Peter Ličák

Pred pár týždňami prišla z týchto najvýchodnejších končín republiky dobrá správa. Na termináli kombinovanej dopravy preložili prvý ucelený nákladný vlak, ktorý prišiel cez Ukrajinu po širokorozchodnej trati novou Hodvábnou cestou z Číny.

Spoločnosť Bulk Transshipment Slovakia si prenajala od Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia prekladisko tovaru na mieste, kde sa stretávajú železničné trate širokého a&nbsp;normálneho rozchodu, na desať rokov s&nbsp;možnosťou predĺženia prenájmu o&nbsp;ďalších päť rokov. Na šancu oživiť a&nbsp;naplno využívať kapacity prekladiska sa čakalo dvadsať rokov.

„Hlavným cieľom našej spoločnosti je v&nbsp;spolupráci s&nbsp;ďalšími dvoma akcionármi, ktorými sú Budamar Logistics a&nbsp;Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, maximálne využívať kapacity prekladiska v&nbsp;rámci intermodálnej prepravy smerujúcej z&nbsp;Ázie do Európy alebo opačným smerom. Aby bolo možné tento zámer zrealizovať, pripravujeme viaceré prezentácie terminálu na medzinárodne uznávaných fórach a&nbsp;výstavách. Už v&nbsp;najbližšom období sa zúčastníme na konferencii IRCF v&nbsp;Prahe a&nbsp;na výstave TransRussia v&nbsp;Moskve.

Pre ďalší rozvoj terminálu Dobrá je však nevyhnutne potrebná aj podpora zo strany štátu, štátnej správy aj samosprávy. Lebo napríklad už od roku 1992 je nedoriešené otvorenie cestného hraničného priechodu Čierna – Solomonovo, ktorý by nepochybne prispel k&nbsp;lepšiemu využitiu možnosti prekladiska a&nbsp;určite by bol prínosom aj pre rozvoj celého východného Slovenska. Nemenej dôležité sú štátne investície do priľahlej cestnej a&nbsp;železničnej infraštruktúry. Len včasnými riešeniami budeme schopní konkurovať trasám smerujúcim z&nbsp;východu cez Poľsko a&nbsp;Maďarsko a&nbsp;staneme sa zaujímavým bodom nielen novej Hodvábnej cesty.

V&nbsp;predchádzajúcom období sa v&nbsp;termináli ročne preložilo len 89 vlakov, hoci súčasná kapacita umožňuje preložiť ročne až 1&nbsp;575 nákladných vlakov. Prioritou akcionárov je dosiahnuť aj spoľahlivosť a&nbsp;bezpečnosť prevádzky tohto pracoviska, čo vyžaduje najnutnejšie opravy technologických zariadení a&nbsp;infraštruktúry. Výdavky na nutné opravy v&nbsp;prvej etape dosiahnu výšku 365-tisíc eur, nevyhnutné investície do infraštruktúry, osvetlenia a&nbsp;sociálneho zabezpečenia zázemia obsluhy terminálu dosiahnu sumu 900-tisíc eur,“ povedal pre Život technický riaditeľ firmy Bulk Transshipment Slovakia Alojz Filipek.

Doterajšie využívanie prekladiska ďaleko zaostávalo za jeho reálnymi možnosťami. Nečudo, že sa na juhovýchode vravieva, že peniaze investované do výstavby prekladiska, jeho elektrifikácie i&nbsp;modernizácie boli vyhodené.

V&nbsp;prvej dekáde nového tisícročia odpracoval Ing. Ivan Smatana (76) z&nbsp;Košíc na modernizácii prekladiska štyri krušné roky. Ako víťaz verejného obstarávania získal od Železníc Slovenskej republiky objednávku na geodetické práce súvisiace s&nbsp;elektrifikáciou železničných tratí na prekladisku aj s&nbsp;rozšírením terminálu kombinovanej dopravy.

„Pri spomienke na tieto dve stavebné akcie mi aj teraz vstávajú šedivé vlasy dupkom. Toľko chaosu a&nbsp;zmätkov som nezažil na žiadnej stavbe, konkurovať tomu môže len chaos, ktorý sprevádzal výstavbu Elektrárne Vojany v&nbsp;okrese Michalovce, ktorá bola výkonom 1&nbsp;320 megawattov najväčšou tepelnou elektrárňou v&nbsp;Československu. Aj v&nbsp;Dobrej sa kopila chyba na chybu, stavbári mali tendenciu obchádzať záväzné normy a&nbsp;technologické postupy a&nbsp;investor to prehliadal, tváril sa, že to nevidí. Neraz sme boli len pol krôčika od katastrofy, prekladisko asi strážila celá armáda anjelov,“ ponára sa do chmúrnych spomienok inžinier Smatana.

V&nbsp;našom rozhovore sa vrátil až 40 rokov dozadu, má na to dôvod – podobný chaos ako v&nbsp;Dobrej zažil ako začínajúci geodet na stavbe Elektrárne Vojany. Vtedy sa pod zmätky podpísal štát, o&nbsp;pochybeniach sa nesmelo nahlas rozprávať, nieto o&nbsp;nich písať. Zverejniť takú hanbu si štát a&nbsp;štátostrana dovoliť nemohli. Všetko ostalo len v&nbsp;rovine „šuškandy“.

„Elektráreň mala vyrábať elektrinu zo sovietskeho uhlia, lenže štát zabudol uzavrieť dohodu so sovietskou vládou o&nbsp;dodávkach uhlia z&nbsp;baní pri Donbase. Celá technológia sa prerobila na využívanie mazutu, vtedy som si myslel, že taký chaos a&nbsp;defilé zlyhaní už na žiadnej stavbe nezažijem, lenže prešlo 40 rokov a&nbsp;podobný tragikomický scenár mal repete na prekladisku Dobrá,“ rekapituluje geodet Ivan Smatana.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Keď investora niekoľkokrát dôrazne upozorňoval na kopiace sa problémy, poväčšine dostal odpoveď, že to nie je jeho starosť, nech sa stará o&nbsp;to, za čo je platený. „Lenže ja som si chránil aj vlastný krk a&nbsp;peniaze. Hoci som v&nbsp;súlade so zákonom poistený proti škodám, ktoré by vznikli mojím pochybením, poistenie je aj s&nbsp;mojou spoluúčasťou. Takže keby som, nedajbože, lajdácky vytýčil žeriavovú dráhu a&nbsp;došlo by tam preto k&nbsp;nejakej nehode, škodu by možno splácali ešte aj moji vnuci.“ V&nbsp;prvej etape modernizácie prekladiska vytyčoval stĺpy elektrickej trakcie, výhybky, trasy elektrického vedenia k&nbsp;zabezpečovacím zariadeniam železnice. Pre laika na prvý pohľad nič mimoriadne zložité, ibaže koľajnice na piatich miestach križovali plynovody a&nbsp;ropovody. A&nbsp;to je dosť vážny problém, ktorý neradno bagatelizovať.

„Bolo treba zabezpečiť tieto potrubia pred bludnými prúdmi. Ak sa to neurobí dobre, je to časovaná bomba pod traťou. Bludné prúdy dokážu urobiť do potrubí diery, potom stačí jedna iskra od prechádzajúceho vlaku a&nbsp;celé okolie vyletí do vzduchu. Nie je to plané strašenie, podobný prípad sa stal na železničnej trati pri Slanci, našťastie to vtedy dopadlo celkom dobre. Keď robotníci svojvoľne posunuli výkop na elektrické vedenie zlým smerom, lebo im prekážala skládka železničných podvalov, dal som ho zasypať, trval som nekompromisne na tom, že musí ísť po vytýčenej trase. Namiesto toho, aby mi investor poďakoval, že som ich možno zachránil pred katastrofou, zazerali na mňa ako na ‚škodnú‘ v&nbsp;revíre, na puntičkára, ktorý im komplikuje robotu.“

Táto povesť sprevádzala inžiniera Smatanu aj pri polohopisnom a&nbsp;výškovom vytyčovaní novej žeriavovej dráhy. Nepozdávali sa mu poklesy betónových pätiek pod dráhou, zo starých máp, nakreslených ešte za čias Márie Terézie, zistil, že práve na tomto mieste bolo voľakedy mŕtve rameno nejakého potoka. Ľudia zodpovední za výstavbu žeriavovej dráhy však nad tým iba mávli rukou. A&nbsp;táto ľahostajnosť sa im čoskoro vypomstila.

„Žeriavová dráha na prekladisku v&nbsp;Dobrej má dĺžku 480 metrov, mŕtve rameno ju križovalo najmenej trikrát. Darmo som stavbárov varoval, že v&nbsp;miestach kríženia bude dráha sadať, jednoducho to ignorovali, vraj ich nemám otravovať žiadnymi katastrofickými scenármi. Zakrátko však prišlo na moje slová – už v&nbsp;polčase výstavby prišlo k&nbsp;poklesom zaťaženej pôdy a&nbsp;betónových pätiek. Až vtedy sa všetci chytili rozumu a&nbsp;začali naprávať, čo pokazili. Počas výstavby som žeriavovú dráhu osemkrát presne zameral, trikrát som zistil nepovolené odchýlky. Bol som pre investora aj stavbárov úhlavný nepriateľ, lebo som nebol ochotný pri vážnych pochybeniach zatvoriť oči.

Pod jeden z&nbsp;najväčších lapsusov sa podpísal projektant žeriavovej dráhy, keď ju projektoval podľa podstatne mäkšej normy pre dočasné žeriavové dráhy. Keby takú chybu urobil študent stavebnej priemyslovky, na maturitu by mohol zabudnúť. Každý žeriav váži 280 ton, má nosnosť 80 ton, to sú obrovské tlaky, stačí malý pokles jeho dráhy a&nbsp;katastrofa je na svete. Ale ako sa u&nbsp;nás vraví, vtedy sa všetko na prekladisku Dobrá šilo horúcou ihlou, bezhlavo sa naháňali termíny, lebo sa stále argumentovalo tým, že prekladisko má sprivatizovať minister dopravy Alexander Rezeš, rodák z&nbsp;neďalekého Oborína. Poviem vám, považujem za veľký zázrak, že ten terminál vôbec funguje,“ dal bodku za svojím šokujúcim svedectvom geodet Ivan Smatana.

Nová Hodvábna cesta z Číny? Šokujúce svedectvo: Je zázrak, že ten terminál vôbec funguje

Výber pre vás

Nová Hodvábna cesta z Číny? Šokujúce svedectvo: Je zázrak, že ten terminál vôbec funguje

Súvisiace články

Skrytí hrdinovia: Hrozba koronavírusu Slovákov spojila. Pomáha kto môže

Všetci bojujeme: Psy venčia ľudí, lekári sa musia hrať na bohov... Ako koronavírus mení svet?

Som rád, že som sa takto zachoval: Ľuboš opísal, čo zažil v karanténe kvôli koronavírusu

Výber pre vás