Mária Mišovičová

V&nbsp;ruskom prostredí ho nazývajú jolka, v&nbsp;nemeckom christkindl, u&nbsp;nás nárečovo krispán, poľažnička, borovka alebo kračúnsky strom. Ihličnatý strom si za symbol Vianoc nezvolili ľudia náhodne. Zelená pre našich predkov predstavovala život – ihličnany túto sviežu farbu nemenili ani v&nbsp;zime, keď z&nbsp;listnatých stromov zostali len holé konáre.

Zvyk vyzdobiť si príbytky halúzkami s&nbsp;ihličím pochádza z&nbsp;pohanských čias. V&nbsp;predkresťanskom období Slovania slávili zimný slnovrat, teda kult slnka. Predstavovalo pre nich život, teplo, radosť. Prinášali mu medovinu a&nbsp;medovníky ako obetné dary a&nbsp;príbytky si zdobili vetvičkami z&nbsp;ihličnanov, šiškami a&nbsp;sviečkami. Mali ich chrániť pred zlými duchmi a&nbsp;chorobami.

Aj v&nbsp;Rímskej ríši si chrámy a&nbsp;kostoly v&nbsp;čase saturnálií zdobili jedličkami. Saturnálie sa usporadúvali na počesť Boha Saturna, začínali sa 21. decembra a&nbsp;trvali 10 dní. Počas týchto sviatkov Rimania nepracovali, ľud sa veselil, hodoval a&nbsp;vzdával vďaku Saturnovi, bohovi roľníctva, úrody, hojnosti a&nbsp;majetku. Germáni zasa oslavovali boha Wotana.



      <div class="drag-and-drop uploaded snippet-cb snippet-image" contenteditable="false">
          <div class="row ">
              <div class="file">
                  <div style="float:left; margin-right:10px;" class="image">
                      <img src="https://damadmin.nmhmedia.sk/image/21fc4e81-5af4-49d6-b392-225aa0e0c9b7_phpt9whei.jpg/320/180" alt="" data-media-id="6108949" data-embed-id="9460199">
                  </div>
                  <div class="meta-info">
                      <span class="imageCaption">Saturnálie Rimanov sú námetom obrazu Roberta Bompianiho. Umiestnený je v Múzeu J. Paula Gettyho v Los Angeles.</span>
                      <strong>
                          <span class="imageAuthor">Getty Images</span>
                      </strong>
                      <div class="center-helper">
                          <button class="btn cb-image-btn update-image-info">
                              <em class="fa fa-refresh" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Edit
                          </button>
                          <button class="btn cb-image-btn remove-image">
                              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Remove
                          </button>
                      </div>
                  </div>
              </div>
              <div class="controls">
                  <button class="btn green cb-image-btn cb-search-img-btn">Vybrať z banky</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-img-btn"><em class="fa fa-upload" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z PC</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-by-link-img-btn"><em class="fa fa-link" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z URL</button>
              </div>
              <div class="icons">
                  <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>
              </div>
          </div>
      </div>
    


Pokladali ho za stvoriteľa ľudí, ktorým vdýchol život. Predstavoval pre nich múdrosť, mágiu, víťazstvo a&nbsp;lov, ale aj vojnu a&nbsp;smrť. Aby si ho nepohnevali, konali sa v&nbsp;decembri oslavy a&nbsp;hlavným symbolom bol ihličnatý strom. O&nbsp;tom, kto prvý postavil a&nbsp;ozdobil vianočný strom na verejnom priestranstve, súperia dve mestá – Talin a&nbsp;Riga.

V&nbsp;oficiálnych záznamoch stál v&nbsp;Taline na námestí už v&nbsp;roku 1441 a&nbsp;v&nbsp;Rige o&nbsp;70 rokov neskôr, v&nbsp;roku 1511. Oba sa však svojou výzdobou, ale najmä atmosférou okolo nich značne líšili od neskorších vianočných osláv. Ľudia pri nich tancovali a&nbsp;nakoniec stromy zapálili.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Prvopočiatky vianočného stromčeka, ako ho poznáme dnes, siahajú do Nemecka. Spojené sú s&nbsp;menom protestantského kazateľa Martina Luthera. Bol to údajne on, kto v&nbsp;16.&nbsp;storočí priniesol do príbytkov ozdobený vianočný stromček. Podľa legendy šiel v&nbsp;noci, deň pred Vianocami po lese a&nbsp;zahľadel sa na oblohu.

Uvidel jagavé hviezdy a&nbsp;ako neskôr doma deťom povedal, pripomenuli mu Ježiša, ktorý opustil nebeské hviezdy a&nbsp;prišiel na Vianoce na zem, medzi ľudí. Tento výjav Luthera natoľko uchvátil, že si ho chcel pripomenúť aj vo svojom dome stromčekom so svetielkami. Iná povesť, rovnako z&nbsp;Nemecka, hovorí o&nbsp;chudobnom chlapčati, ktoré v&nbsp;chladnej noci na Vianoce zaklopalo na dvere rodiny horára.

Premrznutého ho nakŕmili a&nbsp;uložili do postele. Ráno ich čakalo prekvapenie. Zobudil ich spev anjelov a&nbsp;malý chlapec sa zmenil na Ježiša. Na znak vďaky im podaroval vetvičku z&nbsp;jedle. Od tých čias si ľudia na Vianoce pripomínali tento zázrak jedličkami. To sú síce mýty, no v&nbsp;každom prípade tradícia vianočných stromčekov a&nbsp;ich ozdobovanie pochádza z&nbsp;Nemecka.

V&nbsp;kronike mesta Brémy sa zachovala správa z&nbsp;roku 1570 o&nbsp;ozdobenom a&nbsp;osvetlenom vianočnom stromčeku v&nbsp;miestnosti. V&nbsp;budove miestnych cechov postavili jedľu so sladkosťami a&nbsp;papierovými kvetmi a&nbsp;pozvali tam na oslavu Vianoc deti remeselníckych majstrov. Táto tradícia sa zakrátko rozšírila aj do iných nemeckých, ale i&nbsp;švajčiarskych miest.



      <div class="drag-and-drop uploaded snippet-cb snippet-image" contenteditable="false">
          <div class="row ">
              <div class="file">
                  <div style="float:left; margin-right:10px;" class="image">
                      <img src="https://damadmin.nmhmedia.sk/image/f5ad0757-5dda-4f6f-ab14-9aac7016417d_phpulqpc1.jpg/320/180" alt="" data-media-id="6108947" data-embed-id="9460200">
                  </div>
                  <div class="meta-info">
                      <span class="imageCaption">Vianoce v rodine kazateľa Martina Luthera. Podľa povesti to bol práve tento teológ, kto si dal ako prvý do príbytku na Štedrý deň osvetlený stromček.</span>
                      <strong>
                          <span class="imageAuthor">Getty Images</span>
                      </strong>
                      <div class="center-helper">
                          <button class="btn cb-image-btn update-image-info">
                              <em class="fa fa-refresh" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Edit
                          </button>
                          <button class="btn cb-image-btn remove-image">
                              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Remove
                          </button>
                      </div>
                  </div>
              </div>
              <div class="controls">
                  <button class="btn green cb-image-btn cb-search-img-btn">Vybrať z banky</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-img-btn"><em class="fa fa-upload" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z PC</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-by-link-img-btn"><em class="fa fa-link" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z URL</button>
              </div>
              <div class="icons">
                  <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>
              </div>
          </div>
      </div>
    


Vianočné stromčeky si do domov prinášali najmä rodiny mešťanov a&nbsp;vysokých úradníkov. Aj básnik a&nbsp;dramatik Johann Wolfgang von Goethe opisuje pohodu pri vianočnom stromčeku u&nbsp;svojho strýka. V&nbsp;Nemecku sa spočiatku stromčeky zdobili drobnými jabĺčkami, sušeným ovocím, perníkmi, až neskôr sklenenými ozdobami a&nbsp;horeli na nich voskové sviečky.

Do ďalších štátov Európy sa tradícia vianočného stromčeka dostala na prelome 18. a&nbsp;19. storočia. A&nbsp;nielen do domácností, ale stavali ho aj na hlavných námestiach. V&nbsp;Bratislave sa objavil v&nbsp;roku 1896 pred mestským divadlom a&nbsp;mal elektrické osvetlenie. V&nbsp;poľskom Gdansku sa prvýkrát spomína stromček v&nbsp;roku 1815, o&nbsp;dva roky už zdobil aj vianočné domácnosti vo Viedni, odtiaľ tradícia pokračovala do Paríža a&nbsp;v&nbsp;roku 1828 na podnet princa Alberta, pôvodom z&nbsp;Nemecka, zavítala i&nbsp;do Westminsterského paláca v&nbsp;Londýne.

Angličanov stromček uchvátil natoľko, že sa veľmi rýchlo stal obľúbeným, hoci skromným symbolom Vianoc aj v&nbsp;bežných domácnostiach. Jeho púť pokračovala do Ameriky a&nbsp;tam sa v&nbsp;roku 1882 objavili na ňom prvé elektrické žiarovky. Dva dni pred Štedrým dňom, 22. decembra, ich v&nbsp;Menlo Parku v&nbsp;Kalifornii predviedol Thomas Alva Edison. Pokiaľ ide o&nbsp;Rusko, tam vianočný stromček začiatkom 20.&nbsp;storočia zakázali, pretože ho považovali za symbol kresťanských sviatkov.

Na Slovensku sa Vianoce so stromčekom tradujú od začiatku 19. storočia. Najprv sa ujal v&nbsp;mestských domácnostiach a&nbsp;až takmer po sto rokoch aj na vidieku. Tam ho ešte v&nbsp;čase prvej Československej republiky odmietali kňazi a&nbsp;katolícke rodiny, pretože ozdobená vetvička či celý stromček pre nich predstavoval pohanskú symboliku.

V&nbsp;mestách sa stromček kupoval na trhoch a&nbsp;jeho výška závisela od toho, v&nbsp;akej veľkej miestnosti mal stáť. Buď ho domáci umiestnili doprostred izby, alebo ho postavili na stolček do kúta. Na oboch miestach sa vynímal vyšší ihličnan. Na dedinách to bolo naopak. Prevládali tam malé stromčeky, ktoré viseli z&nbsp;drevených hrád. Spočiatku na ne dávali domáci slamené ozdoby.

Kým neprijali na vidieku stromček, jeho predchodcom boli slamené vence. Počas celých vianočných sviatkov viseli nad stolom ozdobené mašličkami alebo farebným papierom. Aj iné miestnosti domu zdobila slama. Ľudia ju pospájali niťou do rôznych tvarov, ozdobili farebnými bavlnkami, kúskami látok a&nbsp;rozvešali po príbytku.

Bola aj na zemi a&nbsp;predstavovala narodenie Ježiša Krista v&nbsp;chudobnej maštali. Slamu využívali aj v&nbsp;tejto forme, pretože jej bolo dostatok na každom gazdovstve. Slamené ozdoby sa na stromčeky dávali i&nbsp;neskôr, no pribudli k&nbsp;nim papierové hviezdičky, drobné červené jabĺčka, sušené ovocie, medovníčky, orechy a&nbsp;v&nbsp;20. storočí kockový cukor zabalený do zlatého alebo strieborného staniolu.

Staniol mal aj inú funkciu, strihal sa na dlhé, tenké prúžky a&nbsp;značil betlehemskú slamu, na ktorej sa narodil Ježiš Kristus. Bohaté šľachtické a&nbsp;meštianske rodiny zdobili stromčeky girlandami a&nbsp;sklenenými guľôčkami, ktoré si mohli kúpiť v&nbsp;obchodoch. Vďaka dostatku financií na stromček vešali aj drobné hračky a&nbsp;dokonca čokoládové ozdoby.

A&nbsp;po celom obvode stromčeka sa tiahla reťaz z&nbsp;lesklých farebných korálikov. Ale i&nbsp;v&nbsp;prostredí bohatých ľudí vyrábali najmä deti ozdoby samy, a&nbsp;to z&nbsp;tradičných materiálov – slamy a&nbsp;papiera. Dievčatá dávali prednosť šitiu malých meštekov, na vločky a&nbsp;hviezdičky z&nbsp;látok vyšívali ornamenty, kvety, vtáčiky. V&nbsp;mnohých domácnostiach plnili papierové košíčky mandľami obaľovanými v&nbsp;cukre.

To bola tradičná vianočná maškrta u&nbsp;tých majetnejších. Aristokracia v&nbsp;Rakúsko-Uhorsku dávala prednosť stromčekom s&nbsp;krátkym ihličím. Ich paláce zdobili jedličky, smreky a&nbsp;araukárie. Boli zvyčajne v&nbsp;salóne a&nbsp;v&nbsp;niekoľkých ďalších miestnostiach, v&nbsp;ktorých sa domáci zdržiavali cez deň. V&nbsp;sídle cisára Františka Jozefa I. jednu komnatu skrášľovali štyri vysvietené vianočné jedle ozdobené čokoládou, orechmi, pomarančmi, kandizovaným ovocím a&nbsp;postavičkami anjelov.

Stáli na stoloch prikrytých sviatočnými obrusmi. Postupom času sa na vianočný stromček dostávali sklenené, drevené, textilné, keramické a&nbsp;drôtené ozdoby. Neskôr sa pridali háčkované i&nbsp;paličkované. Mali tvary baránka, anjela, betlehemskej hviezdy, vtákov a&nbsp;kvetov. Najmä vtáčiky boli častým motívom Vianoc.

Ľudia na dedinách verili, že keď budú mať v&nbsp;zime dostatok stravy, v&nbsp;lete nespôsobia žiadnu škodu na úrode. V&nbsp;domácnostiach ich preto v&nbsp;podobe ozdôb kládli zvyčajne vedľa slamených dekorácií. K&nbsp;tradičným okrasám Vianoc patrili hojdacie koníky rôznych veľkostí a&nbsp;materiálov. Najčastejšie boli ručne vyrezávané z&nbsp;dreva, upečené z&nbsp;medovníkového cesta alebo ušité z&nbsp;látky v&nbsp;tradičných vianočných farbách.

Pokiaľ ide o&nbsp;látky, aj tie mali svoju symboliku. Napríklad červená pretkávaná zlatou alebo striebornou niťou vraj dokázala obdarovanému zabezpečiť silu, lásku a&nbsp;rodinnú pohodu. Nezastupiteľné úlohu medzi vianočnými symbolmi mala sviečka. Z&nbsp;jej plameňa a&nbsp;dymu sa veštili život i&nbsp;smrť, svetlo sviece ochraňovalo domy pred nebezpečnými silami zvonka, na sviatočnom stole bola spolu s&nbsp;modlitbou útechou v&nbsp;smútku za zosnulými a&nbsp;počas zimného slnovratu jej svetlo predstavovalo slnko.

K&nbsp;najobľúbenejším ozdobám Vianoc patrili, a&nbsp;platí to i&nbsp;v&nbsp;súčasnosti, fúkané gule z&nbsp;jemného skla. V&nbsp;roku 1889 si túto novinku dal patentovať Francúz Pierre Dupont. Aj k&nbsp;ich vzniku sa viaže príhoda: prví ich vraj vytvorili fúkači skla v&nbsp;sklárňach v&nbsp;oblasti Durínska. Pre vysokú teplotu sálajúcu z&nbsp;pecí aj počas fúkania veľmi často a&nbsp;v&nbsp;hojnej miere popíjali pivo.

V&nbsp;povznesenej nálade na konci zmeny súťažili, kto z&nbsp;nich čo najskôr vyfúkne najväčšiu guľu. Ak im nepraskla, priniesli ju domov ženám ako cennú trofej. Tým sa veľmi páčili, čo podnietilo viacerých fúkačov s&nbsp;obchodným duchom, aby vnútro gulí potreli dusičnanom strieborným. Tie razom získali prepychový vzhľad a&nbsp;na vianočných trhoch bol o&nbsp;ne mimoriadny záujem.

Pre ľudí predstavovali talizman, ktorý ich mal chrániť pred zlom. Najmä v&nbsp;čase Vianoc verili, že strigy a&nbsp;zlí duchovia sa častejšie pohybujú v&nbsp;blízkosti ich obydlí. Spočiatku sa vyrábali jednofarebné vianočné gule, ale ľudia si žiadali aj farebné. Výrobcovia im vyhoveli a&nbsp;prizdobili ich ešte rôznymi kresbami alebo ornamentmi. Koncom 19. storočia, keď sa sklárne plynofikovali, rozšíril sa vývoz sklenených gúľ do Anglicka i&nbsp;Ameriky.



      <div class="drag-and-drop uploaded snippet-cb snippet-image" contenteditable="false">
          <div class="row ">
              <div class="file">
                  <div style="float:left; margin-right:10px;" class="image">
                      <img src="https://damadmin.nmhmedia.sk/image/c05a0bb7-fd40-44c3-b377-254c626997db_phpgfxgoi.jpg/320/180" alt="" data-media-id="6108953" data-embed-id="9460202">
                  </div>
                  <div class="meta-info">
                      <span class="imageCaption">Na stromček sa dávali rôzne ozdoby: šišky, gule z jemného skla s ornamentmi a kresbami, medovníčky i sušené ovocie.</span>
                      <strong>
                          <span class="imageAuthor">Shutterstock</span>
                      </strong>
                      <div class="center-helper">
                          <button class="btn cb-image-btn update-image-info">
                              <em class="fa fa-refresh" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Edit
                          </button>
                          <button class="btn cb-image-btn remove-image">
                              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Remove
                          </button>
                      </div>
                  </div>
              </div>
              <div class="controls">
                  <button class="btn green cb-image-btn cb-search-img-btn">Vybrať z banky</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-img-btn"><em class="fa fa-upload" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z PC</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-by-link-img-btn"><em class="fa fa-link" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z URL</button>
              </div>
              <div class="icons">
                  <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>
              </div>
          </div>
      </div>
    


Začiatkom minulého storočia sa v&nbsp;sklárňach začali tvoriť aj sklenené hviezdičky, srdiečka, snehové vločky, šišky. Okrem týchto okrás sa na stromčekoch objavili anjelské vlasy, jeho vrchol zdobili malý anjel alebo špic. Súčasťou vianočnej výzdoby sa stali kolekcie s&nbsp;čokoládovými figúrkami s&nbsp;rôznymi náplňami a&nbsp;fondánové salónky.

Aj vlastenectvo v&nbsp;napätých dejinných obdobiach sa prejavilo pri ozdobovaní stromčekov. Na vrchole sa namiesto špica objavila napríklad v&nbsp;čase druhej svetovej vojny anglická vlajka s&nbsp;vlajkami Spojencov. Ani umelý stromček nie je novinkou nášho veku. Prvé sa objavili na začiatku 20. storočia a&nbsp;hneď sa stali veľmi populárne. Na trh s&nbsp;nimi prišli firmy, ktoré vyrábali štetce a&nbsp;kefy.

Ihličie na umelých stromčekoch bolo z&nbsp;prasacích štetín. Tie farbili nazeleno, ale nebránili sa ani ďalším farebným inováciám. A&nbsp;stojan, do ktorého sa stromček upevňuje, má svoj pôvod v&nbsp;Taliansku. Vianočné stromčeky stáli v jasličkách pod holým nebom a&nbsp;aby jedličky či iné ihličnany mohli byť ich súčasťou, umiestnili ich ľudia do kovových stojanov.

Darčeky sa pod stromček začali dávať až na začiatku 20. storočia. Vianočný stromček sa v&nbsp;súčasnosti ponecháva v&nbsp;domácnostiach do 6. januára, do príchodu Troch kráľov.

Spoznajte históriu VIANOČNÉHO STROMČEKA: Kde sa vzal?

Výber pre vás

Spoznajte históriu VIANOČNÉHO STROMČEKA: Kde sa vzal?

Súvisiace články

Vianoce sú už za rohom: Odborník prezradil fintu, vďaka ktorej dobre ušetríte

Vianoce už klopú na dvere: Recept na VÍNOVÉ HVIEZDIČKY

Spravte si vianočnú atmosféru: Recept na PERNÍKOVÉ REZY

Výber pre vás