Slovo meditácia pochádza z latinského „meditatio“, čo znamená „rozjímanie“. Neexistuje však žiadna presná definícia tohto pojmu – väčšinou sa tak označujú rôzne praktiky prehlbujúce sústredenie a dosahujúce zmenený stav vedomia. V podstate nejde o nič iné ako o upokojenie svojej mysle. Čo v dnešnej dobe, keď sme neustále niečím rozptyľovaní, nie je nič jednoduché. O to viac je to však prospešné. „Meditácia nám môže priniesť do života neskutočne veľa. Pôsobí totiž ako na naše fyzické telo, tak na psychiku a dušu,“ tvrdí Tereza Hacová, lektorka životnej filozofie mindfulness, ktorá ju sprostredkováva na svojom webe a ponúka aj kurz zadarmo. Mindfulness sa do slovenčiny prekladá ako všímavosť, bdelosť, ide o cielené zameriavanie pozornosti na prítomný okamih bez posudzovania a jedným zo spôsobov, ako tento stav dosiahnuť, je práve meditácia.

Ani lotosový kvet, ani mantry, ani vonné tyčinky

Ako vraví Tereza Hacová, neznamená to, že musíte niekoľko hodín sedieť v&nbsp;pozícii lotosového kvetu a&nbsp;odriekať mantry. „Môže to znamenať, že sa posadíte na stoličku a&nbsp;desať minút sa budete sústreďovať na svoj dych alebo telo,“ vysvetľuje podstatu meditácie a&nbsp;pripomína, že podľa výskumov dokáže zmierniť stres, zvýšiť produktivitu, ale aj zlepšiť medziľudské vzťahy. „Za najdôležitejšie však považujem to, že nám dá priestor zastaviť sa. V&nbsp;ňom môžeme vnímať prítomnosť, svoje potreby a&nbsp;hodnoty a&nbsp;vďaka tomu žiť naplnenejší život,“ tvrdí.

Podobne hovorí Tomáš Kořínek, digitálny nomád. Medituje už niekoľko rokov. „Meditácia síce znie mnohým ľuďom ako niečo extra spirituálne, ezoterické a&nbsp;ktoviečo všetko, no vôbec to tak nemusí byť. Je to skrátka iba také fajn mentálne cvičenie,“ tvrdí s&nbsp;tým, že ide o&nbsp;úplne jednoduchú aktivitu, ktorú zvládne každý. „Navyše pri nej netreba páliť vonné tyčinky ani otvárať srdcové čakry,“ smeje sa a&nbsp;predkladá návod: pohodlne sa usaďte, zavrite oči a&nbsp;desať minút sledujte, ako dýchate. Pozorujte, ako sa vám pľúca plnia vzduchom a&nbsp;ako následne zase vydychujete. A&nbsp;pokiaľ zistíte, že ste dych zabudli sledovať, k&nbsp;tomuto pozorovaniu sa zase vráťte.

Tomáš Kořínek priznáva, že mával problém udržať emócie pod kontrolou. Z času na čas vybuchol od nervov, čo ho neskôr mrzelo. Dnes už dokáže byť „nad vecou“. Práve túto schopnosť nedať sa ovládať emóciami a&nbsp;byť tak viac v&nbsp;pohode považuje za najväčší prínos meditácie vo svojom živote. „Pomáha totiž lepšie pozorovať vlastné myšlienky a&nbsp;schopnosti, nasmerovať pozornosť tam, kde nám to dáva zmysel,“ opisuje. Ako dodáva, neznamená to, že sa z&nbsp;nás stane robot bez emócií. „Ide skôr o&nbsp;to, že si potom dokážeme lepšie uvedomovať niektoré vlastné mentálne procesy a&nbsp;vďaka tomu sa ľahšie rozhodovať, ktorému z&nbsp;nich venujeme priestor a&nbsp;ktorému nie.“

Meditácia nám dáva priestor zastaviť sa. V ňom môžeme vnímať prítomnosť, svoje potreby a hodnoty a vďaka tomu žiť naplnenejší život.

Na priblíženie svojich slov predkladá situáciu, keď nás naštve šéf, my tomu potom venujeme veľa pozornosti a&nbsp;mračíme sa na všetkých okolo seba. „Meditácia nám môže pomôcť pozrieť sa na celú vec s&nbsp;nadhľadom a&nbsp;jednotlivé myšlienky vidieť ako samostatné procesy, ktoré sa nám práve odohrávajú v&nbsp;mozgu. Vďaka tomu sa potom môžeme slobodne rozhodnúť, či skutočne stojí za to nechať ich pracovať alebo im prestať venovať pozornosť,“ zhŕňa Tomáš Kořínek. Tereza Hacová sa zveruje, že jej osobne meditácia umožňuje vnímať, čo práve potrebuje a&nbsp;aký život chce žiť. „Samozrejme, pomáha mi veľa jednotlivostí od zmiernenia mojej nerozvážnosti a&nbsp;impulzivity po zvýšenie vďačnosti a&nbsp;láskavosti k&nbsp;druhým aj k&nbsp;sebe. Hlavne ma však ukotví ‚tu a teraz‘.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Ako teda na to? Prvým úspechom je podľa Terezy Hacovej už to, že si na meditáciu urobíme pravidelne čas, čo sa môže javiť pre mnohých z&nbsp;nás ako najväčší problém. „Každý má iné možnosti, a&nbsp;tak môže byť dobrým začiatkom meditovať päť minút denne,“ upokojuje mladá žena s&nbsp;tým, že postupne potom môžeme vkladať malé zastavenia do celého dňa, dostávať sa do kontaktu so sebou aj počas zhonu v&nbsp;práci alebo s&nbsp;deťmi. „Niekto má radšej dlhšie zastavenie, keď si ráno sadne a&nbsp;pol hodiny je len sám so sebou. Myseľ sa v&nbsp;dlhšom čase dokáže viac upokojiť, dlhšia meditácia na nás teda môže mať iný vplyv než kratšie zastavenie. Oboje je však dôležité a&nbsp;je dobré prístupy kombinovať,“ objasňuje.

Výskumy zamerané na vplyv meditácie odhaľujú, že vylepšuje a predlžuje život. Okrem toho, že pomáha lepšie zvládať stres, zlepšuje spánok, zmierňuje úzkosti, vedie k väčšiemu optimizmu, rozvíja kreativitu, posilňuje pamäť... Má totiž pozitívny vplyv aj na fyzické zdravie. Znižuje krvný tlak, zvyšuje imunitu, možno ju využiť ako podpornú liečbu v prípade chronických bolestí, migrén a depresií. Nemusíme meditovať len v sede, pokojne na to môžeme využiť aj prechádzku.

Meditáciou k lepšiemu a dlhšiemu životu

Jej meditačná prax je rôzna. Každé ráno, hneď ako vstane, si sadne na meditačný vankúš, niekedy na ňom strávi päť minút, inokedy aj hodinu. Závisí to od toho, čo ju v&nbsp;ten deň čaká. „Keď mám pred sebou nabitý deň, snažím sa meditovať čo najdlhšie. Cez deň sa niekoľkokrát zastavím a&nbsp;všimnem si, ako sa mám, čo moje telo cíti,“ dáva inšpiráciu tým, ktorí sa toho chcú pustiť tiež. Tereza často pridáva meditáciu v&nbsp;pohybe – od jogy po tanec. „Mojím hlavným zámerom je preniesť meditačnú prax do každej chvíle bežného dňa a&nbsp;užiť si tak plný život v&nbsp;prítomnosti.“

Že nemusíme meditovať len v&nbsp;sede, o&nbsp;tom hovorí aj Klára Patočková, ktorá sa venuje japonskej masážnej technike šiacu a&nbsp;pravidelne medituje niekoľko rokov. Rozlišuje tri formy meditácie: v chôdzi, pri činnosti a&nbsp;v&nbsp;sede či v ľahu (to však veľmi neodporúča, pretože sa môže ľahko stať, že zaspíme). Pre prvú z&nbsp;nich je priam ideálna prechádzka lesom, keď vnímame sami seba a&nbsp;okolitú krajinu.

Hovorí sa o&nbsp;takzvanom lesnom kúpeli. Je čoraz populárnejší, pretože spája liečebné pôsobenie meditácie a&nbsp;prírody, ktorá sa dnešnému človeku vzďaľuje. „Často meditujeme pri tvorivej činnosti, ako je šitie, maľovanie... Alebo deti, keď stavajú hrad z&nbsp;lega. Pokiaľ robíme danú vec naplno, sme maximálne sústredení, naša myseľ akoby len pozorovala, čo robíme,“ hovorí Klára Patočková, ktorá priznáva, že by rada meditovala častejšie. Medituje cielene v&nbsp;pokoji, ale robí to aj pri kreslení, strihaní látok, šití meditačných vankúšov a&nbsp;ich plnení pohánkovými šupkami. Vankúše potom zá­ujemcom predáva. „Milujem cestu vlakom a zízanie z okna. To je pre mňa takisto meditácia, ale bez hlasných cestujúcich,“ smeje sa.

Môžeme to skúsiť sami alebo s učiteľom

Cesta Kláry Patočkovej k meditácii viedla cez autogénny tréning. S touto relaxačnou metódou, ktorá je čoraz obľúbenejšia, sa stretla vo svojich dvanástich rokoch a&nbsp;používala ju pomerne často, pretože ju dokázala upokojiť a&nbsp;zbaviť obťažujúcich tikov, ktorými trpela. „Pri autogénnom tréningu som zažila pocit, že som ‚iba ja, sama so sebou‘. Tiky boli z vonkajších vplyvov a&nbsp;tie nemali do môjho ‚iba ja‘ prístup,“ opisuje. K&nbsp;meditáciám sa dostala počas materskej dovolenky, keď začala navštevovať Darja Shiatsu School.

„Meditácia, ktorá bola súčasťou výuky, bola riadená, za zvukov hudby v&nbsp;pozadí nás ňou sprevádzalo hovorené slovo. Nikdy nezabudnem na meditáciu s&nbsp;vodným elementom, keď som pod vodnou hladinou – čo hladinou, na dne hlbokého oceánu! – našla žiarivý poklad. Vtedy som ho vyniesla na hladinu a&nbsp;doteraz sa s&nbsp;ním v&nbsp;duchu spájam pri ťažkých chvíľach. Poklad vnímam ako esenciu a&nbsp;prapodstatu seba samej,“ opisuje nadšene. Pre niektorých začiatočníkov môže byť vhodné pustiť sa do riadenej meditácie s&nbsp;pomocou učiteľa alebo v&nbsp;rámci meditačnej skupiny. Možno využiť aj niektorú aplikáciu v mobile či online kurz.

Každý si musí nájsť svoju cestu, možností je mnoho. Klára Patočková radí, aby ste si kvôli zvýšeniu motivácie napísali na papier svoj aktuálny stav, chronické problémy a&nbsp;momentálne emočné a&nbsp;telesné bolesti, svoju celkovú životnú situáciu „Buďte úprimní. Je to pre vás, nikomu to nedávajte čítať. A&nbsp;po nejakom čase meditácií sa na ten papier pozrite a&nbsp;zapíšte opäť svoj aktuálny stav. Lepšie si tak uvedomíte zmeny. Zmeny k&nbsp;lepšiemu si totiž dosť často neuvedomujeme, neprikladáme im taký veľký význam ako zmenám k&nbsp;horšiemu. Začiatok bolesti si uvedomíme veľmi rýchlo, ale všimnúť si, že odznela, nám chvíľu trvá,“ objasňuje.

Tomáš Kořínek upozorňuje na to, že po určitom čase sa nám môže zdať, že už s&nbsp;nami meditácie nič nerobia. „Zo začiatku praxe je celkom bežné, že sa nám objavujú pocity blaženosti a&nbsp;dobrej nálady – ako počas meditácie, tak po nej. Pokiaľ však budeme meditovať dlhšie, môžeme získať pocit, že už to nemá žiadny ďalší efekt,“ hovorí z&nbsp;vlastnej skúsenosti. Stalo sa mu to mnohokrát a&nbsp;samovoľne potom často meditovať prestal. „Je to zradné, pretože keď sa dostanete do dlhodobého pohodového stavu, môžete ľahko získať pocit, že už ste si toho ‚odmeditovali‘ dosť a&nbsp;že ste v&nbsp;stave zen do konca života. Lenže tá zotrvačnosť často pomerne skoro dobehne a&nbsp;jedného dňa zrazu zistíte, že už sa zase mračíte, veľa vecí okolo vás je ‚zle‘,“ varuje s&nbsp;tým, že je to úplne rovnaké ako s&nbsp;fyzickým cvičením.

Tomáš Kořínek, ktorý sa meditácii venuje niekoľko rokov, odpovedá na dve časté otázky:
&nbsp;
Ako mám počas meditácie dýchať? 
Normálne! Nejde o dychové, ale o koncentračné cvičenie. Dych nechajte voľne plynúť a iba ho pozorujte... Je bežné, že sa vám pri meditácii dych trochu predĺži alebo prehĺbi, to je v poriadku. Nie je nutné ani žiaduce dych cielene nejako ovládať či azda zadržiavať. Lepšie je dýchať iba nosom, pokiaľ vám to však z akéhokoľvek dôvodu nejde, to nič. Pri pozorovaní dychu sa skúste zamerať na to, čo to robí s vaším telom, ako sa vám pri nádychu a výdychu pohybuje hrudník. Takisto môžete sledovať pohyb vzduchu prechádzajúceho cez nosné dierky.
&nbsp;
Ako zistím, že už mám „odmeditované“?
Je škoda prerušovať koncentráciu len preto, aby ste sa pozreli, koľko je hodín. Samozrejme, môžete po­užiť obyčajný budík, ale ja už dlho využívam aplikáciu, ktorej hlavnou funkciou je časovač, ale dokáže toho omnoho viac. Osobne to mám nastavené tak, že mi počas sedenia dvakrát slabo zaznie gong. Prvýkrát po polminúte (tú mám na prípravu, keď hľadám vhodnú polohu a balím sa do deky), a potom až o ďalších pätnásť minút, aby som vedel, že už je koniec.

Dve rady, ako na to

Ešte jedno úskalie meditácie: na povrch sa môžu dostať aj nepríjemné myšlienky. „Áno, meditácia môže priniesť aj ťažké zážitky a&nbsp;na nejaký čas zhoršiť kvalitu života,“ potvrdzuje Tereza Hacová, ktorá meditáciu vníma ako priestor, kde sa môžu vyplaviť náročné emócie, spomienky alebo podnety. Tie môžu byť podľa nej až také ťažké, že môžeme začať strácať kontakt s&nbsp;realitou. „To, že sa nám niečo také stane, však nie je primárne zlé – meditácia nám môže ponúknuť emócie na spracovanie a&nbsp;tým aj zlepšenie kvality nášho života. Nie je však vôbec jednoduché byť na také intenzívne zážitky sám. Vyťažiť z&nbsp;nich to dobré sa môže zdať ako fantazmagória,“ tvrdí a&nbsp;radí, že keď sa niekomu niečo také stane, mal by vyhľadať pomoc druhých.

Zveriť sa učiteľovi meditácie, obrátiť sa na psychoterapeuta alebo aj anonymnú krízovú linku. Tereza Hacová však verí, že meditácia je vhodná pre všetkých, len každému z&nbsp;nás sedí iný druh – niekto bude radšej v&nbsp;pokoji sedieť a&nbsp;pozorovať prítomný okamih, druhý bude meditovať v&nbsp;pohybe. „Aj ľudom s diagnostikovaným duševným ochorením môžu pomôcť rôzne špecifické meditácie. Dôležité je potom všetko konzultovať s&nbsp;ošetrujúcim lekárom alebo psychoterapeutom,“ opisuje. Najväčšie obavy plynú z&nbsp;toho, že sa nám nepodarí upokojiť sa. Klára Patočková vraví, že to neprekáža. „Všetko si žiada cvik. Ako keď ste sa kedysi učili chodiť, písať či šoférovať auto. Všetko ste opakovali, až kým ste sa nemohli na danú zručnosť spoľahnúť,“ vysvetľuje a&nbsp;dodáva, že meditácia je vždy iná – niekedy sa upokojíte ihneď, inokedy to trvá. „Učiť sa meditovať je našťastie dynamický proces, nikdy to nebude rovnaké.“ A&nbsp;ešte vyzýva: „Neberte to veľmi vážne, buďte hraví, buďte ako deti, objavujte – v&nbsp;tomto prípade sami seba.“

AUTOR: NICOLE MRZENOVÁ, TÝŽDENNÍK KVĚTY

Ozdravujúca sila meditácie: Pomáha lepšie zvládať stres, posilňuje pamäť a znižuje krvný tlak

Výber pre vás

Ozdravujúca sila meditácie: Pomáha lepšie zvládať stres, posilňuje pamäť a znižuje krvný tlak

Súvisiace články

5 rád pre silnejšie vlasy: Ako ich môžete zachrániť?

Máte zápal jazyka? Na jeho povrchu sa drží aj kovid

Koruna krásy: Čo robiť, ak vám začali vypadávať vlasy?

Výber pre vás