Podnikateľ a herec RATTAJ hviezdou markizáckej šou: Prečo má v biznise radšej ženy?!

Dá sa povedať, že šou má nádych akejsi talentovej šou. Sme tam piati investori a postupne sa nám predstavujú ľudia so svojím príbehom a podnikateľským nápadom a v obmedzenom čase je ich úlohou zaujať nás. Vzhľadom na to, že my ako investori nemáme priestor na due diligence (hĺbková previerka podniku súvisiaca s potenciálnou obchodnou transakciou, pozn. red.), iba náš pocit a dojem rozhodnú o tom, či daný nápad podporíme alebo nie. Divákov bude azda najviac zaujímať, ako prihlásených podnikateľov budeme, poviem to žargónom z biznisovej brandže, grilovať. (Smiech.)

Máme tam úplných začiatočníkov, až naivistov aj ťažkých profesionálov.

Myslím, že dva nápady boli naozaj vynikajúce, a vtedy sa o ne doslova strhla bitka. V závere sme sa dohodli, že jeden projekt podporíme hneď dvaja investori. Ale, samozrejme, predstúpili pred nás aj takí ľudia, ktorých sme všetci hneď odmietli. Maximálne od nás dostali zadarmo nejakú múdru radu. (Smiech.) Alebo nastal aj prípad, keď sme podporili nápad, ktorý by si za normálnych okolností investíciu nezaslúžil, ale dotyčný bol niečím zaujímavý, milý, takže občas sa z našej strany udiala aj charita. (Úsmev.)

V startupoch. Snažia sa vymýšľať aplikácie s víziou, že z nich do roka bude druhý Facebook. Bohužiaľ, väčšina týchto projektov bola zameraná lokálne. Slovensko je však veľmi malý trh a najúspešnejšie aplikácie nevychádzajú z nejakého národného, naopak, z nadnárodného princípu.

Takto by som to nedefinoval. Keď sme začínali my, teda tesne po revolúcii, bola iná doba. Vládol tu chaotický systém. Neexistoval trh ani pravidlá. Dnes je už celý systém zviazaný zákonmi a pravidlami. Preto sa podľa mňa začína ťažšie a nikomu nezávidím, že začína dnes.

Nemyslia globálne, pritom súčasný svet je vďaka technológiám absolútne prepojený. Ako chybu v rámci tejto šou som si napríklad uvedomil, že ľudia si pýtali obrovské peniaze za relatívne malý podiel vo svojej firme. Pritom ich podiel je len bohapustý nápad, ale ten nápad musí niekto zrealizovať a zaplatiť a určite to nebude robiť za 10-percentný podiel. Viete, dnešné podnikanie už nie je o tom, že niekto vymyslí brutálny produkt. Ľudia už vymysleli na­ozaj všetko. Je dôležité, ako daný produkt chcete, respektíve viete predať.

Všetci, ktorí sme sa v tejto šou zišli, sme súťažiacim kládli otázky, ktoré smerovali k podstate veci. Skrátka, po skúsenostiach, ktoré každý z nás z podnikania má, presne vie, na čo sa pýtať, respektíve každý z nás vie, kde sú úskalia podnikania. To pramení z toho, že hoci sme všetci investori v konečnom dôsledku úspešní, každý jeden z nás má za sebou sériu neúspechov. Keby to tak nebolo, išlo by len o číre šťastie, nie o postupne vybudovaný biznis.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

O tých by som nerád hovoril. Myslím, že žiadny úspešný biznismen sa neúspechmi nechváli. Neúspechov je väčšinou vždy o jeden menej ako úspechov a vtedy sa človek môže považovať za úspešného. (Smiech.) Aj ja som zažil niekoľko neúspechov, no na druhej strane som mal aj šťastie. Bol som veľakrát v správnom čase na správnom mieste. Okrem toho stále hovorím, že je dobré vedieť správne „čítať“ jednotlivé životné situácie, pretože peniaze ležia na zemi, len ich treba uvidieť a zdvihnúť. Stačí chodiť s otvorenými očami a rozmýšľať, ako ktorý nápad využiť, lebo je neobmedzené množstvo možností.

Ak potrebujeme do tímu hotového človeka, buď lovíme vo firmách, alebo cez headhunting (vyhľadávanie pracovníkov na vrcholové pozície vo firme, pozn. red.).

Za moju kariéru sa mi takýmto spôsobom podarilo od úplných začiatkov vychovať dvoch ľudí. Sú so mnou už pätnásť rokov. (Úsmev.)

Podľa môjho názoru je dôležité vedieť si vybrať správnych ľudí. Ak od vás odíde schopný človek, buď ste ho správne neodhadli, alebo ho už neviete motivovať, prípadne už pre neho nie ste vzorom, ktorý ho môže stále posúvať. Ale skôr či neskôr k tomu dôjde. Aj u mňa nastal čas, keď ma nahradia mladší, schopnejší, lepší. Už som dosť starý na to, aby som sa trápil s výkonným manažmentom. Sú tu mladé typy, ktoré vedia veľa jazykov, majú za sebou veľa kurzov, a ja im už môžem pomôcť len svojou životnou skúsenosťou.

Takže to, že vám niekto odíde, prípadne vás preskočí, vymení, je absolútne prirodzené. Dôležité je nechať úspešnejšieho od vás, aby vás preskočil, prípadne si ho vo firme udržať tým, že z neho urobíte svojho partnera. Existujú možnosti, ako si dobrých ľudí pri sebe udržať. A navyše ja mám ešte jednu teóriu – radšej spolupracujem so ženami. Muži sú totiž klasickí samci, ale ženy sú strážkyne rodinného kozuba. Aj v podnikaní majú tendenciu byť verné a oddané. Často sa hovorí o tom, že ženám by sa mal dávať väčší priestor, dávať ich viac do popredia. Ja to robím už roky, pretože do podnikania vnášajú zaujímavú pridanú hodnotu.

Ja som ich už oklieštil, ale vrátil som sa do aktívneho výkonu pre kovid. A teraz opäť pomaličky prenechávam kompetencie mladším, pretože fyzická a psychická záťaž pri riadení veľkých firiem je enorm­ná. Mojím cieľom je viac sa sústrediť na plnenie svojich snov.

Áno, tento sen si plním už posledných desať rokov. Je to výborný spôsob psychohygieny. Netvrdím, že herectvo je ľahká práca, to vôbec, ale odskočiť si od biznisu do iného fachu je obohacujúce. Som rád súčasťou tohto sveta, obzvlášť s vedomím, že odeň nie som závislý. Nie som odkázaný hrávať preto, aby som si tým zarobil na život, lebo na malom slovenskom trhu je to veľmi ťažké. Aj keď je tu pár úžasných hercov, ktorí majú dobré zárobky, no potom je tu plejáda takých, ktorí živoria.

S herectvom som koketoval už na strednej škole, s kamarátmi sme robili improvizačné divadlo, dokonca som následne zvažoval prihlášku na VŠMU, ale za socializmu nebolo jednoduché dostať sa tam. Navyše na JAMU išiel môj spolužiak, dnes herec Dalibor Černák (52), takže som neveril, že by som mohol mať šancu ešte aj ja. Napokon som vyštudoval elektrotechniku, no ešte aj počas vysokej školy som trošku hrával.

Učím sa za pochodu tak ako v podnikaní. Nie som zásadný charakterový herec, ktorý hráva veľké roly, ale veľa vnímam a sledujem u kolegov, ako narábajú s rečou, hlasom, mimikou.

Mám rád hercov, ktorí sú síce rovnakí, ale v každej hereckej role vedia stvárniť iný charakter. Mám rád napríklad Leonarda DiCapria (48), ktorý sa za tie roky naozaj „vyhral“. Všetky úlohy, ktoré dostal, zahral naozaj bravúrne. Podobný typ je Tom Hanks (67). Aj on vie zahrať charaktery rôzneho druhu.

Mal som rád českú generáciu hercov 70. rokov. Napríklad Vladímíra Menšíka (†58), Jiřího Sováka (†79) a zo Slovenska Lasicu a Satinského. Zo súčasných hercov Martina Hubu (80), Ľuboša Kostelného (42)…

Občas za mnou prídu s otázkou, či si majú zobrať hypotéku, respektíve aká je situácia na finančných trhoch, aký jej vývoj úrokových sadzieb a tak ďalej. A je aj zopár hercov, ktorí sa začali venovať naplno podnikaniu. Nepoznám však nikoho, kto by z podnikania prešiel do hereckej sféry. V tomto smere som jediný. (Smiech.)

Tak ako každá „komunita“, aj herecká má svoje pravidlá a dynamiku, ale nemám pocit, že by som bol u hercov nejakým spôsobom zaznávaný, že by som k nim nepatril. Občas a mi stane, ak ma ešte nejaký herec nepozná, že pozerá prekvapene, čo na pľaci robím, ale myslím si, že za tie roky sme si už všetci na seba zvykli. (Smiech.)

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Chodí za mnou veľa ľudí, ale asi dvakrát sa stalo, že som nejaký projekt producentsky podporil. Dokonca teraz sa trošku angažujem v jednom vznikajúcom projekte, ale tieto veci často nerobím. Práca filmového producenta je extrémne náročná, ešte náročnejšia ako samotné herectvo.

Ak už do nejakého projektu vstupujem, som presvedčený o tom, že to bude jednak dobré, ale aj komerčne zaujímavé. Viete, stretol som už veľa filmárov, ktorí si chceli splniť sen a natočiť svoj film bez toho, aby uvažovali, či tento film bude chcieť vidieť aj nejaký divák. Podľa mňa vytvoriť výpoveď o svete, ktorá nebude nikoho zaujímať, je krátkozraké a trápne…

Naša spoločnosť podporuje nefinančne v Tatrách v posledných dvanástich rokoch mnohé filmy. Aj vďaka nám tak mohli vzniknúť viaceré pekné projekty.

Na začiatku to tak bolo, ale v poslednom období ak chce režisér moju postavu vo filme mať, dám si za svoju prácu zaplatiť honorár, pretože inak by to navodzovalo dojem, že si kupujem priestor na to, aby som si niekde zahral. Takže áno, dostávam honoráre, dokonca mám svoju cenu a za moju prácu mi normálne zaplatia. Nie sú to však žiadne horibilné sumy.

Áno, dokonca čoraz viac a viac. (Smiech.) Nedávno som si takto zahral vo filme Slúžka, dokonca v češtine. Tvorcovia vidia, že viem zvládnuť aj náročnejšie veci, a musím povedať, že dostávam celkom zaujímavé ponuky.

Všetci sme už vo veku, keď sme sa už vypracovali, a každý z nás má tendenciu viac si užívať život a svoje hobby. Napríklad Patrik Tkáč (50) prepadol pestovaniu viniča, ďalší sa zas venujú rôznym športom a ja som prepadol herectvu.

Sociálne siete sú nástrojom na to, aby sa človek zviditeľnil, aby podporil svoje aktivity, možno sa podelil o know-how, ale celkom nerozumiem boomu okolo influencerov. Tých vnímam ako hotovú pliagu. A aj keď majú veľa sledujúcich, ich mediálny dosah aj význam by som nepreceňoval… Samozrejme, nehádžem všetkých do jedného vreca, ak ide o ľudí, ktorí robia napríklad osvetu v environmentálnych témach, ale väčšina ukazuje svoj život a robí telešoping. Ak niekto chce byť influencerom, hneď mám potrebu sa ho opýtať: A čo vytváraš? Akú hodnotu?

Ja osobne mám sociálne siete, ale nepretekám sa v počte followerov. Vidím však, že niektorí kolegovia z hereckej brandže už tomuto trendu prepadli. Ja mám rád osobný kontakt zoči-voči a rozhodne si nechcem púšťať ľudí do súkromia. Nie som človek, ktorý by sociálne siete neuznával, to vôbec, ale našťastie ich nepotrebujem. Vďaka podnikaniu mám voľnosť, a teda nie som otrokom súčasných trendov. (Úsmev.)