Jaroslav Slašťan

Legendárne stratené zlaté mesto Eldorádo bolo po stáročia magnetom pre dobrodruhov hľadajúcich zlato. Tisíce ľudí z&nbsp;celého sveta prichádzali do Južnej Ameriky s&nbsp;jediným cieľom –&nbsp;nájsť toto mesto. Mnohí z&nbsp;nich na drsných pláňach, v&nbsp;pralesoch a&nbsp;mrazivých horách ​​nepreskúmaného kontinentu stratili život. S&nbsp;pomenovaním Eldorado sa však stretnete po celom svete. Okrem takto pomenovaných podnikov a&nbsp;kvalitných rumov s&nbsp;týmto názvom sú to ešte geografické lokality, mestá Eldorado vo Venezuele, v&nbsp;Mexiku, v&nbsp;Argentíne či Kanade. V&nbsp;Peru sa nachádza provincia Eldorado, v&nbsp;Kolumbii tento názov nesie medzinárodné letisko. Najviac miest s&nbsp;týmto názvom sa však nachádza v&nbsp;USA. Najmenej v&nbsp;trinástich amerických štátoch leží mesto s&nbsp;názvom Eldorado.

V&nbsp;západnej časti Spojených štátov leží Colorado, s&nbsp;rozlohou 269&nbsp;837&nbsp;štvorcových kilometrov je to ôsmy najväčší štát USA. Počtom obyvateľov by obsadil 21.&nbsp;miesto, žije ich v&nbsp;ňom o&nbsp;400-tisíc viac ako na Slovensku (2021: 5&nbsp;449&nbsp;270 obyvateľov). Susedí až so siedmimi štátmi: Nové Mexiko, Oklahoma, Utah, Wyoming, Arizona, Kansas a&nbsp;Nebraska. Jeho názov pochádza zo španielčiny a&nbsp;znamená „zafarbený načerveno“. Nájdete tam 2&nbsp;850 jazier a&nbsp;štyri národné parky: Mesa Verde, Great Sand Dunes, Black Canyon of the Gunnison a&nbsp;Rocky Mountain. Skalnaté vrchy sa rozprestierajú až v&nbsp;šiestich amerických štátoch a&nbsp;ich rozloha je neuveriteľných 991&nbsp;691&nbsp;štvorcových kilometrov. 

Na porovnanie, celková rozloha „našich“ Karpát predstavuje 209-tisíc štvorcových kilometrov. V&nbsp;Colorade sa do nebies týči aj Mount Elbert (4&nbsp;401&nbsp;metrov nad morom), najvyšší vrch Rocky Mountain. V&nbsp;tomto západnom štáte nájdete niekoľko paleontologických nálezísk, najznámejšími sú Dinosaur National Monument, Dinosaur Hill, Dinosaur Ridge či Picketwire Canyon. Asi najzaujímavejším národným parkom je však Mesa Verde, ktorý patrí k&nbsp;najbohatším archeologickým náleziskám na svete. Táto oblasť ponúka až okolo štyritisíc archeologických nálezísk a&nbsp;od roku 1978 je zapísaná v&nbsp;Zozname svetového dedičstva UNESCO.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z KRÁSNEJ PRÍRODNEJ OÁZY V ŠTÁTE COLORADO NÁJDETE V GALÉRII

Po našom prílete z&nbsp;New Yorku do hlavného a&nbsp;zároveň najľudnatejšieho mesta štátu Colorado sme sa ocitli na Medzinárodnom letisku Denver, ktoré je s&nbsp;rozlohou 140&nbsp;štvorcových kilometrov najväčším letiskom v&nbsp;Spojených štátoch a&nbsp;druhým najväčším na svete. Letisko, ktoré ročne vybaví viac ako 50&nbsp;miliónov cestujúcich, bolo postavené v&nbsp;roku 1995 na rozlohe 13&nbsp;800&nbsp;hektárov. Náklady na jeho stavbu boli odhadované na 1,7&nbsp;miliardy dolárov, no napokon sa vyšplhali až na 4,8&nbsp;miliardy dolárov. 

Po vystúpení z&nbsp;lietadla nás privítalo teplé a&nbsp;slnečné jesenné počasie. Miestna klíma je polopúšt­na a&nbsp;striedajú sa tam rovnako ako u&nbsp;nás štyri ročné obdobia. Napriek tomu, že leží na území Veľkých prérií, počasie v&nbsp;meste a&nbsp;v&nbsp;okolí ovplyvňuje predovšetkým pohorie Skalnaté vrchy. Ubytovali sme sa v&nbsp;miestnom hoteli, kde sa dozvedáme, že prvá písomná zmienka o&nbsp;tomto mieste pochádza z&nbsp;pera prospektora Williama Russella z&nbsp;roku 1858. Bol to nález zlatých nugetov v&nbsp;rieke Cherry Creek, ktorý preslávil túto oblasť a&nbsp;viedol k&nbsp;založeniu baníckej osady Denver. Cieľom našej cesty však nie je Denver, jeho zákutia a&nbsp;zaujímavosti, ale štátny park Eldorado Canyon, v&nbsp;ktorom sa nachádza obľúbené miesto skalolezcov.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Vyrážame skoro ráno a&nbsp;cestou sledujeme nádherné scenérie, ktoré táto krajina návštevníkom poskytuje. Parky v&nbsp;USA sú výnimočné. Dokážu ľuďom poskytnúť požadované služby od ubytovania, stravovania po spoznávanie prírody, a&nbsp;pritom si zachovať prírodné hodnoty, vďaka ktorým sú jedinečné. Vyžaduje to však správny manažment a&nbsp;striktné dodržiavanie pravidiel. V&nbsp;štáte Colorado sa nachádza 43&nbsp;štátnych parkov, v&nbsp;severovýchodnej časti Colorada ich nájdete pätnásť. Štátny park Eldorado Canyon založili v&nbsp;roku 1978. Rastie v&nbsp;ňom niekoľko vzácnych a&nbsp;chránených druhov rastlín, životný priestor tam našli mnohé dravé vtáky, ale aj divé morky, líšky, rysy, losy, pumy, medvede čierne a&nbsp;štrkáče. 

Na území tohto parku, ktorý ročne navštívi 550-tisíc návštevníkov, sa nachádza viac ako tisíc lezeckých trás priťahujúcich skalolezcov z&nbsp;celého sveta. Prvé skupiny technických lezcov začali kaňon navštevovať už v&nbsp;50.&nbsp;rokoch minulého storočia. Postupne začali skalné steny parku priťahovať ďalších adrenalínových športovcov, a&nbsp;tak pre nich vybudovali trasy rôznej dĺžky a&nbsp;náročnosti. K&nbsp;ďalším vyhľadávaným aktivitám na území parku patrí cykloturistika, rybárstvo, v&nbsp;zime bežecké lyžovanie a&nbsp;turistika v&nbsp;snežniciach.

V&nbsp;návštevníckom centre nám premietli krátky film o&nbsp;histórii, prírodných hodnotách a&nbsp;zaujímavostiach parku Eldorado Canyon. Nachádza sa tam aj obchod so suvenírmi, práve financie z&nbsp;ich predaja tvoria časť rozpočtu. Manažér parku nám prezentuje historické fotografie a&nbsp;predstavuje prvých známych obyvateľov tejto oblasti. Boli nimi pôvodní severoamerickí obyvatelia z&nbsp;kmeňa Utov. Skalné steny kaňonu im poskytovali ochranu pred krutými zimami, ktoré v&nbsp;Colorade vládnu. Okrem tohto územia obýval tento kmeň rozsiahle oblasti Colorada, Utahu, Wyomingu, východnej Nevady, severného Nového Mexika a&nbsp;Arizony. Ich jazykom je šošončina, dialekt utoaztéckeho jazyka.

Pýtame sa aj na zvyky a&nbsp;tradície týchto obyvateľov. Od začiatku jari až do neskorej jesene muži lovili losy, jelene a&nbsp;antilopy. Ženy okrem zberu rôznych bobúľ a&nbsp;ovocia chytali do pascí menšiu zver. Používali len základné nástroje a&nbsp;zbrane, ktoré boli vyrobené z&nbsp;kameňa a&nbsp;dreva. Stali sa veľmi zručnými v&nbsp;pletení košíkov, vyrábali aj nádoby utesnené smolou, ktoré používali na skladovanie vody. Ako skúsení lovci využili všetky časti ulovených zvierat, kože losov a&nbsp;jeleňov používali na výrobu prístreškov, odevov a&nbsp;mokasín. Kože od ľudí z&nbsp;kmeňa Utov boli ceneným a&nbsp;vyhľadávaným obchodným artiklom. Koncom jesene sa osady, ktoré boli zložené z&nbsp;rodinných jednotiek, začali sťahovať pred chladnou zimou z&nbsp;hôr do oblastí chránených skalnými stenami. 

Zima bola pre nich časom oddychu a&nbsp;stretnutí, rodiny sa zhromažďovali pri večerných ohňoch, navštevovali sa a&nbsp;vymieňali si príbehy o&nbsp;svojich cestách, spoločenských a&nbsp;náboženských udalostiach. Bol to čas na posilnenie kmeňových zvykov a&nbsp;opravu nástrojov, zbraní a&nbsp;výrobu nových odevov na ďalší rok. Prvým každoročným podujatím, ktorým sa v&nbsp;kmeni začala jar, bol medvedí tanec. Vítali ním nový rok, pretože matka zem začína na jar nový život, rastliny začínajú kvitnúť a&nbsp;zvieratá po dlhej studenej zime vychádzajú zo svojich brlohov.

Významným zdrojom potravy pôvodných severoamerických obyvateľov, ktorí tu žijú, bol opunciový kaktus. Kvet a&nbsp;ovocie sa jedli surové, varené aj pražené. Utovia boli známi ako schopní liečitelia, mali široké vedomosti o&nbsp;rastlinách, ich využití a&nbsp;liečivých účinkoch. Počas roka zbierali lyko borovíc, z&nbsp;ktorého vyrábali liečivé obklady a&nbsp;čaje. Významnou liečivou rastlinou, ktorú zbierali, bol kôprovníček (Ligusticum portieri). Nazývali ho medvedím koreňom. Táto rastlina z&nbsp;čeľade mrkvovité rastie v&nbsp;Skalnatých vrchoch v&nbsp;nadmorských výškach nad dvetisíc metrov. Má antibakteriálne a&nbsp;antivírusové účinky a&nbsp;používali ju na liečbu prechladnutia a&nbsp;ochorení horných dýchacích ciest. 

Usušenú rastlinu žuli, pripravovali z&nbsp;nej odvar a&nbsp;vyrábali z&nbsp;nej aj masti na liečbu tráviacich ťažkostí, infekcií, rán a&nbsp;artritídy. Používali ju aj pred odchodom do púštnych oblastí, verili, že ňou odradia jedovaté štrkáče. Zberači vedeli, ktoré rastliny môžu zbierať a&nbsp;ktoré z&nbsp;nich sú nebezpečné. Pri zbere boli veľmi opatrní, pretože mnohé jedovaté rastliny, napríklad jedovatý bolehlav (Conium macalatum), sa dali ľahko pomýliť s&nbsp;medvedím koreňom. K&nbsp;rastlinám mali zvláštny vzťah a&nbsp;správali sa k&nbsp;nim s&nbsp;veľkou úctou, zbierali len to, čo potrebovali, a&nbsp;pred zberom sa vždy modlili.

Po mnohých zmenách vlastníkov kúpil kaňon s&nbsp;cieľom zachovať prírodné hodnoty v&nbsp;roku 1978 štát Colorado. Jeho kúpou zabránil predchádzajúcemu vlastníkovi kaňon predať a&nbsp;zriadiť v&nbsp;ňom kameňolom. Dnes sú najväčším problémom parku časté požiare. V&nbsp;januári minulého roka park zachvátil veľký požiar, ktorý nebolo možné zastaviť. Zhorelo pri ňom viac ako 1&nbsp;200&nbsp;štvorcových kilometrov lesa. Nemalým problémom je aj parkovanie, v&nbsp;úzkom kaňone je vybudovaných len dvesto parkovacích miest, cez víkendy v&nbsp;sezóne tam však denne prichádza aj osemsto automobilov. Mnohým návštevníkom tak rangeri nemôžu umožniť vstup do parku. 

Návštevný poriadok parku Eldorado Canyon určuje len denné návštevy. Nočné aktivity ani kempovanie na jeho území nie sú povolené. Prenocovať sa však dá v&nbsp;niekoľkých neďalekých kempingoch, ktoré sa nachádzajú neďaleko parku a&nbsp;do ktorých zamestnanci parku návštevníkov ochotne nasmerujú. „Dnes park zamestnáva päť zamestnancov na plný úväzok, troch na čiastočný a&nbsp;jednu administratívnu silu. Sezónne od mája do septembra tu nájde prácu desať zamestnancov,“ hovorí manažér parku John Carson. Rozpočet národného parku je tvorený z&nbsp;predaja vstupného a&nbsp;suvenírov. Časť rozpočtu tvoria osobné dary, finančnú podporu park dostáva každoročne od organizácie Priatelia lesa, ako aj od štátu Colorado.

Štát Colorado minulý rok udelil 20&nbsp;600 loveckých licencií. V&nbsp;tomto štátnom parku sa nachádza len jedna lokalita, ktorá je vyhradená na lov zveri. Po zakúpení licencie môže záujemca loviť vybranú zver (los, jeleň, moriak) len pomocou brokovnice, luku alebo kuše. Americký medveď čierny je jedným z&nbsp;ôsmich druhov medveďa žijúcich na svete. Vyskytuje sa v&nbsp;celej Severnej Amerike od zamrznutých tundier v&nbsp;Yukone až po zátoku Louisiany. Jeho obrovská početnosť vyústila do čoraz častejšieho a&nbsp;užšieho kontaktu s&nbsp;ľuďmi. 

Medvede čierne sa pravidelne vyskytujú v&nbsp;prostredí obývanom ľuďmi –&nbsp;nielen vo vidieckych oblastiach, ale aj na mestských sídliskách a&nbsp;v&nbsp;ich okolí. Najväčšia zaznamenaná hmotnosť pri divožijúcich medveďoch čiernych je 410&nbsp;kilogramov pri samcovi a&nbsp;235&nbsp;kilogramov pri samici, pričom tieto hmotnosti boli merané v&nbsp;jesennom období pred zimným spánkom. Väčšina medveďov čiernych po hibernácii a&nbsp;v&nbsp;letných mesiacoch váži menej ako polovicu. Predpokladá sa, že v&nbsp;Severnej Amerike žije okolo 800-tisíc medveďov čiernych, populácia v&nbsp;štáte Colorado sa odhaduje na 20-tisíc jedincov.

Na základe loveckej licencie v&nbsp;tomto štáte ročne ulovia asi dvetisíc medveďov čiernych. Povolenie na odlov medveďa čierneho stojí občana štátu Colorado 40,80&nbsp;amerického dolára, cudzinci zaplatia vyšší poplatok –&nbsp;103,60&nbsp;dolára. Manažment tejto šelmy vykonávajú na základe vhodnosti biotopu, škôd a&nbsp;konfliktov. Na sto štvorcových kilometrov pripadá štrnásť medveďov čiernych. „Poľovníci sú nástrojom vykonávania manažmentu a&nbsp;bez nich by manažovanie nebolo úspešné. Nesmú sa loviť vodiace medvedice a&nbsp;jedince počas hibernácie. Ak medveď zablúdi k&nbsp;obývanej oblasti, imobilizujeme ho, označíme ušnou značkou alebo telemetrickým obojkom a&nbsp;premiestnime do vzdialenej a&nbsp;neobývanej časti parku. V&nbsp;prípade, že sa medveď k&nbsp;obydliam vracia, vyhľadáva si potravu v&nbsp;odpadkoch, spôsobuje škody alebo ohrozuje ľudí, je usmrtený. V&nbsp;našom parku sa nevyskytuje medveď grizly, ktorý má horšiu povesť ako čierny. Od roku 2000 do roku 2015 bolo v&nbsp;USA hlásených 664&nbsp;útokov tohto druhu medveďa na človeka, až štrnásť percent z&nbsp;nich bolo smrteľných,“ hovorí ranger v&nbsp;pozícii manažéra oblasti voľne žijúcich živočíchov Jason Duetsch.

Počas piatich-šiestich mesiacov medvedej aktivity rangeri uskutočnia okolo tristo výjazdov k&nbsp;problémovým medveďom. Aj keď počet incidentov je pomerne vysoký, počet usmrtených medveďov v&nbsp;rámci ochranného odlovu je pomerne nízky. Minulý rok zaznamenali v&nbsp;parku jeden útok medveďa čierneho, ktorý sa skončil tragicky smrťou človeka. Ako hovorí Jason Duetsch, útoky sú najčastejšie následkom nezvládnutého správania návštevníkov parku. Hlavne tých, ktorí napriek zákazu medvede kŕmia a&nbsp;svoje konanie považujú za atrakciu. Hovorí, že zvýšený počet incidentov v&nbsp;parku je vždy následok zvýšenej návštevnosti. 

Čím väčší počet ľudí sa v&nbsp;parku pohybuje, tým viac stúpa pravdepodobnosť konfliktných situácií. „Stále je tu dosť priestoru na to, aby sme vedeli s&nbsp;medveďmi žiť. Naši rangeri spolupracujú s&nbsp;verejnosťou. Keď si to situácia vyžaduje, zbierajú ovocie popadané zo stromov, ktoré by medvede do blízosti ľudí mohlo lákať a&nbsp;spôsobiť konflikty. Samozrejmosťou sú zabezpečené nádoby na území celého parku, táboriská sú vybavené odolnými boxmi na odkladanie potravín. Tie odporúčame nenechávať ani v&nbsp;aute. Často sa stane, že medveď v&nbsp;snahe dostať sa k&nbsp;ľudskej potrave poškodí návštevníkom automobil.“

Medzi nebezpečné živočíchy v&nbsp;parku patria štrkáče. „V&nbsp;Spojených štátoch uhryznú jedovaté hady ročne okolo sedem- až osemtisíc ľudí. Znie to prekvapivo, ale priemerne len päť z&nbsp;nich sa skončí úmrtím,“ hovorí Jason Duetsch. Dodáva, že najlepšou radou, ako sa vyhnúť hadom a&nbsp;ich uhryznutiu, je pohybovať sa len po turistických chodníkoch, pozerať sa, kam stúpate, a&nbsp;vyhýbať sa skalnatému terénu, krovinám a&nbsp;vysokej tráve. Neodporúča ani nočnú turistiku, keď sú hady najaktívnejšie, a&nbsp;odporúča návštevníkom nosiť pevnú a&nbsp;vyššiu turistickú obuv, dlhé nohavice a&nbsp;„hadie“ gamaše (návleky).

Štát Colorado prejavil záujem o&nbsp;reintrodukciu vlka, ktorý bol vo februári minulého roka zaradený do federálneho zoznamu chránených druhov. Podľa odhadu odborníkov dnes v&nbsp;celom štáte žije len okolo desať vlkov. Kvôli ich návratu do miestnej prírody boli zriadené dve skupiny. Technickopracovná skupina pozostáva z&nbsp;odborníkov a&nbsp;poradenská skupina má za úlohu združiť aktérov tohto projektu. 

„Vo vzťahu k&nbsp;veľkým šelmám je dôležitá maximálna disciplinovanosť, dodržiavanie legislatívy, nariadení a&nbsp;právne nezáväzných odporúčaní. Ľudí treba neustále vzdelávať. Návštevníci vidia len incident, ale nevidia širšie súvislosti ani faktory, ktoré problém spôsobili, a&nbsp;preto je vzdelávanie dôležité. Ľudia sa vlkov boja, chovatelia majú strach o&nbsp;svoj majetok. Bez vzdelávania a&nbsp;osvety však nikto nepochopí, ako sa vlk v&nbsp;prírode správa, aký je jeho význam v&nbsp;prírode a&nbsp;čo jeho prítomnosť znamená pre ekosystém,“ vyzdvihuje úlohu vzdelávania John Carson. Je presvedčený, že jedinou cestou je investícia do vzdelávania, a&nbsp;to nielen formou prednášok, ale aj pomocou sociálnych sietí a&nbsp;rôznych iných komunikačných kanálov.

Základným bodom záujmu každého parku je návštevnícke centrum –&nbsp;visitor center. Okrem suvenírov, bezplatného doplnenia zásob pitnej vody a&nbsp;ďalších služieb tam získate všetky dôležité informácie v&nbsp;podobe letákov, rôznych prednášok formou audiovizuálnych diel alebo priamo od zamestnancov. Rangeri sa v&nbsp;teréne starajú o&nbsp;bezpečnosť, dodržiavanie pravidiel, ale zároveň vám poskytnú akékoľvek informácie týkajúce sa parku. Park by však nebol udržiavateľný bez pravidiel, ktorých cieľom je bezpečnosť návštevníkov, ochrana prírody a&nbsp;prírodných procesov a&nbsp;zabezpečenie spolunažívania človeka so zverou. 

Pre každý park sú pravidlá špecifické, medzi základné však patrí zákaz kŕmiť zvieratá, približovať sa k&nbsp;nim či zákaz zakladať oheň. V&nbsp;oblastiach s&nbsp;výskytom medveďov je dôležité odkladať jedlo a&nbsp;aromatické produkty do kovových boxov na to určených. Správny manažment parku a&nbsp;nastavené pravidlá umožňujú jednak poskytovať služby na dostatočnej úrovni a&nbsp;zároveň zachovať prírodné hodnoty. V&nbsp;každom z&nbsp;amerických parkov napriek veľkému množstvu turistov máte možnosť pozorovať obvyklé správanie zvierat v&nbsp;ich prirodzenom prostredí a&nbsp;navštíviť miesta, kde ste úplne sami.

Raj horolezcov a medveďov v parku Eldorado Canyon, kde platia striktné pravidlá

Jaroslav Slašťan

Výber pre vás

Raj horolezcov a medveďov v parku Eldorado Canyon, kde platia striktné pravidlá

Jaroslav Slašťan

Súvisiace články

Rebríček najnebezpečnejších krajín sveta: Turisti, sem by ste nemali chodiť

Kirgizské more: Titicaca Strednej Ázie meria neuveriteľných 182 kilometrov

Cigary z ôsmich listov: Na Kube lekár zarobí 50 eur, rovnako ako turistický sprievodca

Výber pre vás