Jana Homolová

Marie a&nbsp;Standa Jelínkovci boli zdanlivo obyčajný pár z&nbsp;malej českej dedinky. Zamilovali sa do seba ešte ako mladí, vzali sa, postavili dom a&nbsp;po čase sa dočkali vytúženého syna Stanislava mladšieho. Roky žili zdanlivo pokojným životom, i&nbsp;keď sa nevyhli niektorým kontroverznejším excesom žoviálneho otca ani susedským sporom. O&nbsp;to väčšie prekvapenie prišlo počas jednej mrazivej noci v&nbsp;roku 1968, keď manželia tragicky zahynuli.

Udalosti jedného z&nbsp;najdiskutovanejších kriminálnych prípadov toho obdobia vzbudzujú zvedavosť do dnešných dní. V&nbsp;médiách vychádzajú články a&nbsp;reportáže, rodia sa nové, často divoké teórie a&nbsp;aj po rokoch sa vynára množstvo otázok… Svoj pohľad na to, čo sa zrejme stalo, ponúka šesťdielna rodinná dráma v&nbsp;réžii Terezy Kopáčovej podľa scenára Mira Šifru a&nbsp;Kristiny Májovej.

Vzhľadom na to, že tento príbeh nie je do dnešných dní celkom jasný, natáčaniu predchádzala dlhá príprava aj starostlivé rešerše senáristov. „Aj po vyše päťdesiatich rokoch je príbeh Studne stále živý. Preto pre nás bolo dôležité prejsť si všetky spisy a&nbsp;dostupné materiály o&nbsp;rodine, ktorá veľkú časť spoločného života prežila v&nbsp;izolácii. V&nbsp;prvom rade pre nás bolo kľúčové nájsť verziu, ktorej sami veríme a&nbsp;ktorá podľa nás najlepšie vystihuje to, čo sa skutočne stalo. Ale aj keď si človek všetko naštuduje, stále existujú niektoré veci, ktoré sa nikdy nedozvie. Nesedeli sme s&nbsp;nimi pri rodinnom stole, neboli sme svedkami ich bežných životných situácií. Preto sme všetko konzultovali s&nbsp;psychológmi, vytvárali sme si profily jednotlivých postáv, snažili sme sa do nich vcítiť, zistiť, čo im mohlo bežať hlavou. Aby bol príbeh o&nbsp;nich, o&nbsp;ich blízkych, rodine i&nbsp;susedoch čo najkomplexnejší, ale predovšetkým najvernejší. Preto ho rozprávame od začiatku, keď sa do seba Máňa so Standom zamilovali, a&nbsp;končíme viac ako desať rokov po osudnej tragédii,“ popísal vznik seriálu scenárista Miro Šifra.

Kristina Májová, ktorá spolu s&nbsp;ním stojí za scenárom, dopĺňa: „Standa je prototypom ‚čierneho poľovníka‘, ktorý je vzrušujúci, nebojí sa veľkých gest, ide si za svojím, nuda s&nbsp;ním neexistuje, je skrátka ľahké mu prepadnúť. Zaujímalo nás, ako sa tieto vlastnosti prejavia v&nbsp;priebehu spoločných rokov, keď romantická láska opadne a&nbsp;prídu životné skúšky.“

<a rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/gal/rozhovory/mitas-o-pripade-studna-z-roku-1968-podobnym-nestastiam-by-vobec-nemuselo-dochadzat-keby" target="_blank">ZÁBERY Z NAKRÚCANIA SERIÁLU AJ FOTKY ZO SPISU V GALÉRII</a>

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Natáčalo sa v&nbsp;priestoroch starej budovy Koh-i‑noor, Invalidovne alebo aj v&nbsp;ateliéroch. Hlavné bolo nielen nájsť dom, kde žila ústredná rodina, ale aj to, aby z&nbsp;rovnakého obdobia boli domy susedov. Ideálna lokácia sa nakoniec objavila v&nbsp;Lochoviciach.

„Studňa je nočná mora mojej generácie, detská trauma. Bolo zaujímavé pozrieť sa na to s&nbsp;odstupom a&nbsp;skúmať, prečo sa nám ten príbeh vryl do kolektívnej pamäti ako žiadny iný, prečo sa stal legendárnym. A&nbsp;predovšetkým zistiť, ako sa skutočne odohral,“ povedala režisérka Tereza Kopáčová, ktorá sa nazdáva, že téma dávnej rodinnej tragédie je veľmi aktuálna aj v&nbsp;súčasnosti. „Dôvodov, prečo Studňu natočiť teraz, sme našli hneď niekoľko. Vrátane modelových situácií, ktoré poznám aj z&nbsp;vlastného života, hoci nie v&nbsp;takej dramatickej forme. Ale aj tak som si s&nbsp;nimi nevedela dať rady. Toxické vzťahy. Duševné zdravie. Čo sa vo vzťahu zachrániť dá a&nbsp;ako a&nbsp;kedy je, naopak, jediným riešením odchod… Myslím, že by sa takto v&nbsp;Studni mohlo nájsť veľa divákov,“ doplnila. V&nbsp;česko-slovenskej produkcii si zahrali aj obľúbení slovenskí herci Gabriela Marcinková, Jana Nagyová a&nbsp;Marián Mitaš, ktorý nám o&nbsp;práci na tomto projekte prezradil viac.

Ešte pred tým, ako prišla ponuka spolupracovať na seriáli, počuli ste o&nbsp;rodinnej tragédii, ktorá je v&nbsp;médiách označovaná ako prípad studňa? Aký je váš osobný postoj k&nbsp;nej?

Je nesmierne smutné, že sa také niečo stalo. To je môj osobný postoj… A&nbsp;čo sa týka samotného príbehu, niečo málo som o&nbsp;ňom počul –&nbsp;vedel. Viem, že na základe neho bol napríklad spracovaný aj jeden z&nbsp;dielov seriálu 30&nbsp;prípadov majora Zemana, ale ten som nevidel.

Myslím si, že k&nbsp;podobným nešťastiam by vôbec nemuselo dochádzať, keby sa ľudia dokázali medzi sebou porozprávať. Teda nielen rozprávať, ale zároveň počúvať, čo hovorí ten druhý.

Vzhľadom na to, že táto tragédia je dodnes zastretá rúškom tajomstva, dalo sa pri tvorbe vašej postavy vychádzať zo skutočných udalostí alebo ste sa striktne držali scenára a&nbsp;predstavy režisérky?

Držali sme sa scenára, ale veľa sme debatovali o&nbsp;tom, kto za čo mohol alebo čo prispelo k&nbsp;vývoju okolností týmto smerom… Vždy sme však napokon dospeli k&nbsp;záveru, že podobne ako scenáristi musíme aj my postupovať podľa jedinej zadokumentovanej verzie príbehu a&nbsp;špekulácie nad ďalšími verziami, ktoré by mohli byť iné a&nbsp;ktorých je na internete veľa, nesmú opustiť konverzačnú rovinu medzi klapkami. Bolo by nezodpovedné až trúfalé bez ďalšieho vyšetrovania, dokumentárneho skúmania a&nbsp;podkladania verzie príbehu faktmi, argumentmi ponúkať vlastnú interpretáciu udalostí.

Divákom v&nbsp;seriáli podávame príbeh z&nbsp;pohľadu Slávka (syn Jelínkovcov, pozn. red.), ktorý ako jediný prežil tieto tragické udalosti.

Mnohé z&nbsp;postáv sú v&nbsp;seriáli zraniteľné a&nbsp;emocionálne zlomené. Ako ste pristupovali k&nbsp;týmto aspektom pri vytváraní svojej postavy?

Myslím, že vždy treba poznať aj pozadie, respektíve minulosť jednotlivých postáv, aby ste lepšie pochopili, na základe čoho sa dostali do toho marazmu, v&nbsp;ktorom sa vo výsledku nachádzajú. Práve na to je vhodný seriálový rámec, ktorý ponúka širší priestor na vykreslenie motívu udalostí. Všetci vieme, ako sa príbeh končí. Každého však zaujíma, čo bolo predtým. Aké motivácie donútia človeka k&nbsp;takému zúfalému agresívnemu činu.

Ako by ste opísali vzťahy medzi ústrednými postavami príbehu?

Ako som už v&nbsp;úvode naznačil, medzi jednotlivými členmi rodiny Jelínkovcov absentuje dialóg a&nbsp;takisto pokora otca, ktorý si po celý čas myslel, že svoje vnútorné pocity menejcennosti pred svetom „uhrá“. Nedostatky sa snaží prekryť prílišným sebavedomím, vtipom, všetko zhadzovať a&nbsp;následne nedovoliť žiadnu debatu, snažiť sa na to zabudnúť, hoci napätie vo vzduchu rastie, naberá na sile, až napokon vybuchne do samotnej tragédie.

Myslím, že olej do ohňa priliali aj susedia, lebo sa rozhodli aroganciu Standu Jelínka netolerovať. Keď si to pozriete, poviete si, že tejto tragédii sa predsa dalo zabrániť, no na druhej strane, ak by ste si podobný prípad premietli do vlastného prostredia, uvedomíte si, že by to prebiehalo rovnako. Asi by sa to neskončilo tak tragicky, ale priebeh bude veľmi podobný.

Už ste naznačili, že Jelínkovci mali zlé vzťahy so susedmi. Vy hráte jedného zo susedov. Vaša postava je síce fiktívna, no vychádza zo skutočnosti. Do dediny prichádzate za pokojom a&nbsp;lepším vzduchom. Čo vás tam napokon čaká?

Gombárovci na manželov popud, odchádzajú za pokojom z&nbsp;mesta na vidiek, ale postupne pochopia, že vzťahovým problémom sa utiecť nedá.

Myslíte, že aj v&nbsp;súčasnosti významne ovplyvňujú ľudí susedské vzťahy? Narážam na to, že už nežijeme až tak komunitne ako kedysi.

A&nbsp;to je škoda. Ľudia si postavia vysoké ploty a&nbsp;nestarajú sa o&nbsp;seba. Vtedy sa dá očakávať, že sa zrejme nič nestane, ale je to dobre? Nebolo by lepšie keby sa veci diali? Ľudia by spoločne mohli pre svoju komunitu niečo vybudovať, urobiť niečo z&nbsp;vlastnej iniciatívy nielen na svojom dvore, ale napríklad v&nbsp;rámci celej ulice, čo môže byť prospešné pre deti, pre upevňovanie alebo budovanie nových medziľudských vzťahov. Skrátka budovať svoju komunitu odspodu, kde základným kameňom je rodina, a&nbsp;ďalej svoje väzby rozširovať.

Ešte jedna hypotetická otázka. Scenáristi pri tvorbe scenára pracovali s&nbsp;psychológmi, aby možno čo najvernejšie zobrazili motivácie jednotlivých postáv a&nbsp;vytvorili najvernejší obraz toho, čo sa v&nbsp;rodine Jelínkovcov naozaj stalo. Aké sú vaše teórie?

Nebudem nad tým vôbec špekulovať, pretože sme sa o&nbsp;tom veľa rozprávali aj s&nbsp;Terezou (režisérka Tereza Kopáčová, pozn. red.), aj s&nbsp;ostatnými hercami. Napokon sme však dospeli do bodu, keď sme si povedali, že musíme akceptovať verziu chlapca, ktorý tragédiu prežil. Roznášať teraz akékoľvek iné verzie by bolo nezodpovedné až možno trúfalé. Určite nechcem tento príbeh nijako hodnotiť ani šíriť ďalej klebety o&nbsp;tom, čo sa tam stalo… Toto je oficiálna verzia, na ktorej sa pracovalo, a&nbsp;ako sme hovorili v&nbsp;úvode, bola ňou inšpirovaná aj jedna z&nbsp;častí 30&nbsp;prípadov majora Zemana a&nbsp;tá sa v&nbsp;Českej republike stala legendárnou. To, čo si k&nbsp;príbehu ďalej diváci či čitatelia načítajú, alebo či si vytvoria vlastnú predstavu, je už na nich.

MITAŠ o prípade STUDŇA z roku 1968: Podobným nešťastiam by vôbec nemuselo dochádzať, keby...

Jana Homolová

Výber pre vás

MITAŠ o prípade STUDŇA z roku 1968: Podobným nešťastiam by vôbec nemuselo dochádzať, keby...

Jana Homolová

Súvisiace články

Búrajú predsudky: Ľudia s Downovým syndrómom stoja na javisku! Môžu byť príkladom iným hercom

O chybách minulosti: Štefan Skrúcaný si zaspomínal na staré časy a obdobie komunizmu

EXKLUZÍVNE! Aneta PARIŠKOVÁ tak, ako ju nepoznáme: O živote mimo kamier a cestovaní do Ameriky

Výber pre vás