Jana Homolová

Kedy a&nbsp;kde u&nbsp;vás vznikla láska k&nbsp;pečeniu?

Nadväznosť na túto profesiu tkvie v&nbsp;tom, že som sa narodila vo Francúzsku. O&nbsp;Francúzoch je známe, že sú to gurmáni, ktorí menej pečú a&nbsp;je pre nich zvykom nakupovať zákusky v&nbsp;cukrárni. Môj tatino bol Francúz a&nbsp;keď sme sa po jeho smrti presťahovali na Slovensko, mali sme sen otvoriť tu niečo na jeho pamiatku. A&nbsp;tým, že s&nbsp;bratom robíme dvadsať rokov v&nbsp;gastro biznise, jedného dňa sme si povedali, že už je čas robiť aj sladký biznis.

Mali sme sieť fastfoodových prevádzok v&nbsp;nákupných centrách, ktoré sme pred tromi rokmi odstúpili. To bol aj náš hlavný zámer, zároveň ešte máme jedálne v&nbsp;biz­niscentrách a&nbsp;pribudli cukrárne.

Aké boli začiatky vzniku cukrárskeho biznisu?

Pôvodný zámer bol priniesť k&nbsp;nám kúsok Francúzska. Na začiatku sme chceli tento biznis rozbehnúť bez toho, že by som to išla vyštudovať. Myslela som si, že nám stačí preložiť francúzske recepty do slovenčiny a&nbsp;začneme piecť. (Smiech.) Toto bol hlboký omyl, preto sme na úplnom začiatku začali robiť slovenské veterníčky s&nbsp;rôznymi príchuťami, no stále to nebolo to, čo som pôvodne chcela. Jedného dňa som si preto poslala prihlášku na prestížnu francúzsku cukrársku školu, zbalila kufor a&nbsp;odišla som to vyštudovať. Po absolvovaní tejto školy som už vedela napiecť také zákusky, aké vidíme v&nbsp;parížskych cukrárňach. (Smiech.)

Šesť mesiacov. Išlo o&nbsp;intenzívne štúdium pre medzinárodných študentov.

Prečo ste najskôr začali práve s&nbsp;veterníkmi?

Na úplnom začiatku sme si povedali, že budeme robiť len jeden zákusok, ale budeme ho robiť inak a&nbsp;s&nbsp;rôznymi príchuťami. Keď sme s&nbsp;tým pred deviatimi rokmi začínali, stretla som sa s&nbsp;reakciami: „Chceš robiť malinový veterník? Veď to nikto nebude jesť!“ Ale ľudia si zvykli. Obľúbili si nielen rôzne príchute, ale aj veľkosť veterníkov. Práve vďaka nim som už mala zabehnutú výrobu, a&nbsp;keď som sa z&nbsp;Francúzska vrátila, začali sme piecť aj francúzske zákusky.

O&nbsp;aké francúzske zákusky ste svoju výrobu obohatili?

V&nbsp;ponuke máme typické zákusky známe z&nbsp;francúzskych vitrín, ale prioritou pre nás je robiť ich skôr v&nbsp;menšom a&nbsp;kvalitne. Chceme naučiť ľudí, aby sa na chvíľu zastavili, osladili si život, vychutnali si ho aj takýmto spôsobom. Samozrejme, cena našich zákuskov je vyššia, ale je za tým mnoho ručnej práce. A&nbsp;to, že prevádzky nesú moje meno, nesú v&nbsp;sebe tiež francúzsku symboliku, pretože tam sa bežne hovorí: „Idem k&nbsp;XY na zákusok…“ Aj u&nbsp;nás už ľudia zvyknú povedať: „Idem k&nbsp;Natachi na zákusok…“ Často ma osobne ani nepoznajú, no práve moje meno v&nbsp;názve cukrárne navodzuje pocit, že sme starí známi.

Zvykli si Slováci na francúzske zákusky?

Áno, zvykli si na to, že zákusky sú ručne robené, nie sú v&nbsp;nich žiadne polotovary. Od čokoládovej dekorácie cez rôzne polevy až po lekvár je všetko robené u&nbsp;nás priamo vo výrobe a&nbsp;myslím, že zákazníci to vedia oceniť.

Ste súčasťou už tretej série šou Pečie celé Slovensko na obrazovkách Jednotky. Ako vznikla táto spolupráca?

Vzhľadom na to, že v&nbsp;rámci svojho štúdia som sa do výroby francúzskych zákuskov zamilovala, z&nbsp;majiteľky som sa stala manažérkou cukrárne. Všetko, čo som sa tam naučila, som chcela naučiť aj svoje dievčatá, preto som spolu s&nbsp;nimi piekla a&nbsp;venujem sa už výlučne len svojej cukrárenskej výrobe. Ostatné aktivity, ktoré som mala s&nbsp;bratom, išli bokom, a&nbsp;venuje sa im už len on.

Moja spolupráca vznikla na základe konkurzu, kde som bola pozvaná na pozíciu porotkyne. Následne som sa však stala odbornou garantkou súťaže. Mojou úlohou je odborne usmerňovať súťažiacich a&nbsp;zároveň ich pripravovať na šou. To znamená, že keď dostanú zadania osobnej a kreatívnej výzvy, s&nbsp;každým jedným si prejdem, čo ide piecť, ako, akým spôsobom, poradím mu, ak má s&nbsp;niečím problém. Zároveň napríklad zisťujem, akú príchuť zákuska by chcel pripraviť. To robím preto, aby sa pri pečení neopakovali príchute. Ide o&nbsp;televíznu šou, v&nbsp;ktorej divák nechce vidieť päť kávových báboviek alebo osem čerešňových bublanín naraz. To by ich nebavilo sledovať.

<strong>POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE</strong>

FOTKY ZO ZÁKULISIA ŠOU NÁJDETE V GALÉRII

Súčasťou prípravy je aj pečenie doma?

Áno, pred tým, ako sa dostanú na obraz, prebieha niekoľkomesačná prípravná fáza, kedy súťažiaci podľa zadaní pečú svoje zákusky u&nbsp;seba doma, následne mi posielajú fotky toho, čo vytvorili, výsledky spolu konzultujeme, dolaďujeme detaily a&nbsp;až po tejto prípravnej fáze sa dostávajú na obraz.

A&nbsp;akí sú súťažiaci z&nbsp;aktuálnej tretej série? Sú takí, ktorí vynikajú, a&nbsp;potom takí, ktorí zaostávajú?

Takto by som to nedefinovala, pretože oni sa veľmi veľa naučia už počas tejto spomínanej skúšobnej prípravy. Viete, vo väčšine prípadov je to tak, že mnohí ľudia vedia piecť, ale pečú najmä to, čo majú radi – napríklad štrúdle a&nbsp;bublaniny –, lebo to zvyšku rodiny chutí. Ale doma od nich nikto nechce moussové dezerty, zrkadlové polevy.

Naši súťažiaci sú síce amatérski cukrári, ale na obraze majú rôzne výzvy, ktoré pochádzajú práve z&nbsp;profesionálneho súdka a&nbsp;na základe toho sa musia stále zlepšovať, učiť, vzdelávať. Preto vždy pred kamerami hovoria, že sa veľmi veľa vďaka tejto šou naučili. A&nbsp;to naozaj môžem potvrdiť, pretože som súčasťou toho, ako mi pred očami rastú a&nbsp;zlepšujú sa. S&nbsp;radosťou o&nbsp;nich hovorím, že sú to moji žiaci, taká moja trieda. Teraz už tretia v&nbsp;poradí. (Úsmev.)

Vzhľadom na to, že ľudské povahy sú rôzne, stalo sa vám za tie roky, že bol niekto natoľko tvrdohlavý, že si nedal poradiť?

To sa mi nikdy nestalo. Už dvadsaťpäť rokov robím s&nbsp;ľuďmi a&nbsp;myslím, že s&nbsp;nimi viem vychádzať. Mojou úlohou nie je súťažiacich meniť. Ak sa napríklad niektorý rozhodne, že chce mať čiernu tortu, poviem dobre, upozorním, že téma je trošku odlišná a&nbsp;farebne by sa to nemuselo hodiť, ale ak súťažiaci trvá na svojom, akceptujem to. Výsledok napokon závisí od porotkýň, ktoré prípravné práce nevidia. Sú konfrontované až s&nbsp;výsledkom.

Zaujímavé však je, že keď sa súťaž začne a&nbsp;súťažiaci spoznajú svojich konkurentov, ktorých dovtedy nevideli, okamžite sa v&nbsp;nich spustí súťaživosť, pretože každý z&nbsp;nich chce byť lepší.

Ste súčasťou predprípravnej fázy, ale keď sa začne nakrúcanie, čo je v&nbsp;rámci šou následne vašou úlohou?

Mám na starosti zabezpečenie špeciálneho cukrárskeho náradia, surovín a súťažiacich.&nbsp; Od 2. série je Miňo – víťaz prvej série – takisto súčasťou tímu. Má na starosti inventár, aby našim súťažiacim nič v stoloch nechýbalo. Spolu nám to klape naozaj výborne. Tento rok sme už boli takí zohratí, že sme stíhali ráno aj rozmaznávať celý stan raňajkami.

V&nbsp;podstate ste mi zodpovedali ďalšiu otázku, pretože som sa chcela opýtať, či v&nbsp;rámci šou Pečie celé Slovensko vznikli za tie tri roky medzi vami priateľstvá?

Určite. Pre mňa Pečie celé Slovensko je hlavne o&nbsp;priateľstvách. Nie je to len o&nbsp;prvotnej príprave, ale aj o&nbsp;intenzívnych natáčacích dňoch, počas ktorých na pľac spolu s&nbsp;Miňom a&nbsp;ľuďmi zo zákulisia prichádzame ako prví a&nbsp;odchádzame poslední. My prítomným pripravujeme raňajky, kontrolujeme suroviny na nakrúcanie, po nakrúcaní si spoločne so súťažiacimi prechádzame, čo budú piecť na nasledujúci deň, či chcú niečo meniť, skrátka sme s&nbsp;nimi každý deň naozaj dlho, netlačíme na nich, sme tam pre nich a&nbsp;urobíme všetko pre ich spokojnosť. Sme veľmi dobrá partia.

Vnímate aj určitú osvetu v&nbsp;tom slova zmysle, že slovenské gazdinky, možno aj niektorí páni, sa vo voľných chvíľach púšťajú do zložitých pekárskych výziev?

Mám pocit, že táto šou naozaj „rozpiekla“ ľudí rôznych vekových kategórií. Prostredníctvom seba poviem, že doma mám najmladšiu len štvorročnú dcéru, staršie deti, manžela a&nbsp;zároveň mamu, ktorá má 67 rokov. Sme rodinou s&nbsp;rôznym vekovým rozpätím, ale všetci v&nbsp;nedeľu sedíme pred televíziou a&nbsp;pozeráme Pečie celé Slovensko, lebo je to šou, ktorá je príjemná, má dobrú atmosféru. Dieťa poteší, že zrazu vidí peknú tortičku, babka sa zas niečo nové naučí.

A&nbsp;čo sa týka osvety, myslím, že ľudia si doma niektoré recepty skúšajú, dokonca aj po skončení súťaže ďalej sledujú súťažiacich a&nbsp;ich ďalšie smerovanie. Nemám informáciu, že by výrazne stúpol záujem o&nbsp;štúdium na cukrárskych školách, ale určite šou ovplyvnila mnohé domácnosti, ktoré pri pečení začali viac skúšať a&nbsp;experimentovať. Ak vychádzam len zo svojho okolia, mnohí mi povedia: „V&nbsp;nedeľu večer si musíme niečo k&nbsp;televízii upiecť, aby sme potom šou zvládli vôbec pozerať.“ (Smiech.)

Tým, že sa gastru venujete celý život a&nbsp;posledné roky intenzívne zveľaďujete svoje cukrárne, máte ešte doma chuť piecť? Napríklad cez víkend?

Jasné, to sa ani inak nedá, lebo cez víkendy sa dcéra zvykne postaviť pred náš plot a&nbsp;rozdáva domáce koláče a&nbsp;limonády. Napečiem jej banánový chlebík, bublaninu so slivkami a&nbsp;s&nbsp;posýpkou a&nbsp;k&nbsp;tomu jej pripravím limonádu. A&nbsp;kým ja v&nbsp;kuchyni ďalej pečiem, ona zatiaľ ponúka a&nbsp;teší sa, že sa môže hrať na predavačku. Vždy si k&nbsp;tejto činnosti prizve svoje sesternice. Okoloidúci sa potešia a dokonca si baby tento víkend aj zarobili. (Smiech.)

(Smiech.) Táto aktivita ju vie hlavne zamestnať aj na niekoľko hodín, ale ja mám doma tri deti, čiže sa priznávam, že určite nepečiem zložité recepty ako v&nbsp;práci. Doma sa odo mňa očakávajú klasické recepty ako je štrúdľa, bábovka, bublanina, palacinky… Skrátka bežné pochúťky, aké sa pečú v&nbsp;každej rodine.

Nedávno, keď som školila, stala sa mi vtipná vec. Jedna pani mi povedala, že od svojej kmotry vie, keďže máme synov v&nbsp;rovnakej škole, že môj syn priniesol prvý deň do školy celý banánový chlieb pre decká, že sa vo mne moja profesia nezaprie. Na príležitosti, kde iní nosia kvety, moje deti nosia zákusky. (Smiech.)

Takže zásobujete sladkými pochúťkami aj okolie?

Moje deti sú už naučené na to, že ak sa ich opýtam, čo si prosia na desiatu do školy, pribalím aj to, čo som napiekla. Malá dcéra nosí každý deň učiteľkám do škôlky to, čo doma raňajkujeme, lebo často mávame sladké. Lenže jej sa tento školský rok učiteľky menili a&nbsp;tie pôvodné sa mi priznali, že si už na pravidelnú sladkú nádielku odo mňa ku káve zvykli. A&nbsp;keďže je v&nbsp;podstate ešte len začiatok školského roka, dcéra nosí koláčiky aj starým, aj novým pani učiteľkám. (Smiech.)

A&nbsp;aký zákusok dokáže potešiť vás?

Ja mám rada vyvážené chute a&nbsp;nemám rada presladené zákusky. V&nbsp;tom sa líšim od Francúzov, lebo pri všetkom, čo som sa od nich naučila, som si uvedomila, že z&nbsp;každého receptu môžem ubrať tridsať percent cukru a&nbsp;výsledku to vôbec neuškodí…

Ale rada si napríklad dám náš veterník, hoci ho pečieme roky, neprejedol sa mi. Ak naň dostanem chuť, otvorím vitrínu a&nbsp;v&nbsp;duchu si poviem: „A, veď ten jeden sa stratí…“ (Úsmev.)

Odborná garantka PEČIE celé SLOVENSKO: Čo sa odohráva v zákulisí a akí sú skutočne súťažiaci?

Jana Homolová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Odborná garantka PEČIE celé SLOVENSKO: Čo sa odohráva v zákulisí a akí sú skutočne súťažiaci?

Jana Homolová

Súvisiace články

WISTEROVÁ žije pre synov: Z dvojkilového bábätka vyrástol tento fešák! Harlow má už...FOTO

Odpadávajú z nej chlapi aj ženy: Kvetka HORVÁTHOVÁ odhalila osí driek a štíhle nohy!

Moderátor Martin Nikodým pri výbere nehnuteľnosti nešetril: Sledujte, aký dom má na Devíne!

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás