Reklama

Hlásateľská legenda Hana RAPANTOVÁ otvorene: Čo chýba mladej generácii moderátorov? VIDEO

Na snímke je televízna hlásateľka Hana Rapantová.

Zdroj: LÝDIA CZAKÓ

Reklama

Patrí medzi hlásateľské legendy a stále ju vidíme na televíznej obrazovke. Moderátorka Hana Rapantová (50) prehovorila nielen o svojich pracovných začiatkoch, ale aj o skutočne nepríjemnej situácii, ktorú prežila. Momentálne je spokojná a šťastná po boku holandského manžela.

Stretli sme sa na tlačovej konferencii Medzinárodného filmového festivalu Febiofest Bratislava. Ste milovníčka filmov?

Som veľká milovníčka filmov.

Ktoré žánre máte najradšej?

Viete čo, to by bola asi dlhá debata. Nemám to úplne takto vyhranené. Buď idem do kina na odporúčanie niekoho, kto sa vo filmoch vyzná, alebo idem podľa intuície. Je jedno, či je to životopisný film, komédia, dokument, krátkometrážny, dlhometrážny film. Takto to nemám úplne, som taký univerzálny divák.

Ak by ste mali prirovnať svoj život k nejakému filmovému žánru, ktorý by to bol?

To je dobrá otázka. Takto som nikdy nad svojím životom nepremýšľala. Občas je to komédia. Trošku menej je to dráma, čo je, samozrejme, potešujúce. Ale myslím si, že je to taký ten viac-menej pokojne plynúci film s občasnými prekvapeniami.

Čo vás v najbližšom období prekvapilo najviac vo vašom živote?

Rada sa nechávam prekvapovať. Najčastejšie ma teraz asi prekvapujú moji hostia v relácii Interview :24 a takisto na Regine Západ v rádiu, máme tam také polhodinové rozhovory aj v televízii, aj v rádiu. A chodia nám tam hostia, ktorí nemusia byť iba mediálne známi, ale majú buď zaujímavú profesiu, alebo zaujímavého koníčka... Takže rozširujem si obzory a je to vždy plné prekvapení.

Ste moderátorská stálica. Keď sa obzriete do minulosti, aké boli vaše začiatky?

Začiatky boli veľmi váhavé. Nevedela som absolútne, do čoho idem. A hlavne to nebol nejaký môj plán. Nebolo to také premyslené. Mám pocit, že dnešní mladí ľudia vedia – keď chcú ísť do mediálneho sveta, tak to majú také premyslené a majú také ambície, že chcem dosiahnuť toto a toto. Chcem sa dostať tam a tam. U mňa to bola náhoda, a tak neprišlo k žiadnemu sklamaniu, pretože som nemala žiadne očakávania. A ten život mi potom už len prihrával nejaké veci, takže som za to veľmi vďačná.

Určite ste mali vtedy veľa nápadníkov. Chodili vám aj nejaké listy, keďže vtedy ešte neexistovali sociálne siete?

Bolo to tak. To máte absolútnu pravdu. Dokonca ešte bývali také tie korešpondenčné lístky, ktoré už sú dávno históriou. Ale je pravda, že diváci písali. Dokonca bol aj jeden taký extrém, že mi napísal jeden fanúšik z väzenia. Bol to väzeň a žiadal, aby som ho prišla navštíviť. Priznám sa, že trošku som sa zľakla, pretože som toho človeka nepoznala, tak­že som odpovedala vlastne do toho väzenia. Ale neviem, či sa k nemu ten list dostal, že toho pána nepoznám, a keď sa nenahnevajú, tak ho nenavštívim. Lebo sa mi to zdalo trošku až nebezpečné.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Autor článku

Práca novinára ma fascinovala už v mladosti. Do sveta médií som sa dostal v roku 2012, kedy som začal spovedať známe osobnosti zo slovenského a českého šoubiznisu. V týždenníku Život sa sústreďujem práve na rozhovory s celebritami. Tam to však nekončí. Veľmi rád píšem aj o silných príbehoch bežných ľudí, ktoré nielen mňa, ale aj našich čitateľov chytia za srdcia. Chcem a snažím sa, aby moje rozhovory o živote do Života nikdy nestratili ľudskosť.