Tomáš Kubuš

Kchun-ming nie je len osemmiliónová metropola, ale aj hlavné mesto čínskej provincie Jün-nan. Hrdo nosí prezývku Mesto večnej jari, pretože teplota a&nbsp;klíma sú v&nbsp;ňom skutočne veľmi príjemné. Ne­utápa sa vo vlhkosti typickej pre Juhovýchodnú Áziu, ani horúčavy tam nie sú neznesiteľné. Mesto totiž leží v&nbsp;nadmorskej výške okolo 1&nbsp;900&nbsp;metrov a&nbsp;to určuje jeho pulz. To preto sa Kchun-ming vyšvihol v&nbsp;obľúbenosti medzi najvyhľadávanejšie mestá na juhu miliardovej krajiny.

Spočiatku máte pocit, že Kchun‑ming je všade. Nemá koniec, nemá začiatok. Odrazu je iba všade naokolo a&nbsp;pohltí všetko živé. Jün-nan má iba niekoľko historických miest, pretože veľké dejiny sa Kchun-mingu vyhýbali, no aj tak vás dokáže po chvíľke nadchnúť. Dynastia Ming mesto poznala vďaka obchodu a&nbsp;neskôr ho opevnila, no v&nbsp;19.&nbsp;storočí sa topilo v&nbsp;chaose povstaní a&nbsp;skutočný boom nastal až od roku 1900. Vtedy dostal Kchun-ming povolenie obchodovať s&nbsp;Európanmi a&nbsp;profit z&nbsp;polohy neďaleko francúzskej Indočíny na seba nenechal dlho čakať. 

Odrazu tam Francúzi potiahli železnicu z&nbsp;Hanoja a&nbsp;obchodovalo sa s&nbsp;drevom, cínom či meďou. Kchun-ming bohatol a&nbsp;druhá svetová vojna mu dala krídla. Mesto je totiž ďaleko od najhorších oblastí, a&nbsp;tak doň prúdili desaťtisíce ľudí, ktorí na seba naviazali obchod či priemysel. Kchun-ming sa katapultoval na lídra celej oblasti a&nbsp;ostal ním prakticky dodnes. Mesto nie je nabité pamiatkami, no uvidíte, že mu nechýbajú. Zaujme totiž svojím jedlom, chrámami, ľuďmi a&nbsp;atmosférou mesta, o&nbsp;ktorom takmer nikto nič nevie.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z ČÍNSKEHO REGIÓNU, KTORÝ VÁS ZARUČENE OČARÍ, NÁJDETE V GALÉRII

Najpríťažlivejším miestom Kchun-mingu je Zlatý chrám zo 17.&nbsp;storočia. Leží na periférii mesta uprostred príjemných kopcov, a&nbsp;hoci jeho meno napovedá niečo iné, postavili ho celý z&nbsp;bronzu. Preto je to mimoriadne unikátne miesto. Bronz mal cez Kchun‑ming iba prechádzať, no neskôr, keď zistili, že je ho príliš veľa a&nbsp;neprenesú ho cez ťažko priechodné priesmyky, nechali ho tam. V&nbsp;Kchun-mingu ho jednoducho vzali a&nbsp;postavili z&nbsp;neho chrám. Stačilo na to vraj asi dvesto ton bronzu, ale výsledok stojí za to. Všade je nádherný pokoj. Vkročte do záhrad, kráčajte k&nbsp;chrámu a&nbsp;naokolo vás sprevádzajú kvety, lampióny či iné drobnosti, ktoré vyčarujú rozprávkové pohľady. Chrám vôbec nie je veľký, ale unikátne miesta nemusia kričať megalomanskými predstavami. Vnútri na vás dýchne čínska exotika. Niekoľko sôch, obrázky zlatých drakov v&nbsp;drevených trámoch a&nbsp;kaligrafia.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Prejdite sa ešte zopár stoviek metrov k&nbsp;zvonici a&nbsp;nabažení krásou miesta zatúžite spoznať z&nbsp;Kchun-mingu viac. Dnes už nič také ako starý Kchun-ming ne­existuje, ale ak sa ocitnete v&nbsp;okolí námestia Ťin-pi, do cesty vám príde dvojica vysokých pagod s&nbsp;niekoľkými poschodiami, ktoré sa pre Jün-nan stali typickými. Obe pochádzajú z&nbsp;čias dynastie Tchang, no prešli rekonštrukciami, aby prečkali do dnešných dní. Medzi nimi kedysi pulzovalo mesto poskladané zo starých drevených domov a&nbsp;ulíc, kde žil mikrosvet Kchun-mingu, no moderná <a rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/reportaze/cina-meni-nepoznanie" target="_blank">Čína </a>buldozérmi až priveľmi často zasahovala a&nbsp;postavila „staré“ mesto nanovo.

Námestie Ťin-pi je akési prázdne, no historizujúca štvrť hneď vedľa má v&nbsp;sebe uličky, suveníry, čínske obchodíky a&nbsp;napokon natrafíte aj na pouličné jedlo. Sadnem si na plastovú stoličku a&nbsp;objednám si porciu parených buchtičiek pao-c’ (baozi) plnených mäsom. Keď vezmem do ruky paličky, všetci prestanú dýchať a&nbsp;sledujú cudzinca, ako prejde touto skúškou. Akoby im hlava nebrala, že to cudzinec zvládol na výbornú. Neďaleko od námestia na vás čakajú moderné časti mesta s&nbsp;reštauráciami, novými kaviarňami, cukrárňami a&nbsp;upravenými trhoviskami. Autentickejšie pôsobia uličky v&nbsp;bežných štvrtiach neďaleko železničnej stanice. Tam ešte stále nájdete stánky s&nbsp;ovocím či so zeleninou, ale aj obrovské kamenné nádoby, kde sa údia a&nbsp;pripravujú kačice.

Ak budete v&nbsp;Kchun-mingu, musíte vychutnať najtradičnejšie jedlo, aké mesto ponúka. Jeho meno je jemne bizarné, pretože sa v&nbsp;preklade volá „rezance za mostom“, a&nbsp;rozhodne sa pri ňom aj zabavíte, pretože sa podávajú na spôsob hotpotu. Legenda ukrytá za menom jedla hovorí o&nbsp;učencovi, ktorý sa ukryl pred svetom, pripravujúc sa na ťažké skúšky. Aby nebol hladný, každý deň za ním prichádzala jeho žena, no jedlo vždy vychladlo, kým prešla most. Raz si všimla, že jedlo, ktoré dávnejšie pripravila, má navrchu vrstvu oleja a&nbsp;vďaka tomu nevychladne. Nápad na rezance bol na svete. Pripraví mužovi polievku a&nbsp;ingrediencie mu do nej vhodí, až keď sa stretnú. Ak si rezance objednáte, aj vy, dostanete na stôl niekoľko ingrediencií. Tenučké pásiky mäsa, nakrájanú cibuľku, čerstvý koriander, rozbité vajce, plátky syra či hríby. To všetko si pridáte do horúceho vývaru a&nbsp;vo finále prihodíte rezance. Už v&nbsp;tom momente viete, že to nemáte šancu zjesť, ale pustite sa do toho.

Ak vyrazíte z&nbsp;Kchun-mingu na východ, stačí hodinka, možno hodinka a&nbsp;štvrť cesty a&nbsp;ocitnete sa na mieste s&nbsp;názvom Š’-lin. Za neznámym názvom sa ukrýva slávny kamenný les a&nbsp;jeho svet je taký odlišný od Kchun-mingu, že viac to už jednoducho nejde. Š’-lin je miesto, ktoré vyzerá ako z&nbsp;rozprávky. Koľkokrát si v&nbsp;Jün-nane na toto prirovnanie spomeniete? Už prvé kroky areálom predvedú bizarné skaliská, no viete, že to najkrajšie ešte len príde. Celý tento unikátny priestor sa začal formovať niekedy pred 270&nbsp;miliónmi rokov. Bol tam oceán, ten sa strácal a&nbsp;nechával za sebou krásne skaly, ktoré stoja dodnes. 

Kráčam cestičkou a&nbsp;kamenné ihly sú čoraz bližšie. Najprv vychutnajte panorámu z&nbsp;neveľkého pahorka a&nbsp;už aj ste medzi nimi. Kamene naokolo často pripomínajú stalagmity, len týmto chýba jaskyňa, do ktorej by sa ukryli. Hlavná cestička raziaca si trasu pomedzi kamenné „stromy“ je plná čínskych skupín, no stačí vybočiť a&nbsp;užijete si vlastné ticho odrážajúce sa od skalísk. Š’-lin je mimoriadne fotogenické miesto. Skalnaté výbežky sú skutočne všade a&nbsp;občas dokonca tak pohltia priestor, až máte chvíľku pocit, že ste sa objavili v&nbsp;ich zovretí. Kamenné útvary o&nbsp;chvíľku dostanú aj tvary, a&nbsp;tak sa stane, že odrazu pred sebou vidíte obrovského slona. Predstavivosť tam rozhodne má svoje miesto. Ako únik z&nbsp;mesta je kamenný les jedno dokonalé miesto, ktoré zanechá veľmi príjemný dojem.

Moderný čínsky rýchlovlak sa z&nbsp;obrovskej železničnej stanice v&nbsp;Kchun-mingu pohne na minútu presne. Do mesta Ta-li, ležiaceho neďaleko brehu jazera Er-chaj, je to asi 350&nbsp;kilometrov, takže za dve hodiny a&nbsp;niekoľko minút ste na mieste. Je krásne sedieť vo vlaku a&nbsp;za oknom sledovať Jün-nan. Ta-li sa považuje za perlu južnej Číny, no nedajte sa pomýliť dvomi mestami. To nové bez duše je moderným odleskom čínskeho mesta, kde stojí vlak, no to staré s&nbsp;atmosférou, ukryté za hradbami, leží o&nbsp;pár kilometrov ďalej. Starobylé Ta-li má krásnu polohu. Z&nbsp;jednej strany ho obkolesuje jazero Er-chaj a&nbsp;z&nbsp;druhej sa dvíhajú vysoké hory, ktoré si ešte aj na začiatku jari držia snehovú prikrývku. Pagody v&nbsp;Ta-li netreba hľadať, práve naopak, ony človeka samy privábia. Podľa lokálnej legendy ich na tom mieste postavili preto, aby ukotvili draka, ktorý svojím pohybom spôsoboval zemetrasenia či iné prírodné katastrofy. Tri pagody postavili na jeho tele a&nbsp;všetko malo byť od tohto momentu v&nbsp;poriadku.

Občas sa, samozrejme, zemetrasenie vrátilo, ale už neukazovali všetky prsty na draka. Našiel sa iný vinník. Pagody začali stavať počas vlády kráľovstva Nan-čao niekedy v&nbsp;rokoch 823 až 840 a&nbsp;pôvodne boli súčasťou obrovského chrámového komplexu Čchung‑šeng. Ten sa v&nbsp;priebehu stáročí stratil, no dnes, v&nbsp;21.&nbsp;storočí, sa opäť ocitol na svojom mieste. Tri pagody sú nádherné. Tá najväčšia stredná má dokonca 69,6&nbsp;metra, čo z&nbsp;nej robí jednu z&nbsp;najvyšších stavieb svojho druhu v&nbsp;celej Číne. Jej meno je Čchien‑sün a&nbsp;jej telo zdobí niekoľko poschodí či dokonca maličké okienka, kde boli kedysi Budhove sochy. 

Dve ďalšie pagody po stranách začali stavať takmer o&nbsp;storočie neskôr. Sú menšie, jemne sa nakláňajú, no majú smolu, že vedľa nich stojí Čchien‑sün, a&nbsp;tak ich krása jemne zaniká. Svet starého mesta sa začína za kamennou bránou. K&nbsp;nej sa podvečer nasťahuje viacero domácich so svojimi stánkami či pouličným jedlom a&nbsp;vdýchnu do ulice krásnu dynamiku. Ulice obklopili staručké domy a&nbsp;dnes sa do nich nasťahovali obchodíky, kaviarne či predajne suvenírov.

Ta-li ukrýva dôležitý konfuciánsky chrám, no najkrajšou pamiatkou je, paradoxne, katolícky kostol. Postavili ho v&nbsp;roku 1927 a&nbsp;nevediac, na čo sa pozeráte, netušili by ste, že máte pred očami kostol. Neskôr by ste si, samozrejme, všimli kríž, ale kostol postavili v&nbsp;tradičnom čínskom štýle, do ktorého sa primiešali ešte aj predstavy Pajov, lokálneho etnika, a&nbsp;budhistických vízií. V&nbsp;Jün-nane žije približne 60-tisíc kresťanov, no nikde nenájdete krajší kostol. Nahliadnite dnu a&nbsp;hneď vedľa si môžete dať skvelú kávu s&nbsp;výhľadom na jeho fasádu. 

Podvečer je miesto príjemne živé, no nie preplnené, a&nbsp;tak si ho celkom užijete. Skúste si sadnúť do rodinného podniku a&nbsp;ochutnajte tradičnú polievku er-s’ (ersi) plnú rezancov, mletého mäsa, koriandra a&nbsp;nasekanej zeleniny. Tou dokonalou ingredienciou bude čili olej, ktorý budete ešte veľmi dlho cítiť. Ta-li je miesto, ktoré jednoducho chcete vychutnať. Predtým ako opustíte jeho starý svet, poseďte si ešte v&nbsp;čajovni, aby ste mohli ochutnať kvalitný čaj pu‑erh. Má zvláštnu zemitú chuť, no podľahnete jej. V&nbsp;poháriku tancujú čajové lístky a&nbsp;pred vami sa odohráva život čínskej ulice. Ta-li si budete navždy pamätať.

Li-ťiang je mesto, ktorého stará časť je právom zapísaná na zozname UNESCO. Jeho história je stará viac než tisíc rokov, a&nbsp;hoci nebudete zakopávať o&nbsp;ruiny či starobylé miesta, prechádzka Li‑ťiangom vám ostane v&nbsp;hlave rezonovať pridlho. Povráva sa o&nbsp;ňom, že patrí k&nbsp;najkrajším mestám celej južnej Číny. Ešte len kráčam ulicou k&nbsp;starému mestu a&nbsp;už sa mi tu páči. Všade je veľa kvetov, nízke domčeky ako z&nbsp;čínskej rozprávky sa rozliali, kam oko dovidí, a&nbsp;na všetko dozerá biela špička Snežnej hory nefritového draka s&nbsp;výškou 5&nbsp;596&nbsp;metrov nad morom. 

Málokde v&nbsp;Číne nájdete malebnejšie miesto ako Li-ťiang. Zjavil sa ako obchodné miesto, ktoré križovali exotické konské karavány naplnené čajom a&nbsp;na svojom mieste sa udržal takmer celé tisícročie. Starý Li-ťiang je doslova preplnený krásou. Nie takou, že tam nájdete krásny chrám a&nbsp;tu zase bránu, ale krásou, ktorá sa akoby každým krokom stupňuje, až si budete pripadať ako v&nbsp;inom svete. Je pomerne obľúbený a&nbsp;cítiť to na množstve čínskych turistov, ktorí tieto končiny už dávno objavili. No pre svet je čínsky Jün‑nan veľkou neznámou.

Toto miesto je stvorené na prechádzky a&nbsp;ani vy to nerobte inak. Kráčajte jeho uličkami, kde na vás striehnu obchodíky s&nbsp;kvalitným čajom, skryté nádvoria zabudnutých chrámov či tradičné domy, kde sa mieša čínska architektúra s&nbsp;lokálnymi predstavami nasijského etnika. Tu ochutnajte koláčiky naplnené zmesou kvietkov, inde zase džús z&nbsp;čerstvého ovocia alebo mäso napichnuté na paličke a&nbsp;vychutnávajte moment. 

Postupne objavíte kamenné mosty, vznešené brány ozdobené kaligrafiou, malý vodný kanál obkolesený podnikmi a&nbsp;posedíte si na lavičke v&nbsp;chrámovom komplexe, kde všetko stíchne. Uličky starého Li-ťiangu sa začnú škriabať na pahorok. Vydajte sa nimi tiež, a&nbsp;keď budete hore, pohľadajte si kaviareň s&nbsp;výhľadom. Práve odtiaľ budete mať najkrajší výhľad na mesto. Zhora je zostavené zo zašpicatených kamenných striešok, ktoré majú v&nbsp;sebe akúsi starobylosť. Staré mesto zaplnilo celé údolie, a&nbsp;ak počkáte na západ slnka, Li-ťiang sa vám odmení zimomriavkami. Večerné mesto sa vyprázdni, svetlá podnikov osvetľujú kamenné uličky, no Li--ťiang ešte nejde spať.

Na okraji starého Li-ťiangu leží park Chej Lung Tchan, teda park s&nbsp;Jazerom čierneho draka. Čína je plná poetických názvov, a&nbsp;čím dlhšie ňou cestujete, tým viac listujete stránkami čínskych rozprávok. Park je otvorený skoro ráno a&nbsp;je to ideálne miesto, ak chcete stihnúť východ slnka, ktorý ho o&nbsp;chvíľku zaleje. Ak je krásne počasie, sledujete pahorky pohoria Jü-lung a&nbsp;stretnete skupinky čínskych dôchodcov, ktorí si takto ráno prišli zacvičiť taiči alebo iba zatancovať. Toto je na miestnych parkoch fascinujúce, že ráno v&nbsp;nich takmer so železnou pravidelnosťou stretnete starších ľudí užívajúcich si život. 

Vzduch je ešte príjemne chladný, vánok ho priniesol z&nbsp;hôr, no užívate si ho, pretože viete, že o&nbsp;dve či tri hodinky sa zase všetko zohreje a&nbsp;slnečné lúče vás potrápia. Jazero čierneho draka s&nbsp;okolitým parkom tam stojí od 18.&nbsp;storočia, a&nbsp;hoci sa jeho meno v&nbsp;priebehu času zmenilo, genius loci zostal. Pribúdali stavby, menšie chrámy, mosty, pavilóny a&nbsp;dnes je park komplexom, ktorý patrí k&nbsp;najzaujímavejším častiam Li-ťiangu. Symbolom celého parku sa stal kamenný most s&nbsp;výhľadom na hory. Spája brehy s&nbsp;pavilónmi I-wen a&nbsp;Te-jüe. Postavte sa na most a&nbsp;napokon vás nepotešia len hory, ale aj milé detaily zdobiace jeho kamenné časti. Po chvíli nájdete figúrky levov či exotických slonov. Všetko to korunujú všadeprítomné kvety, záhrada je nimi miestami doslova zaplavená.

Malá čajovňa neďaleko jazera je presne tým miestom, kde si chcete sadnúť s&nbsp;knihou či so zošitom a&nbsp;s&nbsp;perom a&nbsp;ponoriť sa do vlastného sveta, hľadiac na čínsku romantiku. Čaj sa preplietol s&nbsp;tou­to starobylou krajinou a&nbsp;nie je to tak dávno, čo tadiaľ prechádzali karavány naplnené čajovými „tehlami“ smerujúcimi do Tibetu, kde sa vymieňali za tibetské kone. Tá tradícia je staršia, než si človek dokáže predstaviť. Vychutnajte kvalitný pu-erh a&nbsp;sledujte nádherný čajový rituál.

Tam sa zohrieva voda, tu sa zahrieva kanvička, už aj sa odlupuje čaj z&nbsp;čajovej „tehly“. Hneď ako sa vhodí do pohárika, zaleje sa vodou. Pár sekúnd sa počká a&nbsp;všetko sa vyleje. Prvé zaliatie nepije nikto. Má iba prebudiť čaj z&nbsp;hlbokého spánku, naštartovať ho a&nbsp;dať mu vedieť, že čoskoro príde jeho čas. Druhé zaliatie je pri čaji pu-erh rovnaké a&nbsp;putuje na tácku. Človek by si pomyslel –&nbsp;škoda čaju, však? Za tie stáročia však miestni zrejme presne vedia, čo robia. Pu-erh pristane v&nbsp;maličkom poháriku a&nbsp;je vynikajúci. Niekto si možno musí na jeho chuť chvíľku zvykať, pretože je špecifický, ale rozhodne to bude stáť za to. Tento čaj totiž neodmysliteľne patrí k&nbsp;čínskemu Jün-nanu, a&nbsp;aby ste región spoznali, mali by ste spoznať aj jeho chute. O&nbsp;to lepšie chutí v&nbsp;čajovničke na okraji Li-ťiangu s&nbsp;výhľadom na rozprávkový park.

Čína ako z rozprávky: Zmes zážitkov a chutí v objatí starobylej krásy

Tomáš Kubuš

Výber pre vás

Čína ako z rozprávky: Zmes zážitkov a chutí v objatí starobylej krásy

Tomáš Kubuš

Súvisiace články

Dve malé kráľovstvá: Pri poznávaní Afriky nás zastavilo sneženie

Jeruzalem Európy: Sarajevo pre nás bolo počas putovania Balkánom pozitívnym prekvapením

Kirgizské more: Titicaca Strednej Ázie meria neuveriteľných 182 kilometrov

Výber pre vás