Príbehy

Videla som ju! Jej duch ostal v lese. Čo mi chcela odkázať?

22.5. 2021 0:00
Diskusia ()
Ilustračná snímka
Ilustračná snímka
Zdroj: Shutterstock
Príbehy

Videla som ju! Jej duch ostal v lese. Čo mi chcela odkázať?

22.5. 2021 0:00
Diskusia ()
Ilustračná snímka
Ilustračná snímka
Zdroj: Shutterstock

Manželku v lese vystrašila zvláštna postava. A na druhý deň asi videla jej fotografiu.

V sobotu podvečer sme sa vybrali s manželkou navštíviť rodičov. Už dávno som u nich nebol, lebo obaja pracujeme v zahraničí. Je pravda, že občas sa vídavame pomocou Skypu alebo WhatsAppu, ale to nie je ono. Prechádzali sme lesom a manželka ma poprosila, aby som zastavil, že si musí „odskočiť“. Presviedčal som ju, aby ešte vydržala, veď do našej dediny je to možno už len nejakých dvadsať kilometrov. Nie, musel som zastaviť. Zapol som blikačky a ona sa stratila v šere medzi stromami. Vrátila sa rýchlo a bola vydesená. Tipoval som: had, diviak, veľký pavúk... Nie, nie, žiadne zviera nevyvolalo ten jej stav.

Z kríkov sa vraj vynorila nejaká žena v zvláštnom plášti a rýchlo zmizla. Niečo ako démonická bytosť, akoby vystrihnutá z obrázkov v časopisoch. Pochybovačne som sa usmial a manželka dôrazne zopakovala, čo videla. A trochu urazene dodala, že nie je paranoidná. Zdalo sa mi zbytočné o tom hovoriť, veď čo by už len v tomto lese mohlo byť démonické?! Mlčal som a tešil sa na rodičov. Aj na nejaké dobré jedlo. Keby to boli moje obľúbené bryndzové pirohy s opraženou cibuľkou a údenou slaninkou, tak by som sa potešil. Boli. Ich vôňu som cítil už v chodbe. Vyšli rodičia, zvítali sme sa a potom hodovali. A dlho do noci sme sa rozprávali.

Na druhý deň sme sa vybrali s manželkou do dediny. Vždy sa ňou rád prejdem, lebo tu som nechal detstvo. Prišli sme na námestie s informačnými tabuľami. Rád si tam vždy prečítam, čo v obci pripravujú, a prebehnem aj menoslov poslancov či medzi nimi náhodou nie je niektorý z mojich kamarátov. Vyrušila ma manželka. „To je tuším tá z lesa,“ povedala a ako zhypnotizovaná ukazovala na fotografiu jednej poslankyne. V tom ma niekto poklepal po pleci. Obzrel som sa a bol to Jožo, spolužiak zo základnej školy. Zvítali sme sa a rýchlo som sa ho spýtal na tú paniu. „Už nie je, pred týždňom ju našli v lese. Bola na hubách a dostala infarkt. Ešte nestihli odstrániť jej fotku z tabule,“ povedal. A mne na tele naskočili zimomriavky.

Diskusia