Prečo centrum Liptova, mesto na sútoku riek Váh a Revúca, stratilo svoj vplyv a význam? Odpoveď sa pokúšame nájsť v minulosti. „Obyvatelia Ružomberka a jeho vonkajších ulíc – Villy Ludrovej, Černovej, Bieleho Potoka a Vlkolínca, sa v minulosti živili poľnohospodárstvom. Ešte na začiatku minulého storočia bolo bežné, že na námestí, na rínku boli drevené domy s hospodárskymi budovami,“ vraví amatérsky historik a lokálpatriot Vladimír Macko. Obyvatelia v nich chovali dobytok, ošípané a hydinu. Zmenu priniesol rozvoj priemyslu.

Ružomberok

Okresné mesto na severe Slovenska v Žilinskom kraji.

 

Región: Liptov

 

Nadmorská výška: 494 m

 

Obyvateľstvo: 27 043 (31. 12. 2021)

 

Vodné toky: Váh, Revúca

 

Prvá písomná zmienka: 1233

Vďaka výhodnej polohe mesta, ktoré sa nachádza na križovatke významných dopravných tepien, dostatku vody a vodnej energie, ako aj bohatstvu okolitých lesov sa Ružomberok stal jedným z najpriemyselnejších miest Uhorska. Bol tu textilný, celulózovo-papiernický priemysel, tehelne, zápalkáreň... Za prácou prišlo veľké množstvo ľudí nielen zo Slovenska, ale z celého Uhorska a Česka. Z vidieckeho mestečka sa Ružomberok premenil na jedno z najväčších priemyselných sídel Slovenska. Narodili sa tu mnohé významné osobnosti politického života.

V meste pôsobil kňaz a národovec Andrej Hlinka, pochádzal z neho popredný politik medzivojnového obdobia Karol Sidor a z blízkej obce Lisková lekár a politik Vavro Šrobár. V meste odohrali prvé slovenské ochotnícke divadelné predstavenie a pôsobilo tu najstaršie slovenské kino Apollo. Po nástupe komunistov Ružomberok strácal svoj význam a v porovnaní s okolitými mestami jeho rozvoj stagnoval. Nadlho stratil sídlo okresu, ktorým sa stal Liptovský Mikuláš. Mnohí práve to považujú za korene nevraživosti medzi liptovskými mestami.

Pokračovanie na ďalšej strane...