Práca novinára ma fascinovala už v mladosti. Do sveta médií som sa dostal v roku 2012, kedy som začal spovedať známe osobnosti zo slovenského a českého šoubiznisu. V týždenníku Život sa sústreďujem práve na rozhovory s celebritami. Tam to však nekončí. Veľmi rád píšem aj o silných príbehoch bežných ľudí, ktoré nielen mňa, ale aj našich čitateľov chytia za srdcia. Chcem a snažím sa, aby moje rozhovory o živote do Života nikdy nestratili ľudskosť.

Roman Wesserle

Nielen mňa, ale všetkých vašich priaznivcov určite zaujíma, ako sa máte zo zdravotnej stránky.

Ďakujem za opýtanie, mám sa dobre. (Úsmev.) Chodím pravidelne na kontroly, naposledy v&nbsp;októbri, a&nbsp;zatiaľ sa mi rakovina nevrátila, teda som zatiaľ stále v&nbsp;remisii, z&nbsp;čoho mám veľkú radosť. Len to nechcem zakríknuť.

Máte nejaké obmedzenia, aj keď ste v&nbsp;remisii?

Predovšetkým sa snažím čo najlepšie hospodáriť so svojou energiou –&nbsp;nemíňať ju na nezmysly. A&nbsp;keď cítim, že si potrebujem „dobiť baterky“, tak si ich proste dobíjam. Snažím sa dávať si pozor na svoje zdravie a&nbsp;udržiavať sa v&nbsp;harmónii z&nbsp;fyzickej aj psychickej stránky. Keď si nie som istá, či je pre mňa niečo vhodné alebo nie, radšej to vždy konzultujem so svojím onkohematológom docentom Drgoňom.

Keď sme dohodovali náš rozhovor, spomínali ste mi, že už bolo témy vašej choroby dosť. Môžeme to nazvať „novým začiatkom“ bez vracania sa do minulosti?

Nie, takto som to nemyslela. Len si myslím, že už som o&nbsp;svojom boji s&nbsp;rakovinou povedala všetko dôležité . Žijem, venujem sa svojej rodine, práci v&nbsp;televízii JOJ a&nbsp;JOJ&nbsp;24, svojej škôlke, rôznym zaujímavým projektom. Môj život je pestrý. Nechcem hovoriť len o&nbsp;chorobe.

Napriek tomu ste stále akoby jednou nohou v&nbsp;tejto téme, pretože ste dobrovoľníčka v&nbsp;pacientskom združení Lymfoma a&nbsp;Leukémia Slovensko. Vnímate to tak, že aj toto je vaším poslaním, keď ste dostali druhú šancu na život?

Presne tak. Aj takto sa snažím prejaviť vďačnosť za to, že stále žijem. Ak pomôžem, poradím alebo aspoň nejako poteším ďalších pacientov alebo ich príbuzných, potom má moja dobrovoľnícka práca zmysel. Zároveň ma to drží v&nbsp;strehu, aby som si aj ja stále dávala pozor a&nbsp;nezabúdala, že rakovina krvi sa môže kedykoľvek vrátiť.

<a rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/gal/rozhovory/exkluzivne-aneta-pariskova-tak-ako-ju-nepozname-o-zivote-mimo-kamier-a-cestovani-do-ameriky" target="_blank">PARIŠKOVÁ SI SPLNILA SEN. FOTKU Z POTÁPAČSKÉHO VÝCVIKU AJ ZÁBER SO SYNMI V GALÉRII. TAKTO VYRÁSTLI</a>

<strong>POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE</strong>

Na čom konkrétne v&nbsp;združení Lymfoma a&nbsp;Leukémia Slovensko pracujete?

Pripravujeme rôzne vzdelávacie aktivity, organizujeme stretnutia s&nbsp;pacientmi, nahrávam podcasty s&nbsp;odborníkmi aj podcasty s&nbsp;ďalšími pacientmi. Existujú totiž rôzne druhy lymfómu či leukémie, rôzne symptómy či spôsoby liečby, takže tieto príbehy pacientov môžu byť užitočné pre ďalších pacientov alebo ich príbuzných, ktorí sa stretnú s&nbsp;touto chorobou.

Stretávate sa s&nbsp;konkrétnymi príbehmi ľudí. Stáva sa, že vám niekto povie osobne alebo napíše, že práve vďaka zverejneniu vášho príbehu mal silu ďalej pokračovať v&nbsp;boji s&nbsp;rakovinou?

Áno, stáva. A&nbsp;mám z&nbsp;toho radosť.

Aký máte odkaz pre pacientov, ktorí sa vzdávajú a&nbsp;nie sú odhodlaní postaviť sa chorobe čelom a&nbsp;nemajú vieru, že vyhrajú?

Veriť a&nbsp;nevzdávať sa, to je najdôležitejšie. Niekedy stačí pár slov povzbudenia, zopár užitočných rád alebo len vyrozprávať sa a&nbsp;podeliť sa o&nbsp;svoje obavy s&nbsp;niekým, kto vám rozumie. Ak sa nemáte s&nbsp;kým porozprávať, určite kontaktujte komunitu pacientov s&nbsp;podobnou diagnózou. Keď zistíte, čo prežili oni, určite vám to dodá vieru, že aj vy máte šancu prežiť.

Vždy ste boli nesmierne pracovitá a&nbsp;aktívna, to sa asi veľmi nezmenilo. Alebo sa mýlim? A&nbsp;dá sa vôbec spomaliť pri troch deťoch, škôlke, práci v&nbsp;televízii a&nbsp;iných vašich aktivitách?

Mám prácu, ktorá ma veľmi baví, čo je fajn. Rada moderujem aj rôzne mimotelevízne podujatia. Len si vyberám ktoré. Potrebujem byť aktívna. Nečinnosť by ma ubíjala. Snažím sa všetky aktivity si efektívne organizovať, robiť si malé radosti a&nbsp;vedome si plánovať aj oddych. Navyše chlapci už majú šestnásť, trinásť a&nbsp;dvanásť rokov a&nbsp;sú už nielen značne samostatní, ale navyše mi aj dosť pomáhajú. Na oddych mi tak zostáva viac času.

Ste známa tým, že si súkromie strážite a&nbsp;ani na sociálnej sieti, hoci tam máte profil, príliš osobné veci nezverejňujete. Rozumiem, že nie ste povinná to robiť, ale predsa len mnoho známych ľudí používa sociálnu sieť ako takzvaný komunikačný kanál s&nbsp;fanúšikmi. Neuvažovali ste, že by ste to časom urobili aj vy? Počas náročného obdobia ste totiž komunikovali práve tou­to formou…

Nemám vzťah k&nbsp;sociálnym sieťam ani potrebu ukazovať všetko, čo robím. Napokon aj insta­gramový účet mi založil manžel, ktorého mrzelo, že sa o&nbsp;množstve aktivít, ktoré robím, vôbec nevie, lebo o&nbsp;nich jednoducho neinformujem. A&nbsp;tak tam občas niečo pridám. Počas liečby som na komunikáciu využívala sociálne siete predovšetkým preto, lebo som bola príliš unavená na to, aby som komunikovala s&nbsp;každým jednotlivo. Zároveň som cítila obrovskú vďačnosť voči ľuďom, ktorí si o&nbsp;mňa robili starosti, držali mi palce a&nbsp;modlili sa za mňa.

Poďme sa však trošku porozprávať aj o&nbsp;tom súkromí. Po svojom boku máte milujúceho manžela, ktorý sa však pravidelne kvôli práci, ale aj kvôli dcéram zdržuje v&nbsp;Amerike na Floride. A&nbsp;práve tam máte dom, tuším ste tam boli aj nedávno. Ako vyzerajú vaše dni za veľkou mlákou. Tam si už skutočne oddýchnete?

Áno, bola som tam koncom novembra na Deň vďakyvzdania, čo je najväčší americký sviatok. Strávila som ho s&nbsp;manželom, dcérou Lejkou a&nbsp;jej partnerom a&nbsp;s&nbsp;priateľmi, ktorých máme v&nbsp;USA. Letela som tam sama, keďže chlapci museli chodiť do školy.

Aspoň ste si oddýchli, keď ste tam boli sama?

Áno, keď som tam sama, snažím sa úplne vypnúť a&nbsp;len oddychovať. Len sa opaľujem, čítam si knihy, chodím na dlhé prechádzky. A&nbsp;dokonca ani nevarím. Našťastie môj manžel Mirko to odo mňa ani nevyžaduje, keďže veľmi rád varí.

Aj tradičná sviatočná morka sa mu podarila, ale najradšej mám grilované morské plody. A&nbsp;na raňajky omeletu so špenátom.

Váš manžel býva odcestovaný nielen na Floride, ale aj kade-tade po Európe. Pamätáte si, aký bol najdlhší čas, čo ste boli bez neho?

Už roky máme dohodu, že to nebude viac ako mesiac. Ale raz sa nám stalo, že to bolo šesť týždňov.

Predpokladám, že o&nbsp;to viac si užívate spoločné chvíle. Ako radi trávite čas vy dvaja? Čo radi podniknete? Alebo vám stačí „len“ ten pocit, že ste vedľa seba?

Vaši chlapci sú školopovinní, čiže nie vždy môžu ísť s&nbsp;vami do Ameriky. Kto je vtedy ich „babysitterka“?

Vtedy sú ich babysittermi babka a&nbsp;dedko. Deti ich zbožňujú a&nbsp;babka s&nbsp;dedkom si naplno užívajú čas so svojimi vnukmi.

Naposledy ste boli bez nich, no určite tie dni vyzerajú inak, keď cestujú s&nbsp;vami. Je to zrejme o&nbsp;dosť dynamickejšie. Aký program tam mávajú a&nbsp;páči sa im za veľkou mlákou?

Určite je to iné ako na Slovensku. Už len v&nbsp;tom, že v&nbsp;Bratislave bývajú v&nbsp;byte a&nbsp;na Floride v&nbsp;dome, kde nechýba ani basketbalový kôš, bazén či posilňovňa. Keďže dvaja z&nbsp;mojich synov sú basketbalisti, keď sú na Floride, chodia do basketbalových kempov. Chodíme k&nbsp;oceánu, na kajaky, sledujeme štart rakiet z&nbsp;neďalekého Cape Canaveral a tak ďalej.

Ste prísna mama, ktorá dbá na to, aby bolo všetko tip-top? Narážam na povinnosti, ktoré majú...

Okrem školských povinností chlapci umývajú riad, upratujú, varia. Danko a&nbsp;Nathanko chodia na basketbalové tréningy a&nbsp;Gabko chodí do ZUŠ na klavír. No a&nbsp;napríklad teraz, keď mám v&nbsp;dome kultúry škôlkové besiedky, budú vypomáhať v&nbsp;šatni. Myslím, že je dôležité, aby mali zmysel pre povinnosť a&nbsp;aby svojím dielom prispievali k&nbsp;chodu domácnosti. Veľmi sa teším, že mi chcú pomáhať.

Naopak, považujete sa aj za citlivú a&nbsp;empatickú mamu, ktorá chce byť ich bútľavou vŕbou? Zdôverujú sa vám s&nbsp;radosťami aj so starosťami?

Som rada, že sa zdôverujú napriek tomu, že sú už v&nbsp;pubertálnom veku.

Určite majú svoje sny a&nbsp;túžby. Všímate si, akým smerom by sa mohli uberať a&nbsp;kam ich to ťahá?

Šestnásťročný Danielko je druhák na bilingválnom gymnáziu, výborne sa učí a&nbsp;uvažuje o&nbsp;lekárskom povolaní. Trinásťročný Gabko je ôsmak, baví ho politika, filozofia, ale aj počítače, takže ešte netuším, ktorým smerom sa vydá. Dvanásťročný šiestak Nathanko je všestranný a&nbsp;navyše mimoriadne zručný. Výborne varí, baví ho móda, starostlivosť o&nbsp;vlasy... Určite sa v&nbsp;živote nestratí.

Splnili ste si vy nejaký sen po tom náročnom období, ktoré je za vami?

Urobila som si kurz potápania. Samozrejme, po konzultácii s&nbsp;onkológom. Môj manžel Mirko je inštruktor potápania, takže potápam sa len s&nbsp;ním.

Túto otázku sa chcem opýtať veľmi citlivo. Prosím, neurazte sa. Objavili sa informácie, že ste podstúpili plastický zákrok v&nbsp;oblasti pŕs. Je to pravda?

Nie. Som rada, že žijem, aj keď s&nbsp;vedomím, že typ rakoviny, ktorý mám, sa mi môže kedykoľvek vrátiť. Snažím sa minimalizovať akúkoľvek nerovnováhu svojho organizmu. Chcem žiť! A&nbsp;preto mi žiadny estetický zákrok nestojí za to, aby som riskovala zdravie. Navyše bolesti som už zažila viac než dosť. Už nechcem trpieť, ak to nie je nevyhnutné pre moje zdravie. Po intenzívnej chemoterapii a&nbsp;liečbe sa mi hormóny dostali do takej nerovnováhy, že som okamžite pribrala.

Hoci hovoríte, že ste pribrali, podľa mňa vyzeráte skvele. Určite sa zhodneme, že každá žena sa chce cítiť krásna a&nbsp;spokojná. Cítite sa tak momentálne?

Ďakujem za kompliment. Aj vďaka manželovi sa cítim krásna. Jemu neprekážalo, ani keď som bola holohlavá. Hlavne, že som živá. (Úsmev). A&nbsp;teraz, keď som pribrala, mám väčšie prsia a&nbsp;len málo vrások. Takže sa nemám dôvod sťažovať. (Smiech.)

Ste manželka, matka, úspešná pracujúca žena. Považujem ženy za mimoriadne silné osoby, ktoré často zvládajú oveľa viac ako my muži. V&nbsp;čom podľa vás spočíva tá sila vo vás ženách. Odkiaľ tú energiu čerpáte vy?

Neviem, ako to majú iné ženy, ale ja som mala úžasné vzory. Moja babička rebelka sama vychovala štyri dcéry, prvá v&nbsp;dedine mala trvalú a&nbsp;prvá v&nbsp;dedine sa rozviedla s&nbsp;mužom, ktorý sa k&nbsp;nej zle správal. A&nbsp;v&nbsp;41&nbsp;rokoch sa druhýkrát vydala. (Úsmev.) Moja mamka zvládala aj tri roboty, keď môj otec rebel prišiel za socializmu o&nbsp;prácu. Mamka sa pritom vždy vzorne starala aj o&nbsp;mňa a&nbsp;môjho brata, takisto o&nbsp;domácnosť, záhradu, vinicu a&nbsp;pomáhala aj babičke. Ešte stále mám toho na pleciach menej ako mali ony.

Čoskoro sa začína nový rok. Aké je vaše želanie do roku 2025 a&nbsp;možno aj do tých ďalších?

Prajem všetkým ľudom pevné zdravie, lásku a&nbsp;šťastie.

EXKLUZÍVNE! Aneta PARIŠKOVÁ tak, ako ju nepoznáme: O živote mimo kamier a cestovaní do Ameriky

Roman Wesserle

Autor článku

Roman Wesserle

Výber pre vás

EXKLUZÍVNE! Aneta PARIŠKOVÁ tak, ako ju nepoznáme: O živote mimo kamier a cestovaní do Ameriky

Roman Wesserle

Súvisiace články

Zdeněk Troška 21 rokov po úmrtí legendárnej herečky: Pravda o Helene Růžičkovej († 67)

Uznávaný hudobník Berky MRENICA si servítku pred ústa nedáva: Ostrá kritika kolegov!

Spoveď PODZÁMSKEJ po liečení: S kamarátkou VAJDOVOU ich spája podobný osud! Ako sme si pomáhali

Autor článku

Roman Wesserle

Výber pre vás