Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

V&nbsp;Martine pracujete v&nbsp;ambulancii pre ochorenie prsníka. Ste autor knihy o&nbsp;tejto diagnóze. Prečo ste si ako lekár vybrali práve tento odbor?

Vyštudoval som medicínu na Jesseniovej lekárskej fakulte v&nbsp;Martine. Ostal som v&nbsp;tomto meste už ako doktorand. Páči sa mi tu, mám tu odborné zázemie a&nbsp;priestor na realizáciu. Na samom začiatku ma pridelili ku kolegovi, ktorý sa venoval práve tejto chirurgii. Karcinóm prsníka je síce veľmi časté ochorenie, ale na druhej strane sa dá veľmi dobre liečiť. Je jeden z&nbsp;najlepšie liečiteľných nádorov z&nbsp;celej palety, ktoré liečime. Práve tento fakt v&nbsp;mojom prípade rozhodol. Pre mňa ako pre lekára je to veľmi motivujúce.

V&nbsp;rozvinutých krajinách sa karcinóm prsníka vyvinie u&nbsp;jednej z&nbsp;ôsmich žien. Postihuje hlavne staršie pacientky, ale jeden z&nbsp;piatich nádorov sa diagnostikuje u&nbsp;žien už pred 50.&nbsp;rokom života. Prečo pribúdajú mladšie ženy s&nbsp;touto diagnózou?

Vo vyspelom svete, kam patrí aj Slovensko, pribúdajú pacientky mladšej vekovej kategórie. Moja najmladšia pacientka mala iba dvadsať rokov. Môžu to byť geneticky podmienené nádory, ale veľký vplyv na naše zdravie má aj takzvaný západný štýl života. V&nbsp;našom živote máme čoraz viac rizikových faktorov, ako je obezita, nižšia fyzická aktivita, väčšia hormonálna záťaž, napríklad z&nbsp;jedla. Potom je to plánovanie rodiny vo vyššom veku. Práve pôrod a&nbsp;dojčenie sú významné protektívne faktory (podporujúce zdravie). Žena, ktorá porodí prvé dieťa vo veku 30&nbsp;rokov a&nbsp;viac, je rizikovejšia pacientka ako žena, ktorá privedie na svet dieťa ako 23-ročná. Kedysi bol tento vek, čo sa týka materstva, úplne bežný. Dnes je to veľmi zriedkavé. Je to dané dobou. Doba núti ženy odkladať materstvo, platíme hypotekárne úvery, potrebujeme kariérne rásť. V&nbsp;kurze sú výkonní a&nbsp;mladí ľudia. Keď žena odíde na materskú dovolenku, riskuje pracovnú pozíciu vo firme, kde pracuje. Prichádza o&nbsp;možnosť úspešne rozvíjať kariéru, o&nbsp;peniaze, preto posúva materstvo na neskôr.

Rozhovor pokračuje na nasledujúcej strane

Niektoré ženy kritizujú relatívne dlhý čas, ktorý uplynie odvtedy, ako si objavia hrčku v&nbsp;prsníku, po presnú diagnostiku.

Rozumiem obavám týchto žien, niekedy môžu mať pocit, že iba čakajú. Pri stanovení diagnózy sú však procesy, ktoré sa nesmú obísť. Musíme ich zrealizovať, pretože bez toho nevieme nastaviť správnu liečbu. Neexistuje totiž univerzálna liečba. Na dôvažok v&nbsp;celom procese diagnostiky sú nutní odborníci a&nbsp;odborníčky, ktorí zdravotný problém fundovane opíšu. Pri zobrazovacích vyšetreniach sú to vždy dvaja lekári či lekárky, ide o&nbsp;takzvané prvé a&nbsp;druhé čítanie, aby bola dvojitá kontrola. Aj preto to trvá dlhšie. Keď si žena nahmatá hrčku, musí absolvovať sonografiu a&nbsp;mamografiu, trvá to týždeň-dva, to je optimálny scenár. Potom sa odoberie vzorka, to je ďalší týždeň-dva. Vyhodnotenie vzorky trvá asi desať dní. Na multi­disciplinárnom seminári, kde je mamárny chirurg, onkológ, rádioterapeut, skrátka všetci odborníci, ktorí sú zainteresovaní v&nbsp;liečbe ochorenia, sa rozhodne, či je nutná hneď operácia alebo najskôr onkologická liečba. V&nbsp;prípade operácie pacientka dostane termín do dvoch-troch týždňov. Čiže celý proces trvá šesť až osem týždňov. V&nbsp;okolitých krajinách je to podobné. Je to únosná miera, za ten čas sa nádor nezväčší, pri agresívnych nádoroch to môže byť maximálne pár milimetrov.

Takže nie každý nádor sa hneď operuje?

Nie. Niektoré sa musia najskôr liečiť pomocou onkologickej liečby a&nbsp;až potom sa operujú. Veľa pacientok sa bojí tohto postupu, lebo podvedomie ich nabáda, aby sa čo najskôr zbavili nádoru. Niektoré pokročilé nádory alebo agresívnejšie formy sa však operujú až po predchádzajúcej takzvanej neoadjuvantnej liečbe. Výsledky sú tak oveľa lepšie a&nbsp;riziko recidívy ochorenia je menšie.

Na základe čoho sa rozhodnete, či pacientku budete operovať alebo sa bude najskôr liečiť u&nbsp;onkológa či onkologičky?

Pacientky sú prehodnotené na multidisciplinárnom seminári, kde sa vyhodnotia všetky údaje o&nbsp;nádore, ako aj o&nbsp;zdravotnom stave pacientky. Zaujíma nás veľkosť nádoru, postihnutie lymfatických uzlín v&nbsp;pazuche, typ nádoru. To znamená, či sú v&nbsp;nádore prítomné hormonálne receptory, či je prítomný onkogén HER2 a&nbsp;podobne. Všetky tieto informácie slúžia na to, aby bola liečba čo najefektívnejšia pre konkrétnu pacientku.

Rozhovor pokračuje na nasledujúcej strane

Aká liečba čaká pacientky s&nbsp;karcinómom prsníka?

Rozlišujeme lokálnu a&nbsp;systémovú liečbu. Lokálnou liečbou je operácia (či už prsník zachovávajúca, alebo mastektómia) a&nbsp;rádioterapia, ktorou sa ožiari operovaný prsník. Systémovú liečbu riadi onkológ a&nbsp;zahŕňa chemoterapiu, hormonálnu liečbu a&nbsp;anti-HER2 liečbu (takzvanú biologickú liečbu). Samozrejme, nie každá pacientka dostane vždy všetky liečebné modality. Zloženie liečby sa určuje podľa typu nádoru. Spomínali ste, že nádory prsníka môžu postihovať aj lymfatické uzliny v&nbsp;pazuche. Operujú sa aj tie? Lymfatické uzliny v&nbsp;pazuche sú zvyčajne prvým miestom, kam sa nádor rozšíri. Ich postihnutie predstavuje známku pokročilého ochorenia. Pri každej pacientke musíme poznať stav lymfatických uzlín. Preto počas operácie odstránime zvyčajne jednu až tri lymfatické uzliny, ktoré sú najbližšie k&nbsp;prsníku (takzvané strážne uzliny). Patológ ich vyšetrí ešte počas operácie. Ak sú uzliny bez metastáz, znamená to, že ochorenie je ohraničené len na prsník. Ak sú však postihnuté nádorom, zvyčajne musíme odstrániť aj ďalšie lymfatické uzliny.

Onkologické ochorenie veľmi zle vplýva na psychiku pacientov a&nbsp;pacientok. Do určitej miery musíte byť aj dobrý psychológ.

Na vysokej škole sme povinne absolvovali predmet psychológia. Podľa mňa to nestačí. V&nbsp;slovenskom zdravotníctve stále chýba príprava na špeciálnu psychológiu, ktorá by bola zameraná práve na prácu so závažne chorými pacientmi a&nbsp;pacientkami, s&nbsp;umierajúcimi. Všetci, ktorí pracujeme v&nbsp;zdravotníctve, sa s&nbsp;takýmito ľuďmi stretávame a&nbsp;oznamujeme im ťažké a&nbsp;fatálne diagnózy. Našou úlohou je motivovať ich, aby bojovali. V&nbsp;našej ambulancii boli aj pacientky, ktoré mali liečiteľné nádory, ale nemali silu na to, aby bojovali. Stáva sa to hlavne u&nbsp;žien v&nbsp;seniorskom veku. Tvrdia, že prežili kadečo a&nbsp;chcú už zomrieť. A&nbsp;pritom pôsobia dobrým fyzickým dojmom.

V&nbsp;rámci Európy patríme medzi krajiny so stredným výskytom tejto choroby. Podľa Inštitútu zdravotných analýz Ministerstva zdravotníctva SR však máme vyššiu úmrtnosť ako iné krajiny. Prečo je to tak?

Smutné je, že skríning rakoviny prsníka alebo prevencia nefungujú tak, ako by mohli. Situáciu môžeme zlepšiť iba vtedy, keď vzbudíme záujem všetkých žien a&nbsp;ony sa začnú zaujímať o&nbsp;svoje zdravie. Typ nádoru nevieme ovplyvniť. Môžeme však ovplyvniť skorý záchyt. V&nbsp;rámci Európskej únie absolvuje skríning 57&nbsp;percent žien, u&nbsp;nás je to na úrovni iba 30&nbsp;percent. Máme čo doháňať, hoci je pravda, že nikdy nedosiahneme sto percent. Osveta u&nbsp;nás je síce relatívne dobrá, ale nezasahuje plošne všetky ženy. Cieľová skupina je taká, ktorá má aj bez osvety dobré povedomie. Ako lekár mám veľmi zlé skúsenosti s&nbsp;dezinformačnými kampaňami. Stretávam sa s&nbsp;tým priamo v&nbsp;ambulancii. Pacientky odmietajú onkologickú liečbu, pretože podľa ich názoru je škodlivá a&nbsp;je za tým loby. Niekto chce podľa nich testovať na ich osobe lieky, zarobiť na tom. Najhoršie na tom je, že do ambulancie príde žena s&nbsp;včasným karcinómom a&nbsp;s&nbsp;dobrou vyhliadkou. Ona však odmietne liečbu. Podpisuje si akoby rozsudok smrti. Neraz ide o&nbsp;mladšiu pacientku s&nbsp;malými deťmi. Sadne na lep pseudoodborným informáciám, ktoré ju odrádzajú od mamografie či onkologickej liečby.

Cítite vtedy ako lekár hnev?

Nie. Nevnímam takúto pacientku ako negatívnu osobnosť, ale ako obeť. Skôr sa hnevám na tých, ktorí to šíria. Dal som si tú prácu a&nbsp;vyhľadal som si informácie na webe, ktoré sa nezakladajú na pravde. Kľúčové pre mňa je, že sa neuvádza žiadny zdroj, žiadny odborník/odborníčka, ktorí by sa pod to podpísali. Sú to vágne, zjednodušené, akoby ľahko uchopiteľné, bombasticky písané vety, ktoré nie sú podložené žiadnymi odbornými štúdiami.

Zo štatistických údajov teda vyplýva, že ženy si často tým, že neabsolvujú preventívne prehliadky, môžu aj samy za zdĺhavé liečenie.

Nikdy nepoužívam slová –&nbsp;môžete si za to samy. Obviňovanie je to posledné, čo choré ženy potrebujú. Keď k&nbsp;nám príde pacientka s&nbsp;pokročilým karcinómom, poviem jej –&nbsp;podstatné je, že ste tu a&nbsp;teraz. Výčitky spôsobia iba to, že žena sa uzavrie a&nbsp;nebude plnohodnotne spolupracovať. Je dôležité robiť osvetu, hovoriť o&nbsp;tejto diagnóze plošne. Ale keď príde žena neskoro, nie je namieste hovoriť vety typu –&nbsp;kde ste boli doteraz? Sám mám v&nbsp;rodine prípad, keď pacientka odmietala liečbu práve pre takýto prístup lekára. Až po rozhovore s&nbsp;príbuznými zmenila názor, prišla však o&nbsp;čas. Zvyčajne používam vety –&nbsp;prišli ste s&nbsp;pokročilejším nádorom, hlavné je, že ste tu a&nbsp;ideme to riešiť. Upozorňujem ich, aby si nič nevyčítali. Dobré psychologické nastavenie je pri liečbe kľúčové.

Z&nbsp;filmov poznáme vetu, keď lekár/lekárka povie pacientovi či pacientke, že im ostáva pol roka života a&nbsp;podobne. Ako vy oznamujete fatálnu diagnózu?

Priamo takúto vetu som nikdy nepoužil. Nie som prognostik, aby som stanovil konkrétny čas. Ale musel som povedať –&nbsp;je to pokročilé ochorenie a&nbsp;nevieme vám, bohužiaľ, poskytnúť účinnú pomoc, ktorá by ho mohla zvrátiť. Vo všeobecnosti sa lekári a&nbsp;lekárky vyhýbajú konštatovaniam s&nbsp;presným časom. V&nbsp;praxi som sa stretol s&nbsp;tým, že s&nbsp;pokročilým nádorovým ochorením viedli pacientky relatívne kvalitný život aj niekoľko rokov. Inokedy sú ochorenia také agresívne, že pacientka žije iba tri mesiace napriek tomu, že dostala adekvátnu liečbu. Telo však nereagovalo.

Aké sú vaše skúsenosti s&nbsp;prístupom mužov a&nbsp;partnerov chorých žien?

Iba pozitívne. Chodievajú aj do ambulancie, živo sa zaujímajú o&nbsp;diagnózu. Doteraz som bol svedkom silnej podpory pacientok z&nbsp;ich strany. Muži majú prirodzené odhodlanie a&nbsp;vážia si svoju partnerku, že statočne bojuje s&nbsp;takýmto závažným ochorením. Robia významnú prácu, nahrádzajú psychológa. Partner, ktorý stojí pri partnerke v&nbsp;tomto období, zmôže veľa. Žena po boku milujúceho partnera oveľa lepšie znáša liečbu. Treba brať do úvahy aj to, že niektoré ženy bojujú s&nbsp;myšlienkami –&nbsp;budem oveľa menej atraktívna.

Mastektómia predstavuje pre niektoré ženy veľmi čierny scenár.

Veľa žien sa bojí, aby neprišli o&nbsp;prsník. Ale sú ženy, ktoré prídu a&nbsp;vyslovene žiadajú o&nbsp;jeho odstránenie. Ide o&nbsp;seniorky, pre ktoré je už estetická funkcia prsníka menej dôležitá a&nbsp;majú obavy z&nbsp;recidívy. Druhou skupinou sú mladé ženy, ktoré uprednostňujú mastektómiu rovnako pre strach z&nbsp;recidívy, ale aj preto, že sa tak môžu vyhnúť následnej rádioterapii. Dnes sa síce používajú šetrnejšie prístroje na ožarovanie, ale stále existuje riziko poškodenia kože. Navyše okamžitá či odložená rekonštrukcia prsníka pomocou implantátov alebo iných plastík zabezpečí priaznivý kozmetický výsledok.

Poznám ženy, ktorým v&nbsp;mladom veku pre karcinóm prsníka zomreli blízke príbuzné. Čo môže taká žena urobiť pre to, aby nebola ďalšou obeťou?

Rozlišujeme dve skupiny, ktoré sú zaťažené pozitívnou rodinnou anamnézou. Na jednej strane sú to familiárne výskyty. Potom sú to geneticky podmienené výskyty. Familiárne sú, keď sa choroba vyskytla u&nbsp;mamy, starej mamy, tety a&nbsp;podobne, ale pacientka nemá genetickú mutáciu. V&nbsp;rodine je skupina rizikových faktorov, tie sa môžu a&nbsp;nemusia uplatniť. Potom je známa genetická mutácia, najčastejšie BRCA1 a&nbsp;BRCA2, keď je riziko nádorového ochorenia prsníkov a&nbsp;zároveň vaječníkov veľmi vysoké. Riziko vzniku karcinómu prsníka je celoživotne až 87&nbsp;percent a&nbsp;riziko karcinómu vaječníkov 40 až 60 percent.

Čo môžu vtedy ženy urobiť?

Pri familiárnych výskytoch sa dajú minimalizovať rizikové vplyvy, žena by sa mala snažiť o&nbsp;zdravý životný štýl, dbať o&nbsp;pravidelné preventívne prehliadky. Ovplyvniť sa dajú iba vonkajšie faktory, genetika nie. Preto pri genetických mutáciách odporúčam ženám realizovať profylaktický zákrok. Znamená to operatívne odstránenie vaječníkov a&nbsp;prsníkov. Pred 35.&nbsp;rokom života ženy však operatívne odstránenie vaječníkov nerealizujeme. U&nbsp;ženy totiž nastupuje po takomto zákroku menopauza, ktorá prináša komplikácie. Pri prsníkoch sa vykonáva za pomoci implantátov rekonštrukcia, preto žena nemusí mať obavy z&nbsp;nepriaznivého estetického vzhľadu. Ani profylaktický zákrok však nezníži riziko úplne na nulu. Ale je to veľmi dôležitý faktor.

Celý čas sa rozprávame o&nbsp;ženách. Ako je to s&nbsp;karcinómom prsníka v&nbsp;prípade mužov?

Aj mužov postihuje toto ochorenie, ročne k&nbsp;nám do ambulancie prídu priemerne traja. Celkovo sa uvádza, že mužský karcinóm prsníka tvorí jedno percento všetkých zhubných nádorovprsníka. V&nbsp;princípe sa karcinóm prsníka u&nbsp;mužov lieči rovnako ako u&nbsp;žien. Výnimkou jeazda len to, že muži nepodstupujú rekonštrukciu prsníka po operácii.

Kto a&nbsp;ako dlho sleduje pacientky po operácii karcinómu prsníka?

Celú následnú starostlivosť riadi klinický onkológ. Pacientka je v&nbsp;takzvanej dispenzárnej starostlivosti, ktorá znamená kontroly u&nbsp;lekára každé tri-štyri mesiace počas prvých dvoch rokov po ukončení liečby a&nbsp;následne každých šesť-osem mesiacov od tretieho do piateho roka. Potom je pacientka kontrolovaná raz ročne. Pravidelne raz ročne pacientka absolvuje mamografiu, sonografiu a&nbsp;podľa potreby aj ďalšie vyšetrenia.

Postrach žien: Užitočný rozhovor s docentom Smolárom o karcinóme prsníka

Erika Szalayová

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás

Postrach žien: Užitočný rozhovor s docentom Smolárom o karcinóme prsníka

Erika Szalayová

Súvisiace články

BARBORA má 17 rokov a už pravidelne pomáha so svojím psom Noxom na Ukrajine

SERGEJ pracoval v Moskve ako vedec. Nesúhlasí s vojnou, radšej je robotníkom na Slovensku

Veľký minihrdina: Utrpel viac ako 50 zlomenín, on sa však usmieva a nakrúca motivačné videá

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás