Vladimír Kampf

V&nbsp;bývalej Juhoslávii bola ešte občianska vojna, štát sa rozpadal. Krajinu 78&nbsp;dní bombardovalo NATO. V&nbsp;roku 1999 zbombardovalo most v&nbsp;Novom Sade, premávka bola obnovená v&nbsp;roku 2000. Ale to bolo dávno. Ešte nedávno som na srbských koľajniciach vychutnával vlaky, v&nbsp;ktorých akoby sa stretávali zhovorčivé postavy z&nbsp;Kusturicových filmov či niekedy až z&nbsp;kovačických naivných obrazov.

Nová hlavná stanica v&nbsp;Bratislave je stále v&nbsp;nedohľadne, v&nbsp;stave dlhých rečí a&nbsp;akoby večných sľubov politických rehoľníkov. Rovnako do stratena sa vyparil projekt železničnej stanice Bratislava filiálka. Takisto tak trochu Kusturica a&nbsp;jeho film. Ale v&nbsp;Srbsku už švajčiarske súpravy Stadler na najfrekventovanejšej trati z&nbsp;Belehradu do Nového Sadu frčia príjemnou dvestokilometrovou rýchlosťou.

Na Slovensku nám rozprávali, že železničné trate pre rýchlosť nad 160&nbsp;kilometrov za hodinu sa nám neoplatí budovať, pretože sme malá krajina. V&nbsp;Srbsku sa im to opláca. Rozloha krajiny je približne jeden a&nbsp;trištvrte Slovenska. Srbsko má necelých sedem miliónov obyvateľov. Úsek z&nbsp;hlavného mesta smerom na sever je prvou lastovičkou budúcej trate, ktorá už o&nbsp;tri roky spojí Belehrad s&nbsp;Budapešťou, ďalej s&nbsp;Viedňou a&nbsp;so západoeurópskymi traťami, kde je na väčšine úsekov dvestovka štandardom.

U nás základný kameň stošesťdesiatkovej trate z hlavného mesta do Žiliny poklepal bývalý železničiar, vtedy premiér Mikuláš Dzurinda. Bolo to v roku 1998 v Cíferi. Ubehlo 24 rokov a trať stále nie je dokončená. Koľko ministrov dopravy, štátnych tajomníkov, generálnych riaditeľov železníc by si malo spytovať svedomie? Z Bratislavy do Košíc je to s prižmúrením jedného oka zhruba rovnako ďaleko ako z Budapešti do Belehradu.

Po dobudovaní trate na rýchlosť 200 kilometrov za hodimu to moderné súpravy zvládnu za dve hodiny a 40 minút! Na porovnanie, u nás to výhľadovo zvládnu za takýto čas približne na svätého Dindy. Mimochodom, táto slovná hra pochádza z&nbsp;francúzskeho à la Saint-Glinglin – na svätého Glinglina. Stačilo v&nbsp;našich končinách meno trochu upraviť, máličko ho spodobniť so slovom nikdy a&nbsp;bolo.

Pokračovanie na ďalšej strane...

„Rýchlosť 200&nbsp;kilometrov za hodinu je v&nbsp;súčasnosti svetový štandard. Nielen v&nbsp;Japonsku, ale aj v&nbsp;niektorých krajinách západnej Európy rýchlovlaky jazdia rýchlosťou až 320&nbsp;kilometrov za hodinu,“ hovorí odborník na železničnú osobnú dopravu Ivan Gálik z&nbsp;Train Service Consulting. „Jedna z&nbsp;konferencií Medzinárodnej železničnej únie so sídlom v Paríži bola v&nbsp;roku 2015 výnimočne v&nbsp;Tokiu. Japonsko oslavovalo polstoročie vlakov, ktoré jazdia v&nbsp;krajine vychádzajúceho slnka rýchlosťou nad 200&nbsp;kilometrov za hodinu. Žiaľ, na Slovensku za svetom zaostávame,“ mieni I.&nbsp;Gálik.

„Stojí za zamyslenie, že po roku 1993, po rozdelení Česko-Slovenska, mali naše a&nbsp;české železnice rovnakú štartovú čiaru. Dnes majú v&nbsp;Česku oveľa viac rýchlych tratí vybudovaných na rýchlosť 160&nbsp;kilometrov za hodinu a&nbsp;časť z&nbsp;nich už prebudovávajú na dvestovku. Majú vysokorýchlostné jednotky typu Pendolino a&nbsp;Railjet aj vozne na 200&nbsp;kilometrov za hodinu. My zatiaľ nesnívame ani len o&nbsp;vozňoch, ktoré by takú rýchlosť zvládli a&nbsp;mohli by sme ich poslať jazdiť do medzinárodných európskych súprav. Národný dopravca jednoducho vozne na 200&nbsp;kilometrov za hodinu nemá.“

Útvar hodnoty za peniaze ministerstva financií podľa jeho mienky, žiaľ, veľa dobrých projektov a&nbsp;myšlienok skôr znehodnotil, ako by im pomohol. „Žiada si to v&nbsp;rozhodovaní viac nadhľadu, rozumu a&nbsp;menej snáh usporiť za každú cenu na úkor pohodlia cestujúcich, kvality dopravy,“ mieni I.&nbsp;Gálik.

Približne pred ôsmimi rokmi rakúske železnice oznámili úmysel modernizovať trať z&nbsp;Viedne na Slovensko cez Marcheg. „Zdvojkoľajnenie približne 40&nbsp;kilometrov trate na 200&nbsp;kilometrov za hodinu už majú hotové vrátane elektrifikácie. Slovenský úsek má tri kilometre a&nbsp;modernizovať ho ani len nezačali. Zostáva jednokoľajný a&nbsp;bez troleja. Ako budú elektrické jednotky jazdiť o&nbsp;rok z&nbsp;Viedne do Bratislavy? Zrejme s&nbsp;prestupom v&nbsp;Marchegu do dieselových vlakov. Cestujúci ani príroda zodpovedným nepoďakujú,“ zamýšľa sa odborník na osobnú železničnú dopravu. Odpoveď je aj v&nbsp;tomto prípade nateraz jasná: na svätého Dindy!

Zdá sa, že za peniaze z Bruselu sa u nás práce vlečú, kým investície z Ruska a Číny majú rýchlejší drajv. „Bolo sa na čo pozerať. Jeden úsek budovali čínski robotníci so srbskými a druhý ruskí budovatelia takisto s našimi,“ uznanlivo pokývala hlavou sprievodkyňa v jednej z rýchlych poschodových súprav. Prehovorila nás, aby sme si v automate kúpili lístok za necelé tri eurá na osobu na jednosmernú jazdu a odviezli sa. Pokukovaním na rozostavanej stanici v Belehrade si veľa neužijeme. V kabíne rušňovodiča sme so železničným expertom I. Gálikom obdivovali, ako hladko vlak letí krajinou. V pohode sme mohli položiť na stolíky malé presá v šáločkách, ani sa nepohli.

„Pri testoch sme skúšali jazdiť rýchlosťou 250 kilometrov za hodinu. Ani vtedy sa nič nepohlo,“ ubezpečil nás rušňovodič a užíval si náš obdiv. Pozerali sme, ako rýchlo fičíme, a tešili sme sa z vláčika ako malí chlapci. Z pohľadu štandardného cestujúceho som mal pocit, že u nás je niečo nepodarené. Osobné vozne pri stošesťdesiatke nejdú tak hladko ako v Srbsku súprava pri dvestovke. Vlakové súpravy majú veľmi príjemný interiér, informačné systémy pre cestujúcich, bufety a&nbsp;oddelené toalety pre mužov a&nbsp;pre ženy. Tie mužské majú aj pisoár a&nbsp;ženské zasa viac miesta pred zrkadlom.

V&nbsp;projekte rýchleho vlakového spojenia Belehradu s&nbsp;Budapešťou sú aj ruské a&nbsp;čínske investície. Niektorí odborníci vystríhajú, že táto akoby zmluva s&nbsp;diablami môže Srbsko a&nbsp;Maďarsko priviesť na mizinu. Iní odborníci sa zasa vyjadrili, že projekt je menej rizikový, rýchlejší a&nbsp;menej finančne náročný, než by bol za peniaze z&nbsp;Európskej únie. Aj keď trať a&nbsp;obslužné budovy okolo nej vyzerajú ako úplne nové, oficiálne to bola rekonštrukcia trate. Prví cestujúci sa do súpravy dostali v&nbsp;polovici marca tohto roka. Na slávnostnom otvorení bol srbský prezident Aleksandar Vučić, srbská premiérka Ana Brnabićová a&nbsp;maďarský premiér Viktor Orbán.

China Railway 11th Bureau a&nbsp;China Civil Engineering získali kontrakt v&nbsp;hodnote viac než 350&nbsp;miliónov eur na realizáciu inžinierskych stavieb a&nbsp;modernizáciu trate pre 350-kilometrovú železničnú trať od Belehradu až po Budapešť, na ktorej v&nbsp;súčasnosti prebiehajú intenzívne práce. Testovanie na úseku Belehrad –&nbsp;Nový Sad začali v&nbsp;januári 2022. Na trati si už teraz môže cestujúci vybrať z&nbsp;troch typov spojení, ktoré majú rôzne cestovné časy v&nbsp;závislosti od počtu zastávok: Intercity, RegioExpress a&nbsp;Regio. Linka Intercity, prezývaná Soko alebo Falcon, je najrýchlejšia –&nbsp;iba s&nbsp;jednou zastávkou v&nbsp;Novom Belehrade. RegioExpress to stíha za 49&nbsp;minút a&nbsp;zastavuje na siedmich staniciach a&nbsp;zastávkach. Regio za necelú hodinu zastaví na jedenástich zastávkach a&nbsp;staniciach.

Vlaky na trati prevádzkuje národný dopravca Srbija Voz. Následnú rekonštrukciu z&nbsp;Nového Sadu po srbsko-maďarskú hranicu severne od Subotice by mali dokončiť o&nbsp;dva roky. Je dlhá takmer 110&nbsp;kilometrov. Modernizácia celej trate z&nbsp;Belehradu do Budapešti bude stáť dve miliardy eur. Zaujímavé je, že celková investícia do novej viedenskej hlavnej stanice vrátane okolitých budov, financovaných popri rakúskych štátnych dráhach aj súkromnými investormi a&nbsp;mestom Viedeň, mala pôvodne stáť štyri miliardy eur. Nakoniec bol účet vyše päť miliárd.

Nová hlavná stanica v Bratislave je v nedohľadne, v Srbsku už fičia nové švajčiarske súpravy

Vladimír Kampf

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Nová hlavná stanica v Bratislave je v nedohľadne, v Srbsku už fičia nové švajčiarske súpravy

Vladimír Kampf

Súvisiace články

Z roka na rok menší rozpočet: Hrošíkom ibérijským z bratislavskej ZOO hrozí vysťahovanie

Prehovorila o znásilnení: JASMÍNA HOUDEK brala po traume drogy, dnes učí ženy brániť sa

Slovenský národný archív spravuje takmer päťdesiat kilometrov rôznych dôležitých dokladov

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás