Jozef Kollár

Prečo centrum Liptova, mesto na sútoku riek Váh a&nbsp;Revúca, stratilo svoj vplyv a&nbsp;význam? Odpoveď sa pokúšame nájsť v&nbsp;minulosti. „Obyvatelia Ružomberka a&nbsp;jeho vonkajších ulíc – Villy Ludrovej, Černovej, Bieleho Potoka a&nbsp;Vlkolínca, sa v&nbsp;minulosti živili poľnohospodárstvom. Ešte na začiatku minulého storočia bolo bežné, že na námestí, na rínku boli drevené domy s&nbsp;hospodárskymi budovami,“ vraví amatérsky historik a&nbsp;lokálpatriot Vladimír Macko. Obyvatelia v&nbsp;nich chovali dobytok, ošípané a&nbsp;hydinu. Zmenu priniesol rozvoj priemyslu.

Okresné mesto na severe Slovenska v Žilinskom kraji.
&nbsp;
Región: Liptov
&nbsp;
Nadmorská výška: 494 m
&nbsp;
Obyvateľstvo: 27 043 (31. 12. 2021)
&nbsp;
Vodné toky: Váh, Revúca
&nbsp;
Prvá písomná zmienka: 1233

Ružomberok

Vďaka výhodnej polohe mesta, ktoré sa nachádza na križovatke významných dopravných tepien, dostatku vody a vodnej energie, ako aj bohatstvu okolitých lesov sa Ružomberok stal jedným z najpriemyselnejších miest Uhorska. Bol tu textilný, celulózovo-papiernický priemysel, tehelne, zápalkáreň... Za prácou prišlo veľké množstvo ľudí nielen zo Slovenska, ale z celého Uhorska a Česka. Z vidieckeho mestečka sa Ružomberok premenil na jedno z najväčších priemyselných sídel Slovenska. Narodili sa tu mnohé významné osobnosti politického života.

V meste pôsobil kňaz a národovec Andrej Hlinka, pochádzal z neho popredný politik medzivojnového obdobia Karol Sidor a z blízkej obce Lisková lekár a politik Vavro Šrobár. V meste odohrali prvé slovenské ochotnícke divadelné predstavenie a pôsobilo tu najstaršie slovenské kino Apollo. Po nástupe komunistov Ružomberok strácal svoj význam a v porovnaní s okolitými mestami jeho rozvoj stagnoval. Nadlho stratil sídlo okresu, ktorým sa stal Liptovský Mikuláš. Mnohí práve to považujú za korene nevraživosti medzi liptovskými mestami.

Pokračovanie na ďalšej strane...

V&nbsp;piatok o&nbsp;pol tretej poobede sa s&nbsp;Vladimírom Mackom a&nbsp;dvomi ďalšími priateľmi prechádzame po meste. Na odporúčanie známych chceme vyskúšať údajne skvelú kuchyňu na železničnej stanici. Máme však smolu, zatvorili už pred hodinou. Ani okolité bufety nám nemajú čo ponúknuť a&nbsp;v&nbsp;neďalekom obchodnom reťazci ležia na pulte posledné dve obložené bagety. Ale my sme štyria! Nechceme byť k&nbsp;sebe nezdvorilí, a&nbsp;tak až do večere budeme na pagáčoch, ktorých je na pulte našťastie dosť. Pri spomienke na dobré jedlo sa rodenému Ružomberčanovi Vladovi vybaví miestny hotel Kultúra, kde kedysi ponúkali aj originálny nápoj Spartak. Bol to mušt z&nbsp;čiernych ríbezlí s&nbsp;kopčekom vanilkovej zmrzliny.

„Do Kultúry chodieval aj známy maliar Ľudovít Fulla. Pil červené víno a&nbsp;vždy počkal, kým mu čašník vydá peniaze do posledného haliera,“ spomína Vlado s&nbsp;tým, že majstra istotne v&nbsp;minulosti preveril hlad (tak ako aj nás teraz), a&nbsp;tak mal hlbšie do vrecka. Jeden z&nbsp;našich najoriginálnejších umelcov sa narodil pred 120 rokmi. V&nbsp;galérii, ktorá bola súčasne jeho bytom, prežil jedenásť liet. Podľa propagačného letáčika radostné okamihy pretkávali vyčerpávajúce chvíle v&nbsp;znamení technických úskalí, ktoré budovu sprevádzajú doteraz. Po svojom si na tohto velikána spomína Ružomberčanka Erika Bradiaková. „Ako deti sme sa sánkovali z&nbsp;kalvárie, ktorá je jediným kopcom v&nbsp;meste. Zošmykli sme sa až k&nbsp;Fullovej galérii. Majster nezaváhal, schytil palicu a&nbsp;hnal nás odtiaľ. Tak sme utekali, že sme tam aj sánky nechali.“

Jedným z&nbsp;najväčších ťahákov centra dolného Liptova je mauzóleum významného národovca, politika a&nbsp;kňaza Andreja Hlinku. Dodnes priťahuje množstvo návštevníkov. Nachádza sa v&nbsp;centre mesta pod farským Kostolom svätého Ondreja. Má dve časti: kaplnku so vstupom a&nbsp;hrobku na ľavej strane od kaplnky. Jeho súčasťou je aj busta A.&nbsp;Hlinku s&nbsp;antikorovým krížom. Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo 31.&nbsp;októbra 1939, keď jeho pozostatky preniesli z&nbsp;mestského cintorína do mauzólea. „Andrej Hlinka každého poznal osobne. Pravidelne sa zúčastňoval na výletoch žiakov a&nbsp;študentov ružomberských škôl do blízkeho okolia, počas ktorých rozprávaním príbehov povzbudzoval národného ducha mládeže,“ priblížil V.&nbsp;Macko.

Zabalzamované telo Andreja Hlinku by ste však v&nbsp;mauzóleu hľadali zbytočne. Jeho pozostatky tam boli len do februára 1945. Pred príchodom Červenej armády ich previezli na doteraz neznáme miesto. Jeho telo napokon zmizlo v&nbsp;chaotických časoch na konci druhej svetovej vojny. Okolo jeho hrobu existujú rôzne legendy. Sklená časť rakvy, v&nbsp;ktorej ležal, je doteraz prestrelená guľkou z&nbsp;pištole alebo zo samopalu. Došlo k&nbsp;tomu pravdepodobne v&nbsp;roku 1968 v&nbsp;Dóme svätého Martina v&nbsp;Bratislave, kde bola rakva nejaký čas umiestnená. Zaujímavosťou je, že mauzóleum bolo vyobrazené na slovenskej tisíckorunovej bankovke.

Neprehliadnuteľnou súčasťou Ružomberka je drevená osada Vlkolínec – rezervácia ľudovej architektúry. Do Zoznamu svetového kultúrneho a&nbsp;prírodného dedičstva UNESCO ho zapísali v&nbsp;roku 1993. K&nbsp;vzácnym budovám patrí drevená zvonica z&nbsp;roku 1770, Kostol navštívenia Panny Márie z&nbsp;roku 1875 a&nbsp;zrubová studňa. V&nbsp;Roľníckom dome sa nachádza expozícia pôvodného bývania, v&nbsp;lete sa tam konajú kultúrno-spoločenské akcie. „Vo Vlkolínci trvalo žije pätnásť obyvateľov. Bez auta sa sem nedostanete. Tých, ktorí ho nemajú, vozí v&nbsp;pondelok a&nbsp;v&nbsp;piatok do Ružomberka a&nbsp;naspäť štvormiestny taxík za jedno euro. Život je tu tvrdý, ale krásny,“ vyznala sa obyvateľka Vlkolínca Erika Bradiaková.

Oproti obyvateľom dolniakov sú Vlkolínčania poriadne otužilí. V&nbsp;peci začali kúriť drevom už 20.&nbsp;septembra, ale stačí im vraj šestnásť stupňov Celzia a&nbsp;sú spokojní. Z&nbsp;horúcej letnej dovolenky pri mori majú zmiešané pocity. „Raz sme boli dva týždne v&nbsp;Chorvátsku. Ja som to teplo vydržala, ale môj manžel Jozef už o&nbsp;deviatej ráno spal pod borovicou. Napriek tomu bol z&nbsp;nás najopálenejší,“ smeje sa Erika. Vo Vlkolínci o&nbsp;medvede nemajú núdzu. S&nbsp;chlpáčmi sa spájajú aj veselé príhody. „Raz sme videli medvedicu s&nbsp;malými. Pristúpila konár liesky a&nbsp;položila naň jedno z&nbsp;mláďat. Potom asi zabudla, z&nbsp;konára dala labu preč, ten sa uvoľnil a&nbsp;medvieďa z&nbsp;neho vystrelilo ako raketa –&nbsp;a&nbsp;spadlo na zadok.“

Liptovské múzeum v&nbsp;Ružomberku sa pýši aj dvomi vzácnymi pokladmi. Jedným z&nbsp;nich je jedenásť strieborných keltských mincí z&nbsp;rokov 359 až 336 pred n.&nbsp;l., ktoré objavili počas&nbsp; archeologického výskumu hradu Likava v&nbsp;rokoch 1975 až 1977. Druhým pokladom je 1&nbsp;867 strieborných denárov, dvoch zlatých dukátov a&nbsp;jedného groša, ktoré náhodne objavil v&nbsp;roku 2019 manželský pár z&nbsp;okolia Ružomberka len niekoľko sto metrov od miesta nálezu keltských mincí.

„V&nbsp;oboch prípadoch sa spojili tri dôležité veličiny –&nbsp;výnimočné miesto nálezu, výnimoční ľudia a&nbsp;výnimočné okolnosti. Prístup nálezcov druhého pokladu bol obdivuhodný. Odolali pokušeniu čo len dotknúť sa objavených mincí v&nbsp;pôde rozrytej diviakmi a&nbsp;nález bezprostredne ohlásili archeológovi pamiatkového ústavu. Vďaka bezchybnej práci archeológov a&nbsp;reštaurátorov sú ozdobou múzea,“ priblížil V. Macko. Liptovské múzeum je jedným z&nbsp;najväčších regionálnych múzeí na Slovensku. Bolo založené v&nbsp;roku 1912 z&nbsp;iniciatívy bratov Arthura a&nbsp;Júliusa Kürtiovcov pod názvom Liptovská muzeálna spoločnosť. Má vlastivedný charakter a&nbsp;jeho fond tvorí 180-tisíc zbierkových predmetov. V&nbsp;expozícii feudalizmu ponúka ukážky stredovekých zbraní, zástavu Liptovskej stolice z&nbsp;roku 1742 či čiapku pripisovanú legendárnemu zbojníkovi Jurajovi Jánošíkovi.

Napriek tomu, že Ružomberok stojí uprostred krásnych hôr Veľkej Fatry a&nbsp;Chočských vrchov, podnikateľom v&nbsp;gastre a&nbsp;ubytovaní v&nbsp;súčasnosti ruže nekvitnú. Tak ako inde na Slovensku, aj tu biz­nis poznačila pandémia koronavírusu. Manželia Miloš a&nbsp;Daniela Sečkárovci sú majitelia penzióna Andrej v&nbsp;centre mesta. V&nbsp;biz­nise pracujú 20&nbsp;rokov, postupne zrekonštruovali starý dom, urobili v&nbsp;ňom desať izieb. „Situácia je oveľa horšia ako predtým. Za vrcholný považujem rok 2019, potom to išlo dolu vodou,“ prezradila Daniela Sečkárová s&nbsp;tým, že penzión majú najobsadenejší v&nbsp;letnej sezóne od júna do konca augusta a&nbsp;potom od polovice januára do konca februára vďaka zimnej sezóne a&nbsp;lyžovaniu na Malinom Brde, Donovaloch či Kubínskej holi.

Dvojlôžková izba u&nbsp;nich stojí 48 eur na deň, za raňajky si hosť priplatí štyri eurá. Majiteľka predajne tradičných oravských špecialít Martina Ondrejková ponúka vo svojom obchode na námestí syry, bryndzu a&nbsp;rôzne syrové špeciality. Podľa nej ľudia prestali spoločensky žiť. Aby niečo ušetrili, rôzne posedenia a&nbsp;oslavy si robia doma. Najlepšia situácia vraj bola pred koronou, keď ľudia začali chodiť aj na raňajky. „Je to veľmi slabé, štvrtky a&nbsp;piatky sú najlepšie, ale aj to závisí od výplat a&nbsp;dôchodkov. Ľudia sú ustráchaní zo zvyšovania cien, a&nbsp;tak si dovolia kúpiť len základné veci, ako je mlieko, maslo a&nbsp;bryndza,“ povedala M.&nbsp;Ondrejková. Dodala, že vláda by mala podporiť drobných podnikateľov, veľké reťazce tlačia ceny nadol, a&nbsp;tak niektoré mliekarne krachujú. Miestni chodia na nákupy do Poľska, aby ušetrili. V&nbsp;Ružomberku sú niektoré menšie prevádzky zatvorené už o&nbsp;piatej. „Vydajú obedy a&nbsp;zatvoria,“ spresnila majiteľka predajne syrových špecialít.

Legenda alebo pravda? Grófka Alžbeta, vnučka legendárnej cisárovnej Sissi, žila so svojím manželom Ottom von Seefriedom v ružomberskom kaštieli na začiatku minulého storočia. Gróf Seefried v roku 1908 ulovil medveďa. Dal ho zodrať z kože a mrcinu kázal hodiť do Váhu, lebo mäso jesť nechcel. Pltníci si mysleli, že vo vode sú pozostatky človeka, a tak nález nahlásili úradom. Úradní znalci vyhlásili, že ide o pozostatky muža. Neznámemu dokonca vystrojili pohreb a&nbsp;pochovali ho. Žandári začali pátrať po páchateľovi ohavnej vraždy. Nakoniec sa dozvedeli pravdu od Seefriedovho horára – mrcinu dali z hrobu vykopať a cintorín znovu vysvätiť.
&nbsp;
(Zdroj: www.visitliptov.sk)

Prečo Ružomberčanov prezývajú Medvedári?

Končiaci primátor Ružomberka Igor Čombor tvrdí, že mesto sa veľmi snaží, aby v&nbsp;ňom bol bohatý kultúrny a&nbsp;športový život. Svedčí o&nbsp;tom množstvo akcií, ako sú Fullove dni, medzinárodná dizajnérska súťaž Módny návrhár, Fotoforum či súťaže v&nbsp;tancoch. Futbalisti MFK Ružomberok sa v&nbsp;uplynulej sezóne stali vicemajstrami Slovenska, MBK je najúspešnejší ženský basketbalový klub v&nbsp;našej krajine. V&nbsp;meste však podľa neho chýba dostatočný počet kvalitných pracovných príležitostí. Klesá aj počet obyvateľov, ľudia si stavajú rodinné domy v&nbsp;satelitoch.

„Mesto sa snaží uspokojiť dopyt, tri lokality sú pripravené na výstavbu, ktorá by sa mohla začať v&nbsp;rokoch 2023 a&nbsp;2024,“ prezradil I.&nbsp;Čambor, ktorý je hlavou mesta osem rokov. Záujemcovia si budú môcť vybrať taký pozemok, aký im vyhovuje. Vlečúci sa problém s&nbsp;dopravou podľa neho vyrieši dokončenie tunela Čebrať na úseku D1 Hubová –&nbsp;Ivachnová. Žiaľ, aktuálne sa opäť posunulo o&nbsp;pol roka. Ružomberku by to mohlo vrátiť dôležitosť a&nbsp;vážnosť, akú mal v&nbsp;minulosti, keď bol súčasťou Jantárovej cesty. Najväčšia križovatka na Slovensku už roky čaká na odľahčenie vo forme obchvatu.