetariánov.

Celý tento nápad vznikol, keď sme boli v&nbsp;New Yorku a&nbsp;bývali sme práve na takom mieste, kde predávali bagle. Nám to tam neskutočne chutilo. Mojej žene sa tento nápad zapáčil a&nbsp;aby toho nebolo málo, v&nbsp;tom čase sa priamo u&nbsp;nás v&nbsp;bytovom dome uvoľnili nejaké priestory, tak sme si povedali, že si ich prenajmeme a&nbsp;pustíme sa do podnikania. A&nbsp;funguje nám to už trinásť rokov, čo je neskutočné. Obzvlášť teraz sa to mimoriadne rozbehlo. Chodí k&nbsp;nám veľmi veľa cudzincov, máme dobré referencie, že naše bagle sú skutočne výborné, takže sa z&nbsp;toho úprimne tešíme.

A&nbsp;keďže ste aktuálne na Slovensku, zaujíma ma, či si nájdete čas navštíviť svojich známych, ktorých tu máte.

Nie, na to, žiaľ, nemám vôbec čas. Splním si svoje povinnosti, následne opäť sadám do auta a&nbsp;cestujem späť do Prahy, pretože tam mám večer predstavenie. Rád by som tu ostal dlhšie, ale času je naozaj málo.

Dúfam, že sa mi podarí, keď budem mať trochu voľnejšie, prísť sem opäť pozrieť Tatry. Tie sa mi páčia. V&nbsp;tejto lokalite som v&nbsp;minulosti nakrúcal a&nbsp;rád by som sa do Tatier ešte vrátil a&nbsp;urobil si taký menší cestovateľský okruh.

A&nbsp;koho z&nbsp;našich známych tvárí by ste si do Tatier zobrali so sebou?

Známych neviem, ale prial by som okolo mať nejaké pekné, mladé slovenské dievčatá. Slovenky sú naozaj veľmi krásne ženy, a&nbsp;takáto spoločnosť by sa mi páčila. Akurát neviem, ako by to prijala moja žena. (Smiech.)

A&nbsp;z&nbsp;hereckých kolegov tu na Slovensku ešte máte nejakých kamarátov?

Viete, tým, že už nie sú televízne pondelky Československej televízie, aktuálne vôbec nemám prehľad o&nbsp;tunajších hercoch a&nbsp;čo sa tej staršej generácie týka, tá už, žiaľ, postupne odchádza, čo mi je nesmierne ľúto, ale taký je život…

ZEDNÍČEK o odchode starých bardov, dnešnom humore aj svojich fúzoch: Na zábavu neostáva čas!

Jana Homolová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

ZEDNÍČEK o odchode starých bardov, dnešnom humore aj svojich fúzoch: Na zábavu neostáva čas!

Jana Homolová

Súvisiace články

Krásna a talentovaná Tamara KRAMAR: Chcela sa aj ona niekedy venovať herectvu? Ani náhodou!

Hudobník HRONEC (†81) má nasledovníka: Dcéra SUZIE prehovorila o synčekovi a takto vyzerá FOTO

Odborná garantka PEČIE celé SLOVENSKO: Čo sa odohráva v zákulisí a akí sú skutočne súťažiaci?

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás