Ladislav Hámor

Dohromady až 11-tisíc predstavení doma i&nbsp;v&nbsp;cudzine uviedlo RND pred asi štyrmi miliónmi divákov, ide o&nbsp;70&nbsp;pôvodných hier. Od šesťdesiatych rokov minulého storočia vyrástlo autorské divadlo z&nbsp;rýdzo amatérskych dedinských podmienok na profesionálnu divadelnú stálicu.

V&nbsp;rodnej Radošine si okrúhle jubileum principála divadla pripomenula v&nbsp;sobotu 27.&nbsp;júla najbližšia rodina Štepkovcov. Obecný úrad so starostom Bohušom Bartošekom a&nbsp;s&nbsp;poslancami pozvali jubilanta na slávnostné stretnutie, kde sa autor vyznal zo svojej celoživotnej lásky k&nbsp;ľuďom a&nbsp;obci. „Keď píšem o&nbsp;Radošine, píšem vlastne o&nbsp;Slovensku a&nbsp;o&nbsp;nás všetkých, Radošina je moje Slovensko,“ povedal autor, keď od starostu prijímal čestné občianstvo a&nbsp;pamätné medaily. Viaceré médiá priniesli v&nbsp;tento deň archívne programy o&nbsp;RND aj samotnom principálovi. Večer vďačný miestny súbor Hlavina usporiadal v&nbsp;záhrade pri divadielku veľkú párty, na ktorej okrem iných nečakane privítali členov folklórneho súboru Rozvadžan z&nbsp;Trenčianskych Stankoviec. Vnuk Šimon Štepka zarecitoval dedovu báseň a&nbsp;navyše si zatancoval so sestrou. Dávna členka divadla Ria Kolembusová, bývalá Mariška v&nbsp;Báthoryčke, im zaspievala. Jedli dobré jedlá a&nbsp;pili slávne radošinské vína pri speve a&nbsp;tanci dlho do tropickej noci.

Pred vyše polstoročím Stanislava Štepku natrvalo očarila poetika divadiel malých javiskových foriem&nbsp;(MJF). A&nbsp;nielen to. S&nbsp;manželkou Katarínou sa zoznámili v&nbsp;radošinskom klubovom divadielku. Sedela v&nbsp;prvom rade medzi divákmi. Po predstavení Jááánošííík mu budúca novinárka položila otázky a&nbsp;všetko, čo nasledovalo, zostane tajomstvom ich dvoch.

V&nbsp;čase, keď vzniklo RND, sa v&nbsp;bufetoch a&nbsp;obchodoch objavila kofola. Náhrada za Coca-Colu. V&nbsp;tom čase stredoškolák Stanislav Štepka chodil do piešťanského hotela Eden obdivovať plechovky Coca-Coly.

Priznám sa, po prvý raz som ju pil vo Viedni v&nbsp;roku 1969. U&nbsp;nás sa v&nbsp;tom čase často vravelo a&nbsp;písalo, že imperialistický nápoj obsahuje alkohol a&nbsp;všelijaké látky na ohlupovanie robotníckej triedy.

Svet a&nbsp;politická mapa sa našťastie zmenili, ale Stanislav Štepka ani veľmi nie. Ani teraz nechodíte na dovolenky k&nbsp;moru?

Keď sa rodina v&nbsp;roku 1978 vybrala po prvý raz do Juhoslávie k&nbsp;moru, doma v&nbsp;bratislavskom byte v&nbsp;kuchyni som stiahol rolety a&nbsp;napísal za tri dni hru Slovenské tango. Dovtedy som klasickú činohru nenapísal. Reku skúsim to a&nbsp;celkom inak. Tango dodnes patrí k&nbsp;mojim najprekladanejším titulom.

Divadelné prázdniny trávite v&nbsp;Radošine, ochotníkom ste poruke. Radošinčania hrajú iba vaše tituly. Nečudo, že súbor Hlavina dokáže vypredať aj inscenáciu Ako som vstúpil do seba v&nbsp;600-miestnom Dome umenia v&nbsp;Piešťanoch. Ale ako to bolo v&nbsp;začiatkoch?

Na Boží hod v&nbsp;roku 1963 sme Radošinčanov prvým predstavením satirickej javiskovej koláže scénok, monológov, básní a&nbsp;piesní Nemé tváre alebo Zver sa píše s&nbsp;veľkým Z&nbsp;aj trochu zaskočili. Onemení diváci ani veľa neťapkali. Trvalo to tri roky, pokým sme uviedli druhú s&nbsp;čudným názvom Pitva. Keď vznikla, bola to pacifistická téma, v&nbsp;ktorej satira na vojakov, generálov možno trochu zadúšala humor, ale bol to náš prvý veľký úspech. Pitvu sme hrali 101-krát. Radošinské obecenstvo odchované na ochotníctve, ako by sme dnes povedali –&nbsp;skoro festivalové, bolo náročné. Už vtedy tu fungovali tri súbory. Vlastný súbor ochotníkov mala obec, hasiči, škola. V&nbsp;roku 1947 uviedol školský súbor kabaretný program Akadémia so živou hudbou. Dramaturgiou bol model podobný nášmu. Údajne v&nbsp;starom kulturáku odohrali predstavenie ešte skôr než profesionáli v&nbsp;SND. Päť premiér do roka a&nbsp;v&nbsp;roku 1962 som zhodou okolností pri tom bol. V&nbsp;Bačovej žene som hral ako deväťročný. Moja mama bola vážená dedinská ochotníčka a&nbsp;speváčka v&nbsp;pašiových hrách a&nbsp;patrila k&nbsp;najlepším. Otec murár každému zo svojich detí postavil dom, ale bol to svojrázny muž.

Pokračovanie na ďalšej strane...

V&nbsp;súvislosti s&nbsp;malými javiskovými formami ste sa v&nbsp;relácii RTVS Zlaté časy v&nbsp;štúdiu zišli skutoční bardi Stanislav Štepka, Jiří Suchý a&nbsp;Milan Lasica. Naozaj je budúcnosť týchto divadiel neistá? Prečo ste skeptický?

Doba je neistá, ťažká, obávam sa politického a&nbsp;spoločenského vývoja, ale je pravda, že nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byť horšie. Zažil som päťdesiate roky aj neskorší odmäk. Mal som svoj vzor –&nbsp;Jiřího Suchého. Takých javiskových pacientov, ktorí ako 93-roční hrajú mesačne v&nbsp;dvanástich predstaveniach, nie je veľa. Aj jeho divadlo prekonalo podobné obdobia ako my.

Máte na mysli trikrát obnovovaného Jááánošíííka, hru, ktorú prehrávkové komisie schvaľovali skoro desať rokov?

Najprv hru zopsuli pod čiernu zem a&nbsp;článok Škodlivá improvizácia, ktorý vyšiel v&nbsp;Pravde, nám riadne zavaril. Na festivale malých javiskových foriem v&nbsp;Poprade však napísal pozitívnu recenziu divadelník Vlado Štefko a&nbsp;to nám zase pomohlo. K&nbsp;prehrávkam –&nbsp;aj v&nbsp;normalizácii fungovali komisie, ktoré si najprv text prečítali. Ak sa im pozdával, pozreli si hotovú inscenáciu. Bola to taká lotéria. Jááánošíííka sme hrali v&nbsp;Partizánskom a&nbsp;na predstavení sa zúčastnil funkcionár SZM v&nbsp;nepoužiteľnom stave. Sedel so svojimi miništrantmi v&nbsp;prvom rade. Po čase mu povedali, vraj ho parodujeme. V&nbsp;zákulisí nám oznámili, že súdruh predseda si neželá, aby sme pokračovali. S&nbsp;Milanom Markovičom sme potom zbojníka obesili skôr a&nbsp;uprostred hry sme skončili. Ľudia boli hrozne rozpačití, aj my sme boli rozpačití, ba až napálení –&nbsp;a&nbsp;poriadne. Následne nám zrušili predstavenia vo Véčku, ale aj v&nbsp;Prahe. Vlieklo sa to s&nbsp;nami až do sedemdesiateho deviateho.

V&nbsp;roku 1971 topoľčianski funkcionári úradne zrušili v&nbsp;Radošine vaše divadlo. Potom ste pracovali v&nbsp;Učiteľských novinách a&nbsp;s&nbsp;divadlom ste začali načierno po internátoch, kluboch. A&nbsp;dostali ste sa tak do sveta. Raz ťaháte, inokedy tlačíte povestnú divadelnú káru aj počas predstavení RND a&nbsp;diváci majú oči plné sĺz od smiechu.

Hry na verejné uvedenie schvaľovala štátna agentúra. Bolo to trápne. Komisie sa zišli možno päťkrát, stále im niečo klalo oči. Až v&nbsp;roku 1979 ju schválili, a&nbsp;to iba na základe osobného postoja režiséra Karola Strážnického. Niektoré tituly nemali šťastie a&nbsp;nikdy sme ich nehrali.

V&nbsp;jednom prípade je text „od Svitu do Vrútok je len drina a&nbsp;drina“, keď správne má byť od svitu do mrku. Istý mládežník sa priznal, že až ľutoval to dievča, ktoré sa tak veľmi pomýlilo na javisku.

Slovkoncertnú anabázu, ktorá zasahovala i&nbsp;do nášho divadelného života, sme asi najlepšie zrekapitulovali v&nbsp;hre Vygumuj a&nbsp;napíš v&nbsp;réžii Juraja Nvotu s&nbsp;hudbou Jána Melkoviča. Jej premiére v&nbsp;septembri 1989 predchádzalo predstavenie v&nbsp;Žiline. Dohrali sme a&nbsp;zostalo také ticho, nikto nič, dusno, v&nbsp;tom tichu sa postavil jeden chlap a&nbsp;zreval: „Ďakujem vám za dve hodiny slobody!“ V&nbsp;hlavnom meste sa vtedy 21.&nbsp;septembra mladí ľudia pochytali za ruky a&nbsp;spravili živú reťaz. Mal som krásny pocit z&nbsp;toho, že vraj revolúcia sa začala v&nbsp;RND.

Neprekonateľnú zbojnícku konverzačku Jááánošííík, kde sa ani tak veľmi nehrá „divallo“ ale skôr sa verbálne útočí na divácke bránice, ste reprízovali už 1&nbsp;112-krát.

V&nbsp;tom čase sme účinkovali po vysokoškolských internátoch, v&nbsp;klubovniach, kde sa diváci tiesnili ako sardinky. No po chodbách zneli výbuchy smiechu. Boli to kruté sedemdesiate roky, ale ako to už chodí i&nbsp;pre naše divadlo, úspešné, pretože sa na nás tešili po celom Slovensku. V&nbsp;hre Jááánošííík zaznelo: „Robíme na panskom naozaj celých osemnásť hodín, nedalo by sa aj viac?“ A&nbsp;bola to bomba. Stačili aj nepriame narážky. Komisie boli a&nbsp;priori proti nám. No divadlo bolo čoraz žiadanejšie, zbožňovanejšie, milovanejšie divákmi.

Vďaka vám vznikli aj niektoré filmy, napríklad aj veselé rozprávanie o&nbsp;radošinskom víne Víno vinovaté.

V&nbsp;explikácii ide o&nbsp;komický pohľad, sledujúc cestu dodávateľov kráľovského vína z&nbsp;Radošiny na anglický dvor. Nakrúcali sme s&nbsp;výborným človekom, ktorého som si roky vážil –&nbsp;s&nbsp;režisérom Vladom Balcom. Už ani neviem, ako sa to stalo, ale vtedajší ústredný riaditeľ televízie na Slovensku Miloš Marko od nás chcel, aby sme do hotového filmu zamontovali nové scény a&nbsp;texty, ako on vravel, kontrapropagandu. To boli časy, keď vznikol spor medzi Argentínou a&nbsp;Veľkou Britániou. Ostrovy nazývali Malvíny, respektíve Falklandy, a&nbsp;Marko stále húdol o&nbsp;tom, že Malvína sa podobá na naše „mal vína“. Radil nám, aby vo filme prišli ku kráľovnej, pri audiencii sa jej mal roztrhnúť náhrdelník s&nbsp;perlami a&nbsp;pri zbieraní mali ironicky poznamenať: „Aha, to je ďalšia vaša odtrhnutá perla, India. Ale sa vám rozpadá impérium!“ Mne nič iné v&nbsp;tej chvíli nenapadalo, len to, že urobíme to až vtedy, keď čosi podobné budeme môcť vysloviť aj o&nbsp;našich nedostatkoch. Najprv by sme si mali urobiť poriadok doma, povedal som, aj tu je toho dosť na kritizovanie. Marko na to: „A&nbsp;vari je u&nbsp;nás niečo zlé? No, možno v&nbsp;tom stavebníctve.“ Ale vzápätí sa naštval a&nbsp;ukázal na dvere. Tak sme vypadli, ako sa vraví, bez pocty.

V&nbsp;hereckej družine RND by chceli hrať viacerí. Záujem je enormný, ale aj Štepkove nároky...

Vždy sme chceli skvalitňovať herecký súbor. Výber hercov do súboru bol vždy alfou a&nbsp;omegou. Chýba nám aj Katka Kolníková, aj Janko Melkovič. To bol maximálny profík. Chcel od spievajúcich hercov počuť čistý a&nbsp;presný tón. Vravel: „Najprv treba dokonale zvládnuť remeslo a&nbsp;až potom vymýšľajme.“ Vedel, že je v&nbsp;divadle, kde pesničkou treba oveľa viac niečo povedať ako ju len pekne zaspievať.

RND vzniklo v&nbsp;šťastnom podhubí tvorivej klímy zlatých šesťdesiatych rokov pod vplyvom nástupu divadiel malých javiskových foriem a&nbsp;moderného kabaretu. Keď sa spomenie RND asi každému napadne Štepka, Kolníková, Melkovič a&nbsp;Markovič.

Katarína Kolníková nehrala, jednoducho bola, tak ako Adam Matejka, ktorý stvárnil asi sto filmových postáv, malých i&nbsp;väčších, a&nbsp;to pritom mal problémy s&nbsp;čítaním. Pani Kolníková v&nbsp;Radošine nebola žiadnou hereckou hviezdou. Tam boli iné ochotnícke hviezdy, dokonca mi aj vyčítali, že som ju zobral, veď vraj ani nevie poriadne vysloviť r. Lenže prišla medzi nás a&nbsp;stal sa zázrak. Vyorala výraznú kapitolu nášho divadla a&nbsp;môjho života. Oživila na našom javisku staré slovenské slovíčko človečina a&nbsp;natrvalo sa zapísala do myslí tisíckam divákov. Je viac ako isté, že k&nbsp;jej bohatému a&nbsp;kľukatému životnému príbehu sa ešte vrátim.

Ako vyzerá váš najbližší program?

Pracoval som na novej literárnej úprave klasiky RND Pavilón B. Tragifraška o&nbsp;ľudskej a&nbsp;spoločenskej manipulácii nezostarla a&nbsp;je mimoriadne aktuálna, mala premiéru v&nbsp;roku 1984. Správu z&nbsp;pekla a&nbsp;Správu z&nbsp;raja –&nbsp;z&nbsp;psychiatrickej liečebne, uvedieme v&nbsp;réžii Ondreja Spišáka v&nbsp;prvej polovici roka 2025. Na 50.&nbsp;ročníku Zámockých hier zvolenských sme uviedli muzikál Ako som vstúpil do seba, v&nbsp;Opuse znovu vyšla pôvodná nahrávka Jááánošíííka. Koncom mesiaca sme s&nbsp;vynoveným súborom a&nbsp;s&nbsp;veľkou chuťou začali s&nbsp;režisérom Jurajom Nvotom prvé čítacie skúšky inscenácie či správy z&nbsp;národnej cesty Ako sme sa hľadali, ktorú divadlo uvedie na jeseň. Niektoré predstavenia plánované do amfiteátrov sme museli presunúť na koniec leta. Úspešnú 61.&nbsp;sezónu sme zavŕšili spolu so SĽUK-om vydarenými predstaveniami muzikálu Ako som vstúpil do seba na našej scéne a&nbsp;v&nbsp;ideálnom počasí a&nbsp;s&nbsp;výbornými divákmi v&nbsp;trnavskom amfiteátri.

Jubilant Stanislav Štepka: Jeho humor neuráža inteligentných, smejú sa vlastnej nedokonalosti

Ladislav Hámor

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Jubilant Stanislav Štepka: Jeho humor neuráža inteligentných, smejú sa vlastnej nedokonalosti

Ladislav Hámor

Súvisiace články

FOTO Alain DELON (†88) a jeho deti: Najviac sa naňho podobal syn, ku ktorému sa nikdy nepriznal

FOTO Jediná dcéra filmovej Sissi (†43) po dlhom čase na verejnosti: Podoba s mamou vyráža dych!

Už to bude rok, čo náhle odišiel Vašo PATEJDL (†68): Obrovské prekvapenie pre jeho fanúšikov!

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás