Ladislav Hámor

V&nbsp;obci, ktorá väčšmi pripomína „zakonzervované“ mestečko než dedinu, žijú ľudia viac-menej spokojne. Starosta Bobrovca Ladislav Sedlák získal v&nbsp;posledných voľbách 920 hlasov (58 percent), ktoré mu pomohli obhájiť starostovský post už štvrtýkrát. Väčšina z&nbsp;deviatich poslancov zastupiteľstva je z&nbsp;KDH. Na upravenom rínku upútajú pozornosť úhľadné viacgeneračné múranice s&nbsp;nápaditými priečeliami a&nbsp;filigránskymi detailmi murárskych majstrov, ktorí sa „podpísali“ pod typickú potočnú radovú zástavbu. V&nbsp;obci oddávna žili naslovovzatí remeselníci. „O&nbsp;liptovských murároch sa traduje, že postavili Budapešť, Viedeň i&nbsp;Bratislavu aj rôzne kúrie na Slovensku,“ hovorí správca Múzea liptovskej dediny Jiří Přibyl a&nbsp;dodáva: „Nejde iba o&nbsp;stavby. Zostal tu aj murársky folklór, obyčaje a&nbsp;zvyky, spevy a&nbsp;tance. Súbor Liptov s&nbsp;tanečnou kompozíciou Murársky z&nbsp;Bobrovca je toho príkladom.“

Obec s&nbsp;historickými názvami Nagybobróc, Bobrowiec, Bobrovec sa rozprestiera v&nbsp;údolí Bobroveckého potoka a&nbsp;Jalovčanky. Pomenovanie získal vďaka bobrom, ktoré tu hojne žili.
&nbsp;
Počet obyvateľov: 1 984
&nbsp;
Nadmorská výška: 635 m
&nbsp;
Rozloha katastra: 31,13 km2
&nbsp;
Prvá písomná zmienka: rok 1231 v&nbsp;listine Ondreja II., predpokladá sa však skoršie osídlenie tejto lokality. Trhové právo obec získala v&nbsp;roku 1310 a&nbsp;najstaršia pečať s&nbsp;legendou Sigillum Ubs Majoris Bobrocz 1392 pochádza z&nbsp;roku 1392.

Bobrovec

Nepochybne najviac preslávili Bo­rovec remeselníci, murári. V&nbsp;sezónach na prelome 19.&nbsp;a&nbsp;20.&nbsp;storočia sa podieľali na prebudovaní Pešti. Na stavbách tam vtedy pracovalo takmer 200-tisíc ľudí z&nbsp;Horného Uhorska. Pešť bola v&nbsp;tom čase demograficky najväčším slovenským mestom v&nbsp;Uhorsku. S&nbsp;hornouhorskými murármi bol „na múračke“ aj Jozef Kello, neskôr jeden z&nbsp;piatich profesionálov – hercov zakladateľov Slovenského národného divadla. 

Horal Peter Bella s&nbsp;horkosťou i&nbsp;túžbou po rodnom kraji v&nbsp;peštianskom žalári spísal báseň Návrat, ktorú v&nbsp;roku 1932 Eugen Suchoň zhudobnil na hymnickú pieseň Aká si mi krásna. Krajania, kto vedel, čítali v&nbsp;Pešti Bobulove Slovenské noviny, spolčili sa aj do ochotníckych súborov. Aj v&nbsp;Bobrovci, kde odohrali prvé divadlo v&nbsp;roku 1895. Inscenáciu Andraščíkovej hry Šenk pálenčený. Po vzniku republiky si postavili kultúrny dom, ktorý neskôr zrenovovali a&nbsp;vynovili. Storočnicu divadla oslávili obnovenou premiérou hry Šenk pálenčený a&nbsp;rozprávkou O&nbsp;princeznej, čo sa nevedela hrať v&nbsp;réžii Anny Olšovskej. V&nbsp;aktuálnej divadelnej sezóne prevzal réžiu Hollého hry Kubo Jaroslav Pažitný.

ĎALŠIEFOTOGRAFIE Z RÁZOVITEJ OBCE SO ZAUJÍMAVOU HISTÓRIOU NÁJDETE V GALÉRII

Spevácko-tanečná skupina Jednoty dôchodcov Slovenska udržuje tradície. „Vyfešandení v&nbsp;čiernych nohaviciach a&nbsp;sukniach, v&nbsp;bielych košeliach vyspevujú a&nbsp;vykrúcajú sa jedna radosť. Toto že sú dôchodcovia? Žiaria mladosťou a&nbsp;nielen pri vankúšikovom tanci, kde sa tanečník s&nbsp;tanečnicou v&nbsp;strede kruhu objímajú a&nbsp;bozkávajú. Skupinu chtivých tanca i&nbsp;spevu vedie Monika Moravčíková, spevokol jej syn Vladimír,“ píše Anna Olšovská, literátka, autorka knižiek pre deti. Nedávno vyšli jej Rozprávky o&nbsp;vílach. Vo všedných dňoch objavuje čaro. Víly fanta­zijne siahajú do kolobehu života. Takmer tridsať rozprávok ilustruje rôzne prostredia súčasnosti.

V&nbsp;obci funguje aj 24-členný cirkevný spevokol. Pod taktovkou Martiny Gajancovej-Lehotskej účinkuje i&nbsp;na ekumenických koncertoch. Podieľali sa na výrobe videa o&nbsp;farskom kostole a&nbsp;na televíznej relácii Dobrá zvesť. Po kovidovej prestávke 9. júna zorganizovali rozprávkovú noc v&nbsp;bobroveckej knižnici. „Ja som prišla skôr, lebo som sa nemohla dočkať,“ vyznalo sa jedno z&nbsp;dievčat. Vzápätí akoby sa v&nbsp;knižnici s&nbsp;deťmi vrece roztrhlo.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Stretli sa aj s&nbsp;významnou poet­kou, osobnosťou slovenskej literatúry Annou Ondrejkovou z&nbsp;Bobrovca. Debutovala v&nbsp;roku 1978 zbierkou básní Kým trvá pieseň. „Jej vnútorný svet reflektujú reálie, na ne často bolestivo reaguje,“ myslí si literárny kritik Derek Rebro. Hoci pochádza z&nbsp;Liptova, rodisko jej neposkytlo prírodný námet ako jej krajanom Milanovi Rúfusovi či Ivanovi Laučíkovi. Anna Ondrejková je presvedčená, že „poézia je večne sa hojaca, nezahojiteľná rana sveta“. Posledné z&nbsp;desiatich zbierok vyšli v&nbsp;roku 2013 (Úzkosť) a&nbsp;v&nbsp;roku 2014 (Izoldine vlasy horia). Anna Ondrejková sa na vidieku necíti sama. „Ak mám niekedy pocit, že sa pohybujem v&nbsp;tme, neúprosne narastá moja samota, izolácia a&nbsp;na vine nie je vidiek. Na vine som ja, moje vnútorné nastavenie, moja schopnosť alebo neschopnosť žiť s&nbsp;druhými.“

Pitnou vodou sú domácnosti napájané z&nbsp;prameňa v&nbsp;hĺbke 104&nbsp;metrov, v&nbsp;časti Borovinské, zvedeného do vodovodnej siete 15,5-kilometrovým potrubím cez Potoveň. „V&nbsp;roku 2007 sme si ako obec prenajali už celý zavlažovací systém i&nbsp;s&nbsp;nadstavenými podmienkami, lebo sme uvažovali o&nbsp;odkúpení. Niekoľkokrát sme sa chceli dohodnúť so štátnym správcom – s&nbsp;Hydromelioráciami, nikdy sme neboli úspešní. Bolo treba byť trpezlivými a&nbsp;od roku 2018 sa postupne krok po kroku začala naša žiadosť o&nbsp;odkúpenie časti zavlažovacieho potrubia, ktoré slúži ako druhá vetva pitnej vody,“ vysvetľuje Ladislav Sedlák. Jeho vytrvalosť a&nbsp;dôslednosť slávili úspech. Rezort odsúhlasil prevod majetku štátu do vlastníctva obce. „Vlastniť vodohospodárske diela jednoznačne pomôže rozvoju našej obce a&nbsp;bezproblémovému zabezpečeniu pitnou vodou.“

Podľa starostu sa za občiansku a&nbsp;technickú vybavenosť obce nemusia hanbiť. Sú v&nbsp;nej predajne potravín i&nbsp;nepotravinárskeho tovaru, ambulancie praktického lekárstva, knižnica, pošta. Všetko si budovali postupne. V&nbsp;roku 1952 postavili nový obecný úrad, ktorý po generálnych úpravách slúži samospráve dodnes, v&nbsp;roku 1986 aj dom smútku. Verejnosť má k&nbsp;dispozícii telocvičňu a&nbsp;v&nbsp;čase futbalových súťaží pekný trávnik na ihrisku. Aj tam organizujú mnohé podujatia: Deň obce (5.&nbsp;augusta), Deň matiek (14.&nbsp;mája), Medzinárodný deň detí a&nbsp;podobne. Budovu školy dokončili v&nbsp;roku 1963, ale už ju aj zateplili a&nbsp;zmodernizovali. Do novej materskej školy investovali vyše 300-tisíc eur z&nbsp;eurofondov, ale celkové náklady dosiahli vyše 430-tisíc eur. Sú pripojené na kanalizačnú sieť a&nbsp;čistiareň odpadových vôd.

Na výstavbu prvých 48 nájomných bytov v&nbsp;roku 2012 potrebovali európske financie. V&nbsp;miestnej časti obce Škorupovo vydali na novostavby prvých osem stavebných povolení, ale k&nbsp;dispozícii mali vyše 40 parciel. Starosta L.&nbsp;Sedlák si uvedomuje, že v&nbsp;tom trende treba pokračovať. Bobrovec patrí k&nbsp;rýchlo sa rozvíjajúcim sídlam v&nbsp;regióne. „V&nbsp;uplynulých piatich rokov v&nbsp;obci pribudlo ďalších asi 50 nových obyvateľov. Očakávame najmä prílev mladých rodín. To sa rovná väčšiemu počtu detí a&nbsp;vyšším nárokom na vzdelávanie. Takýto vývoj tu trvá už desať rokov,“ informuje starosta.

Najviac zamestnancov obce je v&nbsp;školstve. Okrem iných riaditeľka materskej školy Monika Ježowiczová: „O&nbsp;našu materskú školu bol značný záujem. Už 24.&nbsp;augusta sme sa stretli aj s&nbsp;rodičmi v&nbsp;Bobruške (Materská škola v&nbsp;Bobrovci, pozn. red.), kde máme detičky i&nbsp;zo susedného Jalovca i&nbsp;Pavlovej Vsi, kde tieto zariadenia zanikli.“ V&nbsp;zá­kladnej škole v&nbsp;tomto školskom roku učia 260&nbsp;žiakov. Práve ukončili projekt spolufinancovaný Európskym fondom regionálneho rozvoja a&nbsp;Európskym sociálnym fondom v&nbsp;rámci operačného programu Ľudské zdroje. Projektom mali dosiahnuť zníženie miery predčasného ukončovania školskej dochádzky a&nbsp;podporu rovnocenného prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu. V&nbsp;cieľovej skupine išlo o&nbsp;zlepšenie inkluzívnosti a&nbsp;prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu aj o&nbsp;kompetencie detí a&nbsp;žiakov. „Priority sme zhrnuli do štyroch okruhov: zdravá škola/zdravý životný štýl, prehĺbenie jazykových a&nbsp;komunikačných schopností, environmentálna a&nbsp;regionálna výchova,“ dodáva riaditeľka základnej školy Anna Kremnická.

Národnou cenou občianskeho združenia Dobré srdce –&nbsp;Good heart ocenili v&nbsp;kategórii opatrovateľka v&nbsp;sociálnych službách Vieru Gazdovú z&nbsp;Bobrovca. „Vzdávame hold ľuďom, ktorí pomáhajú. Práca v&nbsp;sociálnych službách je charita a&nbsp;profesionálna služba, ktorá vyžaduje nielen odborné vedomosti, znalosti, ale aj lásku k&nbsp;ľuďom. V&nbsp;spoločnosti má mať úctu, adekvátne morálne aj finančné ohodnotenie,“ myslí si Anna Ghannamová z&nbsp;Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb SR.

Klientkou ocenenej Viery Gazdovej je Valéria Komorášová. Prišla na svet v&nbsp;remeselníckej rodine v&nbsp;Bobrovci. Gymnázium M.&nbsp;M.&nbsp;Hodžu popri iných rodákoch absolvovala s&nbsp;Jozefom Tomkom, neskôr uznávaným farmakológom a&nbsp;hosťujúcim profesorom na Ohio State Univerzity v&nbsp;meste Columbus v&nbsp;USA. Na pošte v&nbsp;Rajci pracovala od začiatku kariéry a&nbsp;do dôchodku šla už z&nbsp;ústredného riaditeľstva spojov. Po 101 rokoch trávi jeseň života medzi seniormi v&nbsp;domove na brehu rodného potoka Jalovčanky, kde má povesť milej a&nbsp;pozornej dámy.

„Lívia Klausová sem chodila na prázdniny k&nbsp;tete i&nbsp;k&nbsp;ďalším príbuzným. Jej matka pochádza z&nbsp;obce a&nbsp;je tu aj s&nbsp;rodičmi pochovaná,“ vysvetľuje starosta L.&nbsp;Sedlák. Keď sa stala v&nbsp;roku 2013 českou veľvyslankyňou v&nbsp;Slovenskej republike, teda vo svojej rodnej krajine, vysvitlo, že po tom veľmi túžila. Klausovci boli v&nbsp;roku 1968 na Liptove na svadobnej ceste. „Pri návratoch mám vždy nádherný pocit, lebo som tu počas letných prázdnin prežila najkrajšie chvíle,“ vysvetlila prvá dáma Českej republiky.

„Pred tým, ako som sem začal chodiť s&nbsp;budúcou manželkou, som sem prichádzal iba ako basketbalista,“ doplnil manželku Václav Klaus. Prezidentský pár privítali v&nbsp;Bobrovci v&nbsp;roku 2007, zvedaví na kamarátku z&nbsp;detstva. „Toľko rokov som tu nebola,“ povzdychla si Lívia Klausová pred novinármi. Prekvapila írečitou slovenčinou. S&nbsp;viacerými si tykala. Mnohí spomínali na mladého Václava aj na to, ako do Bobrovca prišiel autostopom. „Bolo to tak, prišli sem na prázdniny a&nbsp;spolu tu vždy hodne chodili po horách,“ zaspomínal si rovesník Vladimír Volaj. „Pani Klausovú privítame skoro každú jeseň. Na symbolický cintorín v&nbsp;Žiarskej doline položí kvety obetiam hôr.“

Doliny Suchá a&nbsp;Bobrovecká, respektíve Jalovecká, čo ďalej pokračuje znovu ako Bobrovecká s&nbsp;Parichvostom, ležia na západnom okraji TANAP-u. V&nbsp;najstaršom slovenskom národnom parku sú bez ciest, takže sa tam nedostane ťažká technika. Jedným to vyhovuje, iným nie. Tisícke podielnikov urbárskeho pozemkového spoločenstva tento stav bráni ťažiť drevo a&nbsp;zarábať. Proti rúbaniu vo vzácnych biotopoch viedol dlhší čas kampaň bývalý strážca TANAP-u&nbsp;Milan Ballo, ktorý mal dovtedy na starosti asi šesťtisíc hektárov. Na Svetový deň životného prostredia mu udelili Cenu ministra životného prostredia SR. Bývalý šéf rezortu Ján Budaj pri tejto príležitosti vyzdvihol laureátov, ktorí menia svet k&nbsp;lepšiemu. Ocenil aktivity, pozitívnu inšpiráciu a&nbsp;profesijné pôsobenie v&nbsp;prospech ochrany prírody. 

Po víchrici Žofia v&nbsp;roku 2014 zostalo na pozemkoch troch urbárov množstvo vyváľaných stromov. Niekde sa spoliehajú na „samovývoj“, no urbár z&nbsp;Bobrovca nie. Nechceli ani peniaze od štátu. Spor sa vlečie, spory riešili súdy. Okresný úrad vydal predbežné rozhodnutie. Zakázal ťažbu aj výstavbu lesnej cesty do doliny. Podobne Najvyšší súd.

Územie v&nbsp;navrhovanej zóne&nbsp;A&nbsp;je bezzásahové. Aj preto má urbár nárok na finančnú náhradu. „Prečo asi výbor urbára chce hospodáriť so stratou a&nbsp;nežiada vyplatenie ujmy?“ pýta sa M.&nbsp;Ballo. Jedinečnú dolinu bez dolinovej cesty chcel ochrániť pred buldozérmi a&nbsp;zničením. Žiadna cesta, iba chodníky. Ochranár a&nbsp;filmár Karol Kaliský si myslí, že vlastníkom patrí za obmedzenie hospodárenia vyplatenie náhrady za nevyťažené drevo, ako aj za využívanie turistických chodníkov. „Na Slovensku teraz neexistuje ani možnosť vychádzky do prírody s&nbsp;vyškoleným strážcom,“ podotýka K.&nbsp;Kaliský, spolupracovník Erika Baláža.

M.&nbsp;Ballo po víchrici zorganizoval brigády. Postupne vyčistili miesta, kadiaľ viedli chodníky, a&nbsp;obnovili mosty. „Turisti nemusia kade-tade obchádzať a&nbsp;ničiť prírodu,“ hovorí bývalý strážca. Od roku 2018 v&nbsp;ústí doliny, ktorá je v&nbsp;ochrannom pásme TANAP-u, dali urbárnici napriek zákazu vyasfaltovať prvých 300&nbsp;metrov cesty. „Museli sme túto ich činnosť zastaviť aj v&nbsp;spolupráci s&nbsp;políciou,“ poťažkal si riaditeľ Správy TANAP-u&nbsp;Pavol Majko. Najnovšie chcú majitelia pozemkov uzavrieť cestu rampou a&nbsp;spoplatniť vstup do dolín.

Na urbárskych pozemkoch sa v&nbsp;sezóne pasú ovce i&nbsp;dobytok. Územie je známe kvalitnou produkciou žinčice a&nbsp;surového ovčieho syra i&nbsp;bryndze. Sezóna sa chýli ku koncu. Onedlho na Demitra osirejú pasienky i&nbsp;na Červenci, Babkách a&nbsp;inde. Gazda a&nbsp;dlhoročný chovateľ Milan Gajan, jeden z&nbsp;poslancov samosprávy, má ustajnených desať koní. „Chováme plemená hucul, lipican, norik muránsky, slovenský plnokrvník,“ informuje Miroslava Pieterová z&nbsp;dvora v&nbsp;Jalovci. V&nbsp;septembrom termíne tradične zorganizovali preteky furmanov, ale súťažili aj záprahy a&nbsp;parkúr. „Vraví sa, že tie najťažšie dostihy nevyhrávajú nohy koňa, ale jeho srdce.“

Podobné je to s&nbsp;poštovými holubmi. Z&nbsp;holubníka Jána Prognera vyletel pred časom slovenský zlatý olympionik. „Vtáky musia poznať dokonale svoje okolie. Postupne sa oboznamujú s&nbsp;čoraz väčším okruhom na všetky svetové strany. Zdokonaľujú lety na kratších tratiach,“ vraví Ján Včela, ktorý holuby chová od detstva. „Pred vyše sto rokmi založili na Liptove vo Vrbici v&nbsp;krčme u&nbsp;Vozárika prvý slovenský spolok holubiarov. Najvyššie položený holubník v&nbsp;krajine mal chatár Róbert Petrla na chate pod Ďumbierom,“ dodáva J.&nbsp;Včela.

Okolie obce láka nielen sviatočných turistov, poskytuje aj podmienky na vysokohorskú turistiku. Skialpinisti z&nbsp;oddielu James Bobrovec sa výkonmi zaraďujú k&nbsp;najlepším. Vertikálne metre majú v&nbsp;krvi. V&nbsp;marci súťažili v&nbsp;domácom prostredí na pretekoch Bokami Západných Tatier v&nbsp;troch etapách na oravskej i&nbsp;liptovskej strane Roháčov. V&nbsp;cieli nad Žiarskou chatou hviezdil Lukáš Trizna (James Bobrovec) a&nbsp;Juraj Laštík (James Dolný Kubín).

Dedina ako mesto: Liptovskú obec Bobrovec preslávili murári

Ladislav Hámor

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Dedina ako mesto: Liptovskú obec Bobrovec preslávili murári

Ladislav Hámor

Súvisiace články

Zmena rytmu: Treba žiť spolu, nie vedľa seba, znie zo Slovenskej Novej Vsi

Úspešné spisovateľky sa vedia obracať aj pri ovciach, sliepkach, husiach a králikoch

Pod Medveďou skalou: V Lučatíne a jeho okolí narazíte na zákutia, ktoré vás určite prekvapia

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás