Jana Homolová

Jazykovedkyňa Lucia Molnár Satinská a&nbsp;režisér Csaba Molnár žijú v&nbsp;zmiešanom manželstve. Bratislavčanka Lucia začala študovať maďarské korene svojich predkov vďaka slávnemu otcovi Júliusovi Satinskému, ktorý pochádzal z&nbsp;prešporskej rodiny, a&nbsp;kvôli tomu sa naučila po maďarsky. Csaba sa narodil v&nbsp;Komárne ako slovenský Maďar. Po presťahovaní sa do hlavného mesta sa však zžil so slovenským jazykovým prostredím.

Práve temperamentný juh Slovenska a&nbsp;jeho história boli inšpiráciou pre vznik autorskej minisérie Pressburg. Ide o&nbsp;viacjazyčný romantický komediálny seriál, ktorý sa vysmieva zo stereotypov a&nbsp;predstavuje hľadanie vlastnej identity cez príbeh lásky Slovenky a&nbsp;Maďara. Má jemné autobiografické prvky, pretože scenáristicky sa podeň podpísala (okrem iných slovenských a&nbsp;maďarských scenáristov) práve Lucia a&nbsp;réžie sa chopil jej manžel Csaba. Ten, mimochodom, v&nbsp;minulosti režíroval aj mimoriadne úspešný seriál Horná Dolná. 

Ktorý z&nbsp;vás prišiel s&nbsp;nápadom na tento seriál?

Lucia: Prvotný impulz prišiel z&nbsp;Csabiho strany, pretože sa dlhodobo profesionálne venoval natáčaniu komediálnych seriálov. Ako autorskú tému vždy túžil spracovať tému maďarskej menšiny, lebo ju veľmi dobre pozná. Zároveň má presvedčenie, že tvorba má pridanú hodnotu, keď vychádza z&nbsp;vlastného poznania, z&nbsp;vlastnej skúsenosti. Seriál vychádza z&nbsp;vlastnej, dokonca dvojitej životnej skúsenosti –&nbsp;z&nbsp;jeho životnej a&nbsp;mojej jazykovednej, pretože dlhodobo skúmam maďarskú menšinu z&nbsp;jazykovedného hľadiska. Do projektu som teda vstúpila umelecky, no aj s&nbsp;poznaním, ktoré mám zo svojich výskumov.

Bolo potrebné manželku dlho presviedčať?

Csaba: Dlho som si hovoril, že by bolo skvelé spolupracovať práve s&nbsp;Luciou. Ona Bratislavu veľmi dobre pozná, má vynikajúci zmysel pre humor, navyše sa venuje výskumu menšín, preto som premýšľal, ako by som ju presvedčil, aby sa na tento projekt dala. A&nbsp;keďže doma máme asi päť- až šesťtisíc kníh, pomohli mi práve tie. Skrátka som jej podsunul zopár kníh o&nbsp;scenáristike. Zabudol som ich na miestach, na ktorých si ich všimla. (Smiech.) A&nbsp;zafungovalo to. Jedného dňa prišla za mnou s&nbsp;tým, že by asi vedela, ako by sme mohli scenár napísať. Začali sa teda prvé rozhovory, nasledovalo písanie, ktoré trvalo veľmi dlho, kým z&nbsp;neho vznikol ozajstný scenár.

Lucia: Ono sa to najskôr začalo ako scenáristická spolupráca, ale postupne sme sa obaja stali spoluproducentmi a&nbsp;tento projekt sme viedli na viacerých úrovniach a&nbsp;na písanie scenárov sme oslovili ďalších umelcov. Takže ja ako niekto, kto nie je z&nbsp;audiovizuálnej brandže, som sa pri vzniku seriálu veľmi veľa naučila.

Ako dlho trvala „výroba“ seriálu? Od prvotnej myšlienky až po moment, keď sa dostáva na televízne obrazovky.

Csaba: Bolo to šesť rokov, čo pri seriáloch síce nebýva bežné, ale toto nebol licenciovaný formát zo zahraničia s&nbsp;hotovými scenármi, ktoré by sme len aplikovali na naše prostredie. Ide o&nbsp;autorský seriál, ktorý vznikol u&nbsp;nás doma v&nbsp;obývačke a&nbsp;na začiatku sme na ňom pracovali len my dvaja.

Lucia: Je to naozaj náš rodinný projekt, pretože v&nbsp;priebehu rokov, ako seriál vznikal, sa nám narodilo naše druhé dieťa, čo do určitej miery takisto spomalilo celý proces. S&nbsp;jedným dieťaťom sme totiž mali pocit, že rodičovstvo zvládame, tak sme začali pracovať na seriáli, ale keď sa narodilo druhé dieťa, všetko sa spomalilo. (Smiech.) FOTKU S MANŽELOM AJ ZÁBERY Z NAKRÚCANIA V GALÉRII nižšie

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Do akej miery je ľúbostný príbeh hlavných hrdinov seriálu Attilu (hrá Attila Matusek) a&nbsp;Zity (hrá Anna Jakab Rakovská) inšpirovaný vaším príbehom?

Lucia: Ten príbeh nie je náš, ale mohol by byť, pretože vychádza z&nbsp;mnohých jednotlivostí alebo skúseností, ktoré sme zažívali buď my, alebo naši priatelia. Na druhej strane však možno povedať, že veľa skúseností hlavného hrdinu Attilu je podobných s&nbsp;tými, ktoré zažíval Csabi, keď prišiel do Bratislavy. Čo sa však mňa týka, ja som úplne iná, ako je postava Zity. Ale príbeh zbližovania sa dvoch ľudí, ktorí sú veľmi odlišní, no napriek tomu ich to k&nbsp;sebe ťahá, toto je aj náš príbeh. (Úsmev.)

Ide o&nbsp;komediálny seriál typu Horná Dolná, ktorý sme už spomenuli?

Lucia: Ide o&nbsp;romantický komediálny príbeh, ktorý reflektuje vzťahy a&nbsp;rôznorodosť. Konkrétnejšie povedané, na niektoré vážne témy sa pozeráme s&nbsp;láskavým humorom. Teda nie s&nbsp;humorom, ktorý zosmiešňuje, naopak, prehlbuje pochopenie a&nbsp;spája ľudí. V&nbsp;zahraničí sa tento žáner nazýva „dramedy“, pretože bude obsahovať aj vážne scény, riešiť vážne témy a&nbsp;životné otázky cez množstvo vtipných situácií a&nbsp;rôznych nedorozumení.

Csaba: Každá téma si vyžaduje iný humor a&nbsp;k&nbsp;tejto téme sa viac hodí ten ironický. Myslím si, že tento humor je najlepší spôsob, ako sa dá o&nbsp;kontroverznejších témach rozprávať bez urážok a&nbsp;bez konfliktov tak, aby si každá strana k&nbsp;tej druhej vedela vybudovať vzťah. Ak je humor dobrý, umožní nám smiať sa aj na nás samých. Dokonca sa hovorí, že veľa o&nbsp;vyspelosti danej spoločnosti prezradí, do akej miery sa dokáže smiať na sebe.

Keďže úplne nechceme prezrádzať dej seriálu, možno by sme mohli priblížiť čitateľom, aby lepšie pochopili dôvody, prečo tento seriál vznikol. Ako ste sa vy osobne cítili po presťahovaní z&nbsp;Komárna do Bratislavy?

Csaba: Pre mňa to bolo obdobie hľadania identity. Pýtal som sa sám seba, kto vlastne som. V&nbsp;Maďarsku o&nbsp;mne hovorili, že som Slovák, na Slovensku, že som Maďar. Som z&nbsp;Komárna, som teda Komárňan? Alebo žijem v&nbsp;Európe, tak som Európan? Prostredníctvom seriálu sa snažím nájsť odpovede aj na tieto otázky. Práve preto som k&nbsp;hlavnému hrdinovi Attilovi, ktorý je Maďar zo Slovenska s&nbsp;veľmi silnými koreňmi, vymyslel taký protipól, postavu Zity. Je to svetobežníčka, ktorá má sama v&nbsp;sebe uchopenú európsku identitu, no na druhej strane nemá až také pevné korene a&nbsp;hľadá ich. Títo dvaja sa zrazu stretnú, zamilujú a&nbsp;vzájomne sa od seba môžu niečo naučiť. Pre mňa osobne bolo hľadanie tejto identity najsilnejším a&nbsp;najosobnejším motívom ich príbehu.

Lucia: Hľadanie identity a&nbsp;domova je však podľa mňa univerzálnou témou, ktorú rieši každý. V&nbsp;určitom období života sa totiž všetci samých seba pýtame, jednak kto sme a&nbsp;zároveň kde je náš domov alebo kde ten domov chceme mať. Práve týmto sa náš seriál zaoberá, samozrejme, deje sa to na pozadí maďarskej menšiny. Ešte doplním, že v&nbsp;seriáli budeme mať aj vedľajšiu postavu Iránky Nasi, ktorá už roky žije na Slovensku, a&nbsp;ona zas predstavuje novú menšinu prisťahovalcov. Teda tých, ktorých sa možno niektorí Slováci obávajú, ale sú to takisto normálni ľudia, ktorí sem prišli, chcú na Slovensku žiť, lebo je u&nbsp;nás napríklad väčšie bezpečie.

Jednou z&nbsp;vedľajších dejových línií je aj príbeh undergroundovejjužnoslovenskej aktivistickej skupiny Beťári z&nbsp;Felvidéku, ktorá bojuje za dvojjazyčné južné Slovensko. Povedzme si o&nbsp;tejto skupine viac.

Lucia: Je inšpirovaná ozajstnou aktivistickou skupinou, ktorá pôsobila v&nbsp;rokoch 2012 až 2016 a&nbsp;volala sa Za dvojjazyčné južné Slovensko. Medzi jej aktivity patrilo umiestňovanie maďarských tabúľ a&nbsp;nápisov tam, kde to bolo zákonom dané, ale z&nbsp;nejakého dôvodu chýbalo: na železničných staniciach, na cestách, alebo umiestňovanie dvojjazyčných obecných tabúľ. O&nbsp;týchto akciách potom zverejnili videá na internete, v&nbsp;ktorých však nikdy nebolo vidno ich tvár, predstavovali takú záhadnú undergroundovú skupinu. My sme túto skupinu síce zdramatizovali, ale niektoré dejové rámce sme si v&nbsp;súvislosti s&nbsp;ňou nevymysleli, naozaj sa udiali.

Takže ako jazykovedkyňa ste do seriálu vsunuli aj takúto tému dvojjazyčnosti.

Lucia: Ja by som to nazvala „vpašovanou“ osvetovou funkciou. (Smiech.) Títo beťári sú vtipní, ale zároveň divákom podsúvame posolstvá o&nbsp;tom, čo znamená dvojjazyčnosť v&nbsp;nejakej krajine a&nbsp;ako môže vyzerať. Čo to znamená, ak niekto chce mať jazykové práva. Či to znamená, že tým požaduje autonómiu a&nbsp;chce sa odtrhnúť od majority. Či to je extrémistické, alebo nie. Otázky dvojjazyčnosti teda v&nbsp;seriáli odznejú, ale v&nbsp;prirodzenej podobe. A&nbsp;ešte z&nbsp;praktického jazykového hľadiska poviem, že seriál ponúka autentický pohľad na viacjazyčnosť v&nbsp;tom, že dané postavy vždy rozprávajú tým jazykom, akým by rozprávali aj v&nbsp;skutočnosti. Sú postavy, ktoré hovoria aj troma-štyrmi jazykmi, sú tam postavy, ktoré hovoria len jedným. Preto napríklad prvá epizóda je skoro celá po maďarsky, ale diváci sa nemusia báť, druhá epizóda je skoro celá po slovensky, neskôr sa to viac premieša a&nbsp;strieda sa to, skúsili sme to vyvážiť. FOTKU S MANŽELOM AJ ZÁBERY Z NAKRÚCANIA V GALÉRII nižšie

Ako ste túto viacjazyčnosť v&nbsp;seriáli vyriešili? Bude s&nbsp;titulkami?

Lucia: Áno, vždy, keď sa v&nbsp;seriáli nehovorí po slovensky, budú k&nbsp;dispozícii titulky, takže to bude zrozumiteľné pre všetkých.

Csaba: Nie je to neúcta k&nbsp;divákovi, ale postavy, ktoré rozprávajú iným jazykom, sú takou hlbokou podstatou deja, že sme to nemohli urobiť inak, aby seriál nestratil svoju atmosféru a&nbsp;posolstvo. Chápem, že titulkovanie môže byť do určitej miery trošku kontroverzné, a&nbsp;chápem divákov, ktorí si vyžadujú slovenský dabing. My sme si dlho lámali hlavu nad tým, ako viacjazyčnosť v&nbsp;seriáli vyriešiť, ale ona je takým dôležitým prvkom, že sme sa rozhodli nechať v&nbsp;se­riáli titulky. Dúfame, že diváci budú zhovievaví a&nbsp;zvyknú si na to. (Úsmev.)

Keďže sme načrtli tému viacjazyčnosti, ako režiséra a&nbsp;zároveň spoluautora námetu sa vás opýtam –&nbsp;mali ste po presťahovaní z&nbsp;Komárna do Bratislavy občas zo strany Slovákov pocit neprijatia? Napríklad keď ste im nerozumeli.

Csaba: Študoval som na VŠMU réžiu a&nbsp;veľmi milo ma prekvapilo, ako pekne ma prijalo nielen mesto, ale aj celé akademické prostredie. Nikto na mňa nepozeral zle, ak som sa nevyjadril gramaticky správne. Pre mňa prísť do Bratislavy vyžadovalo obrovskú dávku odvahy, pretože v&nbsp;Komárne som bol prevažne v&nbsp;maďarskom prostredí a&nbsp;pár rokov som žil aj v&nbsp;Maďarsku&nbsp;a slovenčinu som veľmi nepoužíval, čo bolo po mojom príchode do Bratislavy cítiť. Práve preto som si napríklad zobral kamarátku, aby mi na prijímačkách tlmočila. (Smiech.) Napriek tomu ma prijali, dokonca keď sme mali v&nbsp;škole rôzne písomné práce, profesori sa vždy smiali, že sú napísané Csabovou slovenčinou. A&nbsp;v&nbsp;Bratislave žije veľa Maďarov, ktorí keď vedeli, že mám so slovenčinou problém, okamžite prepli do maďarčiny. Nehovorím, že to takto funguje všade, ale ja som mal veľmi peknú skúsenosť a&nbsp;som za to vďačný. Preto som zvolil aj názov Pressburg, ktorý je v&nbsp;seriáli symbolom viacjazyčnosti a&nbsp;tolerancie. &nbsp;

Lucia, vy v&nbsp;podstate reprezentujete menšinu tiež, lebo Prešporákov (teda zmes maďarsko-rakúsko-slovenskej kultúry) je už v&nbsp;súčasnosti naozaj veľmi málo.

Lucia: Moji predkovia síce patrili do prešporáckej komunity, no ja by som sa neodvážila označiť za starú Prešporáčku, lebo som vyrástla ako jednojazyčné slovenské dieťa. Možno by som povedala, že som novou Prešporáčkou, lebo som sa naučila aj po maďarsky, aj po nemecky, nie však v&nbsp;detstve, ale až neskôr. Vďaka tejto trojjazyč­nosti sa mi dnes ľahšie otvára vo výskumoch stará Bratislava. Do určitej miery sa však cítim ako menšina, lebo je málo Slovákov a&nbsp;Sloveniek, ktorí sa naučili po maďarsky v&nbsp;dospelosti. V&nbsp;tomto smere som akoby výnimočná a&nbsp;zároveň cítim zo strany maďarskej komunity až údiv, keď zistia, že som sa naučila po maďarsky ako dospelá.

Takže ste sa po maďarsky naučili kvôli svojej výskumnej práci a&nbsp;nie kvôli manželovi?

Lucia: Po maďarsky som sa začala učiť ešte na strednej škole, lebo ma zaujímala stredoeurópska kultúra a&nbsp;jazyky. Počas štúdia na vysokej škole som šla na rok prostredníctvom jedného štipendia študovať do Budapešti, kde som sa naučila rozprávať plynule. S&nbsp;manželom sme sa spoznali až v&nbsp;čase, keď som už po maďarsky vedela.

Csaba: Ja som v&nbsp;podstate pribudol ako vedľajší účinok jej výskumov. (Smiech.)

Seriál ma zaujímavé herecké obsadenie. Písali ste niektorým hercom úlohy na telo?

Csaba: Nie, nepísali, lebo na začiatku sme ešte nevedeli, akú podobu bude tento seriál mať. Na druhej strane by sa mi ani nesnívalo, že v&nbsp;seriáli bude hrať Zuzana Kronerová, ktorá si zahrala Prešporáčku, starú mamu hlavnej postavy Zity, a&nbsp;kvôli nám sa dokonca naučila po maďarsky. Mali sme rozsiahly kasting a&nbsp;postupne sme našli hercov, ktorí boli rovnako otvorení a&nbsp;nadšení pre túto tému. Napríklad hlavná ženská postava Anna Jakab Rakovská vie okrem slovenčiny perfektne po nemecky a&nbsp;kvôli manželovi Robovi Jakabovi (polovičný Maďar) sa učila po maďarsky. Ona je naozaj jedna z&nbsp;najtalentovanejších komičiek svojej doby.

Lucia: Okrem známych mien sa nám podarilo do seriálu dostať aj nové, neopozerané tváre. Napríklad hlavný hrdina Attila Matusek síce pôsobil vo viacerých krajinách, ale v&nbsp;slovenskom prostredí až taký známy nie je. Myslím, že to bude zaujímavý divácky objav, podobne ako predstavitelia beťárov, ktorí sú veľmi talentovaní herci zo Slovenska.

Ako sa vám dvom ako manželom na seriáli spolupracovalo?

Lucia: Mala som veľký rešpekt pred touto spoluprácou a&nbsp;dlho som odolávala.

Csaba: Mal som to presne naopak. Dlho som Luciu presviedčal, že seriál musíme urobiť spolu, že z&nbsp;toho vznikne niečo krásne.

Lucia: Aj vo svojom okolí vidíme, že intenzívna spolupráca môže viesť k&nbsp;vážnym vzťahovým nezhodám, ale našťastie stále sme spolu a&nbsp;dokonca mám pocit, že nás tento projekt posilnil a&nbsp;zblížil. Na Csabim som si navyše začala vážiť úplne nové veci. Vidieť ho na čele štábu s&nbsp;nekonečnou trpezlivosťou, zároveň ráznosťou a&nbsp;vytrvalosťou, s&nbsp;ktorou si išiel za svojimi umeleckými víziami, bolo veľmi zaujímavé. My sme dosť rozdielni, často sa dopĺňame, čo nám takisto pomohlo.

Csaba: Tvorba tohto seriálu sa v&nbsp;jednom momente stala naším životom. Vzájomne sme sa ťahali. Bolo to príjemné obohatenie nášho života. Lucia videla, čo je za tvorbou seriálu, čo robím, keď nie som doma, čo to všetko zahŕňa. Zároveň keď som kedysi robil asistenta na natáčaniach, neraz som videl, ako si režisér zobral na pľac celú svoju rodinu. Toto bol vždy aj môj sen. Mať na pľaci počas nakrúcania svoju rodinu, čo sa podarilo. (Úsmev.)

Lucia: A&nbsp;asi máme šťastie aj v&nbsp;tom, že naše deti sú naozaj dobré a&nbsp;zároveň boli ochotné znášať spolu s&nbsp;nami čas na nakrúcaní. Napríklad keď sa točila ostrá, muselo byť absolútne ticho. Ony to rešpektovali a&nbsp;nevydali zo seba ani zvuk. Alebo na prvom natáčacom dni dcéra rozdávala štábu sladkosti kvôli lepšej nálade. (Smiech.) Nakrúcanie naozaj prebiehalo vo veľmi rodinnom duchu.

Ako vás tak počúvam, toto asi nie je prvý a&nbsp;posledný projekt, ktorý ste spolu robili?

Csaba: Na to máme zatiaľ odlišné názory. (Smiech.)

Lucia: Ja si dávam na chvíľu pauzu, ale nehovorím, že sa nikdy k&nbsp;takému projektu nevrátim.

Csaba: Takýto projekt trvá naozaj roky a&nbsp;vyžaduje si veľmi veľa času. Práve preto chápem, ak si niekto po takom veľkom projekte chce dať na určitý čas pauzu. Ale naša rodinná spolupráca pokračuje.

Lucia: Ono sa to nezdá, ale byť mamou, jazykovedkyňou a&nbsp;popritom ešte produkovať seriál je naozaj práce vyše hlavy. Ak chcem všetky tieto úlohy zastávať poriadne, musím si to nastaviť realisticky.

ČO BY NA SERIÁL AJ NA JEJ MANŽELA POVEDAL SLÁVNY OTEC? ČÍTAJTE NA ĎALŠEJ STRANE

Ešte ma zaujíma, čo by povedal váš otec na to, že ste sa akousi okľukou dostali k&nbsp;jeho fachu.

Csaba: Musím do toho skočiť a&nbsp;povedať, že keď som sa s&nbsp;Luciou zoznámil, snažil som sa na ňu zapôsobiť, tak som jej hovoril, že som filmár. Na to ona len sucho skonštatovala: „O&nbsp;mne už natáčali filmy…“ (Smiech.) Hneď som zostal zaskočený.

Lucia: Ja som sa až veľmi snažila vzdialiť od hereckého a&nbsp;filmárskeho sveta, čo sa mi dlho darilo, ale potom som stretla Csabiho a&nbsp;opäť som sa do tohto sveta dostala. Aj ja som v&nbsp;detstve chodievala s&nbsp;otcom na filmovačky a&nbsp;teraz chodia naše deti, takže človek sa tomu osudovo asi nevyhne.

Prezradím vám však zaujímavosť. Ak si pozriete záverečné titulky k&nbsp;seriálu, pozornému oku diváka neujde, že je tam uvedený aj môj otec, pretože on na nás dával zhora pozor. Už za života mal totiž takú schopnosť, že vedel ovládať počasie, takže aj teraz sme sa na neho v&nbsp;tomto smere spoliehali. Je to totiž letný seriál a&nbsp;autenticita bola pre nás dôležitá, točili sme veľa v&nbsp;exteriéroch na reálnych lokáciách, preto sme ho vždy prosili, aby udržal pre nás dobré filmárske počasie. A&nbsp;musím sa priznať, že vo väčšine prípadov sa mu to darilo. Za to, že sme nakrúcali v&nbsp;peknom počasí, vďačíme práve jemu. (Smiech.)

A&nbsp;čo by možno povedal na vášho manžela? Páčil by sa mu takýto zať režisér?

Lucia: Podľa mňa by ani nebol taký nadšený z&nbsp;toho, že je filmár, ale určite by sa mu veľmi páčilo, že je Maďar, lebo aj korene môjho otca boli maďarské. Určite by si rozumeli v&nbsp;humore. A&nbsp;ešte musím spomenúť Csabiho mamu Kláru, teda moju svokru, ktorá vynikajúco varí. Z&nbsp;toho by bol otec určite nadšený, že som sa vydala do takej gurmánskej rodiny. Dobré jedlo bolo základom aj pre našu rodinu, rovnako to je v&nbsp;Csabiho rodine. Myslím, že som si dobre vybrala. (Úsmev.)

Csaba: Keď som Luciu bral prvýkrát domov k&nbsp;rodičom, aby som im ju predstavil, konala sa u&nbsp;nás zabíjačka. Mal som vtedy trošku obavu, že na zabíjačku privediem vedkyňu z&nbsp;Bratislavy, ale všetky obavy sa rozplynuli, lebo asi ona si užila najviac zo všetkých z&nbsp;nás tú zabíjačku, nemala problém s&nbsp;ničím.

Lucia: To boli asi gény, lebo môj pradedo bol mäsiar –&nbsp;Satinskí boli mäsiari, takže zrejme preto sa mi zabíjačka páčila. (Smiech.)

Csaba: To sú tie momenty, ktoré zobrazuje aj náš seriál, keď sa stretnú ľudia z&nbsp;odlišných svetov, ale nie je z&nbsp;toho problém, naopak, vzájomne sa vedia svojimi svetmi obohatiť. Keď prekonáte tie stereo­typy.

Lucia: Presne o&nbsp;tom je náš seriál Pressburg. Nebáť sa spoznať niekoho nového a&nbsp;neodmietnuť jeho inakosť.

Csaba: Nehovorím, že je to vždy ľahké. Ako spoločnosť dokázať sa sústrediť na tie veci, ktoré nás spájajú, vyžaduje veľa energie a&nbsp;disciplíny.

Na záver ma zaujíma, čo by si z&nbsp;váš­ho nového seriálu mali diváci zobrať?

Csaba: Nebáť sa ničoho nepoznaného. Dnes je vo verejnom priestore veľa hejtu, nielen na internete, aj v&nbsp;politike. Spoločnosť je polarizovaná a&nbsp;často sa odmieta o&nbsp;iných názoroch, iných pohľadoch na svet vôbec baviť. My týmtoseriálom ponúkame alternatívny pohľad na to, ako sa dá spolu žiť, ako sa dá spolunažívať. A&nbsp;ak sa nad týmto alternatívnym pohľadom zamyslí čo i&nbsp;len jeden divák, malo naše vynaložené úsilie aj práca na tomto projekte zmysel. (Úsmev). FOTKU S MANŽELOM AJ ZÁBERY Z NAKRÚCANIA V GALÉRII nižšie

SATINSKÉHO dcéra nakrútila s manželom seriál: Čo by na svojho zaťa povedal slávny herec?

Jana Homolová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

SATINSKÉHO dcéra nakrútila s manželom seriál: Čo by na svojho zaťa povedal slávny herec?

Jana Homolová

Súvisiace články

Úprimná spoveď JANDOVEJ: O materstve, kariére aj o porotcovaní v šou Česko Slovensko má talent

Jubilant Stanislav Štepka: Jeho humor neuráža inteligentných, smejú sa vlastnej nedokonalosti

PAUHOFOVEJ úprimná spoveď o dcérke a manželovi: Míla mi každý deň nastavuje zrkadlo! FOTO

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás