Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Legrad sa nachádza v&nbsp;blízkosti maďarských hraníc. Od hlavného mesta Zahreb je obec vzdialená hodinu cesty autom po diaľnici. Druhé najväčšie chorvátske mesto Varaždín sa nachádza od tejto dediny 40&nbsp;kilometrov. Do okresného mesta Koprivnica to miestni majú pätnásť kilometrov. Ak chcete z&nbsp;tejto dediny pravidelne cestovať k&nbsp;moru, cesta do mesta Rijeka trvá tri hodiny autom. Dedina sa pýši atraktívnym prírodným prostredím. Krajina má poľnohospodársky ráz. Prirodzenou súčasťou takmer každého domu je pozemok s&nbsp;výmerou priemerne tridsať árov. Okrem poľnohospodárstva miestni ľudia nachádzajú prácu v&nbsp;regióne hlavne v&nbsp;textilnom, obuvníckom a&nbsp;kovospracujúcom priemysle. Evidujú tam štvorpercentnú nezamestnanosť. 

V&nbsp;súvislosti s&nbsp;Legradom sme oslovili Moniku Sunarovú, ktorá v&nbsp;Zadare prevádzkuje realitnú kanceláriu. Podľa jej slov sú Legrad a&nbsp;jeho okolie vhodné pre ľudí, ktorí vyhľadávajú pokoj a&nbsp;ticho. V&nbsp;okrese sa dajú kúpiť obývateľné domy za sumu od 15- do 65-tisíc eur. Oproti juhu krajiny, kde sa nachádza more, sú to neporovnateľné sumy. Monika Sunara záujemcom a&nbsp;záujemkyniam o&nbsp;bývanie odporúča sústrediť sa aj pre atraktívnu prírodu na podnikanie v&nbsp;oblasti cestovného ruchu.

Miestny starosta Ivan Sabolič sa snaží týmto opatrením pomôcť demografickému rozvoju. Stretávame sa s&nbsp;ním priamo v&nbsp;dedine. Jeho nápad doslova darovať domy mladým párom vzbudil pozornosť priamo v&nbsp;Chorvátsku aj v&nbsp;okolitých štátoch. Kľučku na dverách obecného úradu si podali už asi päťdesiati novinári a&nbsp;novinárky. „Chorvátsko, Srbsko, Slovinsko, Maďarsko, Nemecko…“ vymenúva starosta. Redakcia Života sa ako prvá zo Slovenska vydala priamo na miesto zistiť bližšie informácie o&nbsp;projekte, ktorý na prvé počutie znie veľmi atraktívne. Z&nbsp;Bratislavy nám cesta trvala autom tri hodiny a&nbsp;štyridsať minút. Trasa viedla cez Maďarsko, poväčšine sme sa presúvali po diaľnici. „Ročne nám zomrie asi 50&nbsp;ľudí v&nbsp;seniorskom veku, narodí sa však len pätnásť detí. Máme 30&nbsp;percent obyvateľov a&nbsp;obyvateliek nad 65&nbsp;rokov. Priemerný vek u&nbsp;nás je 50&nbsp;rokov,“ opisuje starosta hlavný dôvod, prečo sa rozhodol pre predaj domov za symbolickú sumu.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane

To však nie je všetko. Ak sa záujemcovia a&nbsp;záujemkyne rozhodnú kúpiť si dom od iného vlastníka, ako je obec, samospráva im pomôže pokryť náklady na kúpu vo výške 20&nbsp;percent, najviac však sumou päťtisíc eur. Podobne štedro sa samospráva správa pri rekonštrukcii domu. Aj v&nbsp;tomto prípade novým obyvateľom a&nbsp;obyvateľkám uhradí náklady v&nbsp;takom istom objeme. Obec má v&nbsp;tejto chvíli na predaj päť domov a&nbsp;päť pozemkov na výstavbu rodinného domu. „Je to však akoby nekonečný proces. Keď tieto domy obsadíme, uvoľnia sa nám ďalšie od pôvodných obyvateľov a&nbsp;obyvateliek,“ hovorí starosta. Voľné domy získali od dedičov a&nbsp;dedičiek. „Tí sa radšej vzdali domov a&nbsp;pozemkov v&nbsp;náš prospech, pretože administratívne poplatky sú pre nich nákladná a&nbsp;nerentabilná záležitosť,“ opisuje starosta.

Zdá sa vám táto ponuka atraktívna a&nbsp;veľmi lákavá? Záujemcovia a&nbsp;záujemkyne musia však spĺňať určité podmienky. Vek je do 45&nbsp;rokov, nový obyvateľ a&nbsp;obyvateľka musia byť bezúhonní s&nbsp;čistým registrom trestov. Vítané sú mladé páry s&nbsp;deťmi aj slobodní ľudia. Podmienkou je, aby ste v&nbsp;Legrade ostali bývať aspoň pätnásť rokov. Body k&nbsp;dobru vám prirátajú, ak vykonávate povolanie, po ktorom je v&nbsp;regióne veľký dopyt. „Zdravotníci, učitelia, veterinári, remeselníci…“ vymenúva starosta, ktorý má v&nbsp;pláne vybudovať pre seniorov a&nbsp;seniorky hospic. Aj denný stacionár v&nbsp;tomto zariadení bude potrebovať nových zamestnancov a&nbsp;zamestnankyne. Okrem ľudí z&nbsp;Chorvátska sú dvere v&nbsp;Legrade otvorené pre záujemcov a&nbsp;záujemkyne z&nbsp;celej Európskej únie.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane

V&nbsp;dedine žije asi tisíc obyvateľov. V&nbsp;Chorvátsku je však iný systém pri riadení dedín a&nbsp;miest. Ivan Sabolič starostuje ešte v&nbsp;ďalších malých dedinkách. V&nbsp;celej samospráve ide o&nbsp;sedem dedín, evidujú asi dvetisíc ľudí. On sám sa v&nbsp;Legrade narodil a&nbsp;s&nbsp;úsmevom na tvári nám opisuje, že v&nbsp;dedine prežil idylické detstvo v&nbsp;lone prírody. V&nbsp;hlavnom meste vyštudoval za politológa, krátko tam aj pôsobil, ako 23-ročný vyhral voľby a&nbsp;odvtedy je viac ako desať rokov starostom. „Som hrdý lokálpatriot,“ hovorí.

V&nbsp;dedine si zrekonštruoval dom, oženil sa, má dvojročné dieťa. Hoci chorvátsky jazyk je podobný so slovenským, komunikujeme s&nbsp;ním prevažne po anglicky. Okrem toho sa Ivan Sabolič dohovorí po nemecky. Za desať rokov jeho starostovania postavili v&nbsp;dedine zberný dvor, zrekonštruovali verejné osvetlenie, postavili moderné športoviská a&nbsp;detské ihriská. Ohúrila nás nová, moderná škola, ktorú postavili pred piatimi rokmi. Navštevuje ju približne sto detí. Keďže riaditeľ je ekologicky založený, súčasťou areálu je aj veľká záhrada. Materskú školu navštevuje 50&nbsp;detí, aktuálne priestory rozširujú. V&nbsp;novej prístavbe umiestnia ďalších dvanásť detí.

Projekt na získanie nových obyvateľov a&nbsp;obyvateliek rozbehli v&nbsp;dedine asi pred piatimi rokmi. Zatiaľ sa im podarilo nalákať 40&nbsp;rodín. Medzi mladé prisťahovalecké páry patria aj manželia tridsiatnici Želko a&nbsp;Monika. Majú dve deti, malý Juraj sa im narodil iba pred mesiacom. Obidvaja pochádzajú z&nbsp;okresného mesta Koprivnica. V&nbsp;Legrade sa narodili Želkovi rodičia, v&nbsp;mladosti však odišli do mesta. Želko využil ponuku samosprávy. Previedol nás po dome, ktorý si kúpil, hrdo nám ukazuje kuchyňu, ktorej rekonštrukciu už finišuje. Za prácou dochádza do Varaždína. Jeho manželka sa po materskej dovolenke zamestná v&nbsp;okolí ako administratívna pracovníčka.

V&nbsp;dedine Legrad sme pobudli dva dni. Za ten čas sme neobjavili žiadne rušivé momenty, ktoré by mali ľudí odrádzať od bývania nastálo. Pri prechádzke míňame veľké záhrady a&nbsp;trávnaté plochy, na ktorých sa pasú prevažne ovce. V&nbsp;dedine je dvadsať väčších fariem. Miestni majú dostupné nevyhnutné služby, napríklad predajne potravín, obvodného a&nbsp;zubného lekára, banku, poisťovňu, športoviská. V&nbsp;dedine dokonca sídli novovybudovaný menší hotel. V&nbsp;uliciach a&nbsp;uličkách dediny narážame na kontrast: vedľa moderných nových či zrekonštruovaných domov sa chúlia staré neobývané stavby, ktoré už nahlodáva zub času.

Okrem starostu nám svoj čas venuje Michaela, ktorá pracuje na obecnom úrade. Narodila sa v&nbsp;regióne, prežila tam celý svoj doterajší život. Rozprávame sa s&nbsp;ňou po nemecky, rovnako plynule však hovorí po anglicky a&nbsp;po francúzsky. Vysvetľuje nám, že cudzie jazyky sú jej koníčkom a&nbsp;dokáže sa ich naučiť bez väčších problémov. Michaela nám ukazuje aj jeden z&nbsp;piatich domov, ktorý čaká na nových obyvateľov. V&nbsp;malom dome sa nachádza kuchyňa, tri izby a&nbsp;kúpeľňa. Pôvodná majiteľka stihla pred smrťou vymeniť strechu, tá je kompletne nová. Obec je napojená na verejný vodovod. Odpadová voda a&nbsp;splašky sa však odvádzajú pomocou žumpy. Počas miernych chorvátskych zím miestni kúria prevažne drevom. Súčasťou domu, ktorý treba rekonštruovať, je obrovská záhrada. Podľa našich odhadov ide o&nbsp;viac ako 40&nbsp;árov. Synovia sa dedičstva vzdali, obec dnes hľadá manželský pár alebo slobodného človeka, ktorému by tento dom predala za trinásť centov.

Spoza plota oproti sa nám prihovára Ivan. Býva oproti cez cestu. Má 75&nbsp;rokov, ako vojnový veterán je na invalidnom vozíku. Jedna z&nbsp;jeho dcér býva v&nbsp;Záhrebe, druhá ostala v&nbsp;regióne. Ivan je odkázaný na pomoc opatrovateľky. Každý deň k&nbsp;nemu príde Ružica, ktorá mu pomáha s&nbsp;každodennými úkonmi. Ivan netrpezlivo očakáva nových susedov, s&nbsp;ktorými by rád popíjal kávu. Nebohá susedka, ako hovorí, bola veľmi sympatická a&nbsp;milá osoba, veľmi mu chýba. 

V&nbsp;čase našej obhliadky domu prichádza do ulice sanitka. Zastane pred susedným domom. Aj ten rovnako ako veľkú časť dediny obývajú ľudia v&nbsp;seniorskom veku. Michaela nám ukazuje aj prírodnú pýchu obce –&nbsp;oddychovú zónu vybudovanú pri sútoku riek Dráva a&nbsp;Mura. V&nbsp;lete tam miestni oddychujú, člnkujú sa, plávajú, piknikujú. V&nbsp;júni sa tam dokonca koná festival. Na miesto sa dostávame autom po udržiavanej lesnej ceste. Celkovo vidíme spleť udržiavaných lesných ciest a&nbsp;chodníkov, ktoré sa dajú využiť na pešie túry a&nbsp;cyklotúry. Za vodou sa už naskytá pohľad na maďarskú dedinu.

Legrad nie je jediná samospráva v&nbsp;Európe, ktorá má problém s&nbsp;klesajúcou demografickou krivkou. Podobne ako v&nbsp;Chorvátsku uvádzajú do praxe projekty s&nbsp;cieľom prilákať mladých ľudí mestá a&nbsp;obce v&nbsp;iných krajinách. Napríklad na talianskom ostrove Sardínia prispejú novým obyvateľom a&nbsp;obyvateľkám sumou 15-tisíc eur. Švajčiarska dedina Albinen je ešte štedrejšia a&nbsp;mladým párom ponúka až 50-tisíc eur. Mesto Ponga v&nbsp;Španielsku ponúka sumu približne tritisíc eur –&nbsp;ale iba Britom a&nbsp;Britkám. Španielska dedina Rubia v&nbsp;Galícii bude platiť prisťahovalcom a&nbsp;prisťahovalkyniam až 150&nbsp;eur mesačne, aby tam mohli žiť. V&nbsp;Kalábrii, v&nbsp;juhozápadnom regióne Talianska, vám za presťahovanie do dediny s&nbsp;dvetisíc alebo menej obyvateľmi zaplatia až 28-tisíc eur. Aj Írsko ponúka štedré peňažné stimuly ľuďom ochotným presťahovať sa na jeden zo vzdialených ostrovov krajiny.

V dedine v Chorvátsku predáva samospráva domy po trinásť centov! Boli sme priamo v Legrade

Erika Szalayová

Autor článku

Erika Szalayová

Sama tomu nemôže uveriť: Reportérka Kristína Kövešová sa pochválila s novým domom!

Gáborík ukázala nové trendy líčenie: Preboha, čo to má na tvári?! Takto ste ju ešte nevideli

Dara ROLINS sa vracia do spomienok: Ako si pamätá na éru 80.rokov?

Výber pre vás

V dedine v Chorvátsku predáva samospráva domy po trinásť centov! Boli sme priamo v Legrade

Erika Szalayová

Súvisiace články

Čas znovuzrodenia: Kúpeľná oblasť Zlínska a Luhačovicka ponúka dokonalý relax pre telo aj dušu

Závažná Poruba: Obec preslávil básnik Milan Rúfus, domáci sú dodnes naňho hrdí

Búdková vášeň: V dedinke Malá Lehota ich nájdete všade! Nikdy ich nie je dosť

Autor článku

Erika Szalayová

Sama tomu nemôže uveriť: Reportérka Kristína Kövešová sa pochválila s novým domom!

Gáborík ukázala nové trendy líčenie: Preboha, čo to má na tvári?! Takto ste ju ešte nevideli

Dara ROLINS sa vracia do spomienok: Ako si pamätá na éru 80.rokov?

Výber pre vás