Aj keď miestne huty vyhasli pred sto rokmi, život tu stále pulzuje. Hnúšťa je nielen mestečko s bohatou baníckou a priemyselnou minulosťou, ale aj miesto nevšedných ľudských príbehov a zaujímavých perspektív.  

Okrem iných osobností tu kedysi odtláčal svoje stopy národný buditeľ a ľudový spisovateľ Matej Hrebenda (väčšinu života prežil v Hačave, dnešnej mestskej časti) i známy štúrovec Ján Francisci-Rimavský. Narodil sa tu futbalový reprezentant a neskôr úspešný tréner Vladimír Hrivnák, jeden z hrdinov, ktorý v drese bratislavského Slovana vo víťaznom finále pohára víťazov pohárov strelil gól slávnej Barcelone. Zo svetovo uznávaných mien je miestny rodák i dirigent Ján Valach či filmový kritik Pavel Branko. S Hnúšťou je rovnako úzko spätý enfant terrible svetovej kulturistiky s talentom od Boha Adam Cibuľa.

Mestečko v chudobnom regióne prechádzalo za posledné roky neľahkým obdobím, ale dnes má pred sebou nové výzvy. Nechce sa uspokojiť s tým, čo momentálne ponúka svojim obyvateľom a návštevníkom. „Ako bývalý poslanec a viceprimátor som do svojej súčasnej funkcie prišiel dobre pripravený. Vedel som, čo mesto potrebuje a ktorým zanedbaným oblastiam sa treba venovať,“ hovorí primátor Roman Lebeda. Okrem iného sa spolu s tímom spolupracovníkov zaoberá neusporiadanými pozemkami aj na miestach ako dopravné ihrisko alebo škola, ktoré komplikujú situáciu pri čerpaní eurofondov. Dôležitou úlohou je pripraviť pozemky na výstavbu rodinných domov najmä pre mladých ľudí, aby mali väčšiu motiváciu uprednostniť Hnúšťu pred odchodom do sveta. 

Hnúšťa

Poloha: Banskobystrický kraj, okres Rimavská Sobota, región Malohont

Prvá písomná zmienka: 1334

Rozloha: 68,05 km²

Nadmorská výška: 298m

Počet obyvateľov (aktuálny rok): 6787 (ztoho muži 3293, ženy 3494)

Vývoj nezamestnanosti vokrese (vždy ku koncu roka):

2012 – 35,59%

2013 – 31,24%

2014 – 29,84%

2015 – 27,42%,

2016 – 24,58%

2017 – 18,48%

2018 – 16,15%

2019 – 15,14%

2020 – 20,26%

2021 (marec) – 21%

Podzemná atrakcia

Mesto zároveň pripravuje viacero projektov na zatraktívnenie cestovného ruchu, pričom chce nadviazať na významnú banícku minulosť. Už od roku 1883 tu stála prvá koksová vysoká pec na území Slovenska a na vrch Železník premávala 13-kilometrová lanovka, ktorou prepravovali železnú rudu. Pece pred sto rokmi vyhasli a hutnícky priemysel vystriedala chemická výroba, pokračujúca v Slovenských lúčobných závodoch. „V priemyselnom parku sa dodnes zachovali pekné industriálne budovy. Budeme hľadať finančné prostriedky na ich záchranu, aby v nich neskôr mohlo vzniknúť múzeum. Čo sa týka baníctva spojeného s dobývaním magnezitu, tu sa nám v spolupráci s partnerom, firmou ťažiacou na Mútniku, podarilo sprístupniť banské podzemie širokej verejnosti. Návštevníci tak dostanú jedinečnú príležitosť sfárať 150 metrov pod zem a absolvovať zaujímavú prehliadku,“ prezrádza primátor s tým, že prvé exkurzie by sa mali uskutočniť už tento mesiac.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z NIEKDAJŠIEHO BANÍCKEHO MESTA NÁJDETE V GALÉRII

Nový šat lekárnikovej vily

Za návštevu stojí v každom prípade aj prírodné prostredie Veporských vrchov, Muránskej planiny či Revúckej vrchoviny, dosiaľ nedotknuté komerciou. Mesto zriadilo požičovňu bicyklov a elektrobicyklov, zároveň prevádzkuje cyklobus na Muránsku planinu do lokality Veľká lúka. Aj toto je dôležitý nástroj, ako prilákať turistov, hoci treba popracovať na sieti ubytovacích kapacít. Mesto sa snaží podporiť podnikateľov napríklad tým, že im pomáha zapájať sa do výziev o eurofondy. Rekonštrukciou momentálne prechádza jedna z najvýznamnejších budov v meste – vila lekárnika Petrivaldského. Po dokončení opráv tam plánujú zriadiť turistické informačné centrum.

Okrem spomínaných atrakcií pre návštevníkov možno spomenúť ďalšie, napríklad socialisticky zariadený byt v areáli letného amfiteátra, ktorého interiér vytvorili z darov ľudí. Predstavitelia mesta zvažujú vdýchnuť tomuto priestoru nový život pomocou populárnej únikovej hry (escape room), kde by návštevníci „uväznení“ v suteréne absolvovali „výsluch“ komunistickej ŠtB. Neďaleko centra mesta v Mariássyho záhrade možno obdivovať plazivú katalpu bignóniovitú – posledný zachovalý strom z parku, ktorý tu dal vysadiť zemepán Gustáv Fáy. Vek tejto dreviny sa odhaduje na 180 rokov.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Diskusia