Tomáš Kubuš

Mesto Selçuk možno nepatrí k&nbsp;najznámejším v&nbsp;krajine, no ak sa o&nbsp;ňom povie, že je bránou do starovekého sveta Efezu, je to o&nbsp;kúsok jasnejšie. Mnohí ho využívajú len ako transportné miesto, ktorým v&nbsp;nejakom bode tureckého putovania musia prejsť, no ak mu dáte šancu, zamilujete si ho. Má svoj maličký podiel na turistickej pozlátke, no inak je to lákavé mesto prešpikované zaujímavosťami.

Selçuk vidno už z&nbsp;diaľky, pretože mu dominuje pahorok Ayasuluk s&nbsp;obrovskou pevnosťou. Má byzantské korene, no za to, ako vyzerá dnes, pevnosť vďačí Seldžukom. Vstup na pahorok je z&nbsp;oblasti, kde sa rozlievajú kamenné uličky starého mesta. Je pokojné, tiché, nachádza sa tam niekoľko menších hotelov, rodinných penziónov či malých reštaurácií, no namiesto davov stretnete skôr hŕstku domácich. 

Pevnosť je lákadlom, ale najviac návštevníkov Selçuku priláka vzácna ruina Baziliky svätého Jána. Pochádza z&nbsp;polovice 6.&nbsp;storočia, a&nbsp;hoci ju dal postaviť biskup Hypatius, nesie v&nbsp;sebe rukopis byzantského cisára Justiniána, ktorý miloval pompézne stavby. Aj samotný Konštantínopol by o&nbsp;jeho pasii vedel rozprávať. Bazilika sa stala domovom pre hrobku svätého Jána, čo ju katapultovalo na jedno z&nbsp;najposvätnejších miest svojej doby. Dnes, ak prídete hneď ráno, zažijete tam príjemné a&nbsp;podmanivé ticho premiešané s&nbsp;ruinami byzantských stĺpov, oblúkov, múrov a&nbsp;príbehov.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z CESTY ZA SLÁVNOU TURECKOU HISTÓRIOU NÁJDETE V GALÉRII

<a rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/reportaze/rady-tipy-dovolenka-turecku" target="_blank">Efez </a>je síce neďaleko odtiaľ, ale táto ruina, hoci z&nbsp;inej epochy, pokojne konkuruje niektorým stavbám. O&nbsp;pár stoviek metrov ďalej je kamenná citadela. Málokto tam zavíta, hoci sa takmer vystretými rukami dotýka baziliky. Možno je to tým, že jej vnútro je prázdne a&nbsp;zdobí ho len jedna jediná mešita a&nbsp;zopár ruín. Pahorok Ayasuluk ponúka najkrajší pohľad na Selçuk. Neďaleko mesta sa dvíhajú kopce a&nbsp;za jedným z&nbsp;nich sa krčí staroveký Efez.

Medzi korunami stromov sa dá rozoznať vzácny stĺp z&nbsp;monumentálneho chrámu bohyne Artemidy a&nbsp;určite neprehliadnete ani starú mešitu Isa Bey či hamám s&nbsp;kupolami s&nbsp;rovnakým menom. Po prehliadke historického pahorka sa ponorte do uličiek mesta, posaďte sa na čaj s&nbsp;výhľadom na stopy starovekého akvaduktu a&nbsp;napokon sa najedzte v&nbsp;jednom z&nbsp;podnikov, kam chodia domáci. Viacero takých je neďaleko neveľkého otogaru, kde končia svoju jazdu autobusy či mikrobusy. Ochutnajte vynikajúci lahmacun, köfte z&nbsp;mletého mäsa alebo pikantný adanský kebab a&nbsp;nebudete chcieť odtiaľto odísť.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Na okraji dnešného Selçuku stojí nenápadné mesto. Je ním areál, kde kedysi stál obrovitánsky chrám bohyne Artemidy. Bol taký dôležitý, až sa prebojoval medzi notoricky známych sedem divov starovekého sveta. Dnes by to netipoval nikto. V&nbsp;tráve sa povaľuje niekoľko múrov, rozbitých stĺpov. Z&nbsp;chrámu stojí len jeden jediný stĺp, na ktorom tróni hniezdo pre bociany. Kedysi bol na rovnakom piedestáli ako Cheopsova pyramída v&nbsp;Gíze, Semiramidine záhrady z&nbsp;Babylonu alebo Diova socha z&nbsp;Olympie.

 Tá pominuteľnosť z&nbsp;kamenného stĺpa doslova kričí. Napriek tomu má miesto genia loci. Je fascinujúce predstaviť si, či všetko tento chrám prežil. Pamätá si tváre Grékov, ktorí tam prišli zveľaďovať Malú Áziu, jeho stavbu financoval legendárny kráľ Kroisos a&nbsp;blázon menom Hérostratos ho vypálil, aby vošiel do dejín a&nbsp;stal sa nesmrteľným. Chrám prežil úpadok Grécka, skazu Ríma, nástup kresťanstva a&nbsp;odrazu sa premenil na ruinu, na ktorú sa zabudlo. To všetko skrývajú tieto chladné kamene na okraji Selçuku.

Selçuk je dnes vnímaný ako brána k&nbsp;Efezu, ktorý má povesť jedného z&nbsp;najkrajších miest starovekého <a rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/reportaze/krajina-kde-je-smutok-neznamy-pojem" target="_blank">Turecka</a>. Patrí aj medzi najlepšie zachované a&nbsp;prechádzka jeho zaprášenými ulicami vám dokáže, že cestovanie v&nbsp;čase existuje. Trója sa prepletá s&nbsp;hrdinami trójskej vojny, Pergamon s&nbsp;dynastiou Attalovcov a&nbsp;Efez zažíval zlatý vek po tom, ako sa prepojil s&nbsp;rímskymi dejinami. Práve vtedy bol Efez najdôležitejším mestom svojej doby v&nbsp;týchto končinách a&nbsp;údajne v&nbsp;ňom žilo až 250-tisíc ľudí, čím by sa ešte aj dnes zaradil do prvej trojice najväčších slovenských miest.

Hneď ako vojdete do Efezu, dýchne na vás antika zo všetkých strán. Na jednej strane mesta sa dvíhajú pahorky pohoria Pion a&nbsp;opačná strana sa rozbieha do roviny smerom k&nbsp;moru. Efez ťažil zo svojej polohy, vtedy tam ešte prichádzali lode cez vybudovaný prístav, jeho bohatstvo a&nbsp;aura priťahovali obchodníkov zo všetkých kútov starovekého sveta a&nbsp;každý, kto do Efezu prišiel, tam míňal peniaze a&nbsp;mesto bohatlo.

Dnes je more vzdialené necelých desať kilometrov, no na pláž pomyslí málokto. O&nbsp;chvíľku nabehnete na mramorovú cestičku, na ktorej konci sa vyníma symbol celého Efezu, teda slávna Celsova knižnica. Cestu k&nbsp;nej lemujú podstavce, na ktorých už stáročia chýbajú mramorové sochy a&nbsp;ostali len nápisy v&nbsp;alfabete zvečnené do kameňa. Kedysi okázalé nymfeum dnes nemá už ani kvapôčku vody a&nbsp;opustené sú aj kúpele či unikátne latríny. Už niet ani otrokov, ktorí by prišli svojim pánom zohriať latrínu pred použitím, aby si urodzený zadok nesadol na chladný kameň. Efez stíchol, no aj tak rozpráva príbehy. Pohľad na Celsovu knižnicu je nádherný. Ako tam stojí, vzdoruje času, teší sa z&nbsp;toho, že ešte nestratila hlas, hoci jej už mnohí nerozumejú Ako veľmi si museli starovekí ľudia vážiť vzdelanosť, keď budovali takéto nádherné knižnice!

Stojím tu, a&nbsp;keby som mohol všetky peniaze, čo mám po vreckách, vysypať na jednu kôpku a&nbsp;za to stráviť aspoň päť minút v&nbsp;starovekej knižnici, kde ešte ležalo 12-tisíc zvitkov, spravil by som to. Bolo by úžasné nadýchnuť sa tej atmosféry. Efez je krásny, pretože ho zveľaďovali rímski cisári. Mesto zahaľovali do mramoru azda viac než samotný Rím a&nbsp;rástli tam najkrajšie stavby v&nbsp;okolí. Efez položilo na kolená to, že sa začínal zanášať prístav, až prestal spájať mesto so svetom, k&nbsp;tomu prichádzal rozvrat Rímskej ríše, zemetrasenia aj nájazdy Gótov. Napokon už mesto nevládalo udržať na pleciach ten nápor a&nbsp;postupne sa rozpadlo. Stratilo sa, a&nbsp;hoci to nebol moment ako lusknutie prstov, Efez prestal existovať, ponoril sa do zeme a&nbsp;ľudia tam neskôr poznali len mesto duchov vytŕčajúce z&nbsp;krajiny. Pred odchodom z&nbsp;Efezu si ešte poseďte v&nbsp;obrovskom rímskom divadle a&nbsp;to vás napokon vyprevadí s&nbsp;myšlienkami rozvírenými na niekoľko hodín či dní.

Bodrum, ležiaci na juhozápade Turecka, patrí medzi najobľúbenejšie letoviská v&nbsp;krajine. Neprichádzajú tam len turisti, ale aj domáci a&nbsp;v&nbsp;meste sa tak vytvára zaujímavá symbióza. Bodrum má totiž svoje pamiatky, ale aj atmosféru, ktorá je odlišná od takmer všetkých ostatných tureckých miest. Volajú ho Biele mesto a&nbsp;jeho prezývku pochopíte, hneď ako ho pred sebou uvidíte. Biele domy, fasády, kamenné uličky natreté nabielo, čarovné zákutia, až sa neraz pristihnete pri myšlienke, že by ste pokojne mohli byť na gréckych ostrovoch. Koniec koncov grécky ostrov Kos je odtiaľ len cez neveľkú úžinu a&nbsp;z&nbsp;nábrežia ho vidíte. Medzi najkrajšie a&nbsp;najzaujímavejšie miesta celého Bodrumu patrí mohutná kamenná Pevnosť svätého Petra z&nbsp;15.&nbsp;storočia. Rytieri svätého Jána ju začali stavať v&nbsp;čase, keď bol Konštantínopol stále v&nbsp;byzantských rukách. Dokončili ju však, až keď sa Konštantínopol premenil na Istanbul, a&nbsp;v&nbsp;16.&nbsp;storočí ju napokon prevzali Osmani.

Dnes je pevnosť krásnym miestom. Vojdete za vysoké hradby, kráčate nádvoriami a&nbsp;obdivujete malé múzea ukryté v&nbsp;hradných vežiach či kamenných miestnostiach. Pevnosť je hlavným miestom, kde sa v&nbsp;Bodrume stretnete s&nbsp;podmorskou archeológiou a&nbsp;doslova sa jej nabažíte. Pred odchodom si sadnite na ukryté nádvorie na pohárik čaju a&nbsp;je to. Vedeli ste, že aj tu v&nbsp;Bodrume bol jeden zo starovekých siedmich divov sveta? Kedysi sa totiž mesto volalo Halikarnassos a&nbsp;stálo tam obrovské mauzóleum. 

Medzi dvomi tureckými divmi sveta je iba 170&nbsp;kilometrov. Podobne ako pri Artemisione, aj na tomto mieste dnes ostalo len niekoľko kameňov a&nbsp;treba veľa fantázie, aby ste si stavbu zo 4.&nbsp;storočia pred naším letopočtom vymodelovali pred očami. Kedysi sa o&nbsp;nej hovorilo po celom starovekom svete, dnes sa tam zatúlajú len občasní turisti. Ak začnete stúpať starými uličkami vyššie a&nbsp;vyššie, čoskoro sa ocitnete zoči-voči starovekému divadlu. Je obrovské, prázdne a&nbsp;bez ľudí. Pokojne vylezte na najvyšší rad kamenných sedadiel, posaďte sa a&nbsp;naskytne sa vám taký výhľad na Bodrum, až sa vám nebude chcieť veriť, že tam nik nie je.

Mesto sa rozlieva pod nohami, naráža na more a&nbsp;na všetko dozerá pevnosť. <a rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/spravy/zo-zahranicia/europu-spaluju-nicive-plamene-apokalypticke-foto-dovolenkovych-rajov-slovakov/1" target="_blank">Bodrum</a> je mesto bonvivánov. Mnohí tam prichádzajú len preto, aby si užili vynikajúce jedlo, kaviarničky, čajovne, podniky a&nbsp;atmosféru. Niektorí si obľúbia podniky v&nbsp;prístave s&nbsp;pohľadom na jachty či lode, iní zase podľahnú reštauráciám roztrúseným v&nbsp;bazárových uličkách a&nbsp;každý si napokon nájde obľúbené miesto aj na nábreží Egejského mora. Toto mesto z&nbsp;vás spraví človeka, ktorý chce vychutnávať život so všetkými krásami, ktoré ponúka.

Dajte si raňajky v&nbsp;čajovni Kumbahçe, kde rozvoniava menemen, na obed skočte do bazára a&nbsp;dajte si poradiť niektorý z&nbsp;kebabov a&nbsp;na večeru zájdite do podniku Iki Sandal, kde majú neskutočný výber tureckého mezze. Majiteľ podniku prinesie tácku s&nbsp;24&nbsp;rôznymi predjedlami a&nbsp;vy len ukazujete prstom, ktoré chcete. O&nbsp;chvíľu vám pristanú na stole. Tam sa Bodrum mení na gastronomické nebo a&nbsp;vy viete, že sa musíte vrátiť, pretože nedokážete ochutnať všetko naraz. Mesto niekdajšieho divu sveta sa tak premení na najchutnejšie mesto Turecka.

Turecká dedinka Kayaköy, ležiaca len pár kilometrov od pobrežného Fethiye, je ako z&nbsp;dokumentu o&nbsp;konci sveta. Nie nadarmo dostala prezývku „mesto duchov“. Stačí jeden pohľad a&nbsp;poviete si, že nič výstižnejšie to už nemôže byť. Dedinku menom Kayaköy by ste niekde na starých mapách našli ako miesto zvané Livissi, hoci kedysi dávno mala aj ďalšie mená. Toto miesto poznali už starovekí Gréci, ale veľká história sa tam nikdy nepísala. Dlhé stáročia tam žili kresťanské komunity, no keď prišli nešťastné udalosti 20.&nbsp;storočia (najmä jeho úvod), spustila sa špirála udalostí, ktorých výsledkom je prázdna dedinka. 

Kayaköy obývali prevažne Gréci, respektíve ľudia s&nbsp;gréckymi koreňmi. Počas grécko-tureckých vojen, ktoré zachvátili región hneď po prvej svetovej vojne, sa Turci s&nbsp;Grékmi bili na mnohých frontoch a&nbsp;zomierali ľudia. Priveľa ľudí. Tam niekde siahajú korene zániku dediny Kayaköy. Mnohí ľudia museli ujsť, aby sa zachránili, a&nbsp;keď sa v&nbsp;roku 1923 v&nbsp;Lausanne rozhodlo, že Gréci si s&nbsp;Turkami na konci vojny vymenia obyvateľov, to bol pre Kayaköy rozsudok smrti.

Tí, čo v&nbsp;dedinke ostali, boli vysídlení do Grécka a, naopak, Turci žijúci v&nbsp;Grécku skončili v&nbsp;Turecku bez možnosti návratu. Turecko týchto ľudí nasmerovalo do opustených gréckych dediniek a&nbsp;jednou z&nbsp;nich je aj Kayaköy. Turci si v&nbsp;nej nezvykli, báli sa duchov zabitých Grékov, nepáčilo sa im tam, a&nbsp;tak sa posunuli o&nbsp;niekoľko stoviek metrov a&nbsp;založili dnešnú dedinku Kayaköy, ktorú uvidíte, keď cez ňu budete prechádzať k&nbsp;ruinám starej dediny. 

Ak by ste o&nbsp;dedinke nič nevedeli, mysleli by ste si, že ju spustošila vojna. Svah pretkávajú opustené kamenné uličky vedúce tam, kde kedysi pulzoval život. Kráčate do kopca a&nbsp;spoločnosť vám robia rozpadnuté domy, skelety snov a&nbsp;rumovisko. Jedinými živými „obyvateľmi“ dedinky sú dnes stáda kôz pasúce sa v&nbsp;tieni zničeného kostola. Stále ešte rozoznáte detaily stavby, akúsi vznešenosť, ktorú si svätostánky niesli, ale ani to im nepomohlo a&nbsp;postihol ich rovnaký osud ako všetko naokolo. Prázdnota je dokonalá. Keby ste sa tam ocitli v&nbsp;zime, keď tam nepríde takmer žiaden turista a&nbsp;začuli by ste kvílenie vetra, ktorý sa preháňa cez prázdne okenice udierajúce do stien, Kayaköy by mal mrazivú atmosféru.

Prímorské mesto Fethiye sa za posledné roky stalo obľúbeným letoviskom, a&nbsp;hoci nemá najkrajšie pláže, loďkou sa z&nbsp;tamojšieho prístavu dostanete na nádherné miesta. Mesto má typický turecký ruch, kde sa mieša cinkanie čajových lyžičiek s&nbsp;akcelerujúcimi motorkami, krikom čajok a&nbsp;so zvolávaním trhoviska. Nad mestom sa v&nbsp;skalách vynímajú vzácne lýkijské hrobky, v&nbsp;prístave odpočívajú jachty, a&nbsp;ak sa chcete nadýchnuť krásneho záblesku života, vyberte sa na miesto zvané Balik Pazar. Rybí trh, ako znie jeho preklad, je mesto, kde to okolo obeda doslova pulzuje. Leží v&nbsp;srdci Fethiye, zbieha sa k&nbsp;nemu niekoľko hlavných ulíc a&nbsp;celý blok ukrýva trhovisko. Nájdete tam aj zeleninu, ovocie, bylinky či iné drobnosti, ale miesto, kde predávajú ryby a&nbsp;dary mora, je ako z&nbsp;iného sveta. 

Dnešné úlovky sú najčerstvejšie v&nbsp;meste a&nbsp;chvíľku vám potrvá, kým sa prejdete okolo všetkých malých predajní. Dokonalou nuansou trhoviska je to, že stačí ukázať prstom, ktorú rybu chcete či koľko chcete kreviet a&nbsp;do ktorého podniku si sadnete. O&nbsp;chvíľku sa príde čašník opýtať, ako vám obed majú pripraviť. Všetko je perfektne prepojené a&nbsp;profitujú z&nbsp;toho rybári, predavači aj reštaurácie. Objednajte si ešte mezze, vyberte si polievku či inú chuťovku a&nbsp;počkajte, kým okolie zaplní skvelá vôňa grilovaných rýb. Keď sa ocitnete vo Fethiye, spravte všetko pre to, aby ste si tento zážitok dopriali. Verte, že bude stáť za to.

Hľadanie tureckej krásy: Príbehy nemých svedkov slávnej histórie stále fascinujú

Tomáš Kubuš

Výber pre vás

Hľadanie tureckej krásy: Príbehy nemých svedkov slávnej histórie stále fascinujú

Tomáš Kubuš

Súvisiace články

Ktorá krajina bola minulý rok najnavštevovanejšia? Prvenstvo získal európsky gigant

Čína ako z rozprávky: Zmes zážitkov a chutí v objatí starobylej krásy

Raj horolezcov a medveďov v parku Eldorado Canyon, kde platia striktné pravidlá

Výber pre vás