Pani Mária Šnábelová mala veľmi ťažký život.  Jej manžel pred 16 rokmi spáchal samovraždu a ona zostala s ťažko postihnutými dvojičkami na vozíkoch, ktoré mali vtedy 18 rokov. "Miloval mňa ,aj dievčatá, žiaľ, nevšimla som si, že  má nejaké ťažkosti.  Prišiel o prácu ,ale zdalo sami, že to zvláda dobre.  Nič čudné som na ňom nevidela. Zdal sa mi len zamĺknutý a nechutilo mu jesť. Na nič sa však nesťažoval. Do smrti si budem vyčítať, že som sa ho viac nepýtala, nenaliehala. Dnes už som si istá, že mal depresiu, mohli mu dať lieky a mohol tu byť s nami. Bohužiaľ,  v jedno poobedie sa obesil v garáži,"povedala vtedy pre týždenník ŽIVOT pani Šnábelová so slzami v očiach. 

 Vďaka pomoci našich čitateľov sa jej vtedy podarilo predať ich nedokončenú chalupu na kopaniciach, vyplatiť úver a kúpiť si malý domček v centre Bziniec. Tam žila aj s dievčatami a starala sa o ne, pokiaľ vládala.  Bohužiaľ v roku 2020 vážne ochorela. Praskli jej vredy na žalúdku a takmer zomrela.  „Dievčatá som musela dať do domova sociálnych služieb v Zemianskom Podhradí. Musela som ísť do nemocnice, nemohla som sa o ne starať,"hovorila nám so slzami v očiach.

Z nemocnice sa musela vrátiť do prázdneho domu, dievčatá boli preč. „Už som sa nedokázala o ne starať, otáčať ich a dvíhať, nemohla som od vyčerpania ani chodiť. Mala som veľké problémy so žalúdkom, schudla som tridsať kíl. Päťkrát som odpadla a vždy som sa nejako pozviechala, ale šiestykrát som už zostala ležať a skončila som na vozíku. Ja sama som sa brala do nemocnice. Prisahala som nad truhlou svojho muža, že sa o Zuzku a Katku postarám. Veď ony majú už len mňa. Nechcela som ich opustiť. Ak by som sa však nešla liečiť, zostali by na svete samy,“ plakala pri slovách, ktoré sú asi nočnou morou všetkých starnúcich rodičov detí s postihnutím.

Článok pokračuje na ďalšej strane