Jaroslav Slašťan

Trávy, rastliny z&nbsp;čeľade lipnicovitých, patria medzi najpočetnejšie čeľade cievnatých rastlín. V&nbsp;súčasnosti sa rozlišuje 761 rodov a&nbsp;okolo 12 000 druhov. Pritom sú vývojovo oveľa mladšie ako riasy, lišajníky, machy, prasličky, paprade, plavúne a&nbsp;ihličnaté či listnaté stromy. Rozšírené sú po celej zemi, najväčšia druhová diverzita tejto čeľade je však v&nbsp;subtrópoch a&nbsp;v&nbsp;oblasti mierneho pásma severnej pologule.

Dnes prosperujú v&nbsp;širokom rozmedzí biotopov, od púští cez lesy až po horské a&nbsp;alpínske polohy. Prevládajú v&nbsp;takých typoch vegetácie, ako sú stepi, savany a&nbsp;prérie. Trávy sa vyvinuli so spásajúcimi bylinožravými cicavcami. Hojne sa začali rozširovať pred 24 až 33 miliónmi rokov, a&nbsp;to v období oligocénu, najmladšieho oddelenia starších treťohôr (paleogénu). Rozsiahle pastvinové biotopy sa objavili pred 5 až 25 miliónmi rokov počas miocénu, spodného oddelenia mladších treťohôr (neogénu). Teda v&nbsp;čase, keď sa bylinožravé cicavce diverzifikovali a&nbsp;ich populácia narastala. Chladnejšia a&nbsp;suchšia klíma viedla k&nbsp;vzniku trávnatých ekosystémov (najskôr v&nbsp;Južnej Amerike, neskôr takmer na všetkých kontinentoch).

Rôzne skupiny živočíchov sa prispôsobili podmienkam týchto trávnatých ekosystémov. Bylinožravé cicavce sa stali zdatnými bežcami a&nbsp;ich zuby si vyvinuli vysoké korunky, pričom jednotlivé druhy žili kvôli ochrane v&nbsp;čriedach. Neustálym spásaním rastlinného krytu zohrávali veľké herbivory významnú úlohu pri vytváraní vhodných podmienok na rozvoj trávového typu rastlín. Ešte aj v&nbsp;pomerne nedávnej minulosti obývalo trávnaté oblasti obrovské množstvo spásačov. Zrejme najznámejší bol americký bizón. Spásaním sa do značnej miery udržiaval biotop otvorenej prérie. Blízku vzájomnú závislosť medzi bylinožravými cicavcami a&nbsp;trávami dokazujú savany východnej Afriky so stádami zebier, pakoní a&nbsp;antilop.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Trávy sú úzkolisté jednoklíčnolistové rastliny, ktoré často tvoria trsy. Majú tenké zväzkovité korene, prípadne plazivý alebo rozkonárený podzemok. Z&nbsp;nich rýchlo rastú. Po odstránení listov sa vytvoria nové výhonky. Táto schopnosť trávam umožňuje prežiť neustále zošliapavanie a&nbsp;spásanie zvieratami. Semenáčiky vytvárajú len jeden klíčny list. Semená rastlín majú rôznu schopnosť rozširovania, klíčenia a&nbsp;uchytenia.

Výhodou veľkých semien je, že sú konkurenčne silnejšie a&nbsp;lepšie sa uchytia. Ich nevýhodou je, že väčšinou nie sú schopné rozšíriť sa ďaleko od materskej rastliny, a&nbsp;teda ani kolonizovať nové habitaty. Často ich konzumujú bylinožravce. Naopak, malé semená, medzi ktoré patria aj semená tráv, sa ľahšie rozšíria a&nbsp;kolonizujú nové habitaty s&nbsp;potenciálne nižšou konkurenciou iných semien pri klíčení a&nbsp;uchytení.

Významným medzníkom vo vývoji ľudstva je obdobie, ktoré sa nazýva neolitická revolúcia. Je to obdobie prechodu medzi strednou a&nbsp;mladou kamennou dobou. V&nbsp;Európe sa najčastejšie datuje približne do 6. až 5. tisícročia pred naším letopočtom, v&nbsp;kolískach civilizácie – v&nbsp;Egypte či Mezopotámii – ešte o&nbsp;niekoľko tisíc rokov skôr. V&nbsp;tomto období nastala zásadná zmena v&nbsp;spôsobe zabezpečovania potravy. Pred neolitickou revolúciou ľudia žili v&nbsp;kočovných kmeňoch a&nbsp;potravu si zadovažovali hlavne lovom zvierat a&nbsp;zbieraním plodov. Postupne sa však usádzali a&nbsp;lov a&nbsp;zbieranie nahrádzali cieleným pestovaním poľnohospodárskych plodín. Z&nbsp;náhodného zabezpečovania potravín sa stalo cielené. Usádzanie neolitických kmeňov bolo podmienené cieleným pestovaním divých tráv, hlavne pšenice a&nbsp;jačmeňa. Hlavným dôvodom ich pestovania bolo spracovanie semien predchodcov dnešných obilnín na pečenie chleba.

Potvrdzujú to aj archeologické nálezy z&nbsp;toho obdobia. Najstaršie objavy pečeného chleba, skôr akýchsi pečených obilninových placiek, pochádzajú z&nbsp;obdobia spred 15- až 12-tisíc rokov, a&nbsp;to z&nbsp;územia dnešného Jordánska. Tieto archeologické objavy dokazujú veľkú úlohu chleba pri premene ľudí z&nbsp;lovcov a&nbsp;zberačov na poľnohospodárov. Pri raste populácie ľudia museli nájsť spôsob, ako zvýšiť množstvo potravy, ktorá sa dá získať z&nbsp;okolia. Naučili sa teda sadiť semená tráv. Zatiaľ čo človek živiaci sa lovom a&nbsp;zberom rastlín potreboval na zaobstaranie potravy územie s&nbsp;rozlohou takmer 26 štvorcových kilometrov, človeku, ktorý pestoval rastliny, stačila len&nbsp; štvrtina štvorcového kilometra.

Ako obilniny sa pestujú hlavne rôzne druhy pšenice, jačmeňa, ovsa, žito siate, kukurica a tak­zvaná indiánska ryža. V nižších zemepisných šírkach je to proso, ryža, cirok, kalužnica, slzovka a ďalšie. Ovos siaty pochádza z východnej Európy a ako obilnina sa pestuje pre svoju nenáročnosť najmä v horských oblastiach. Raž siata je prastará kultúrna rastlina a človek jačmeň pestuje už od kamennej doby.

Pšenica patrí tiež k starým kultúrnym rastlinám, pestovala sa už v 6. tisícročí pred naším letopočtom. Dnes je najbežnejšie pestovaným druhom pšenice a zároveň najvýznamnejšou obilninou sveta pšenica letná. Ostatné druhy pšenice, ako je pšenica jednozrnová, pšenica dvojzrnová, pšenica hrubozrnová, pšenica španielska a pšenica špaldová, majú v súčasnosti menší význam a ich pestovanie bolo rozšírené najmä v minulosti.

Ryža pochádza z&nbsp;Indie a&nbsp;oproti ostatným obilninám jej semená obsahujú viac sacharidov, najmä škrobu. Spolu so pšenicou je z&nbsp;celosvetového hľadiska najvýznamnejšou obilninou. Trstina cukrová je plodina tropických oblastí, jej stržeň obsahuje sacharózu – trstinový cukor. Kukurica pochádza z&nbsp;Mexika a&nbsp;má všestranné použitie. Jej zrno obsahuje veľa škrobu, tuku a&nbsp;bielkovín. Okrem využitia v&nbsp;potravinárstve ide o&nbsp;významnú krmovinu, zelené časti sa môžu skrmovať i&nbsp;silážovať. Z&nbsp;pošiev šúľ­kov sa vyrábajú rohože a&nbsp;rôzne dekoratívne predmety, blizny a&nbsp;olej z&nbsp;kukuričných klíčkov sa používajú v&nbsp;lekárstve.

Do podčeľade bambusovitých patria trávy mohutného a&nbsp;vysokého vzrastu (až 25&nbsp;m) s&nbsp;drevnatejúcimi steblami. Mladé výhonky bambusu sú jedlé a&nbsp;používajú sa najmä v&nbsp;čínskej kuchyni. Bambusové steblá sú ľahké (väčšinou duté), hladké, rovné a&nbsp;veľmi silné. Používajú sa na výrobu konštrukcií budov, lešenia, nábytku a&nbsp;hudobných nástrojov. Hrubé stonky bambusu tvoria ideálne potrubie na zavlažovanie polí. Z&nbsp;bambusu sa vyrába mnoho úžitkových a&nbsp;dekoračných predmetov, napríklad rohožky a&nbsp;koberce, stoličky, hrable, koše, kuchynské pomôcky, ako sú sitká, šálky, misky, paličky na jedenie, špáradlá.

Trávy majú veľmi rozmanité využitie. Ľudia na celom svete ich využívajú denne, a&nbsp;to rôznym spôsobom. Vyrába sa z&nbsp;nich cukor aj alkohol, trsti a&nbsp;sitiny sa používajú na pokrývanie striech, pletenie rohoží a&nbsp;výrobu žalúzií. Sú pastvou pre domáce zvieratá, pestujú sa ako ozdoba v&nbsp;záhradách. Vysádzajú a&nbsp;pestujú sa ako povrch pre rôzne športy od golfu až po futbal. Hlavná hodnota a&nbsp;význam tráv spočíva v&nbsp;ich pestovaní a&nbsp;spracúvaní ich semien v&nbsp;potravinárstve. Najdôležitejšie spomedzi tráv sú obilniny ako ryža, pšenica, jačmeň, raž, ovos, kukurica, proso a&nbsp;cirok. Sú to jednoročné až trvalé rastliny rozšírené po celom svete a&nbsp;majú pre človeka rozhodujúci význam ako základ pestovania obilnín a&nbsp;krmovín.

Predstavujú jednu z najväčších a najznámejších skupín rastlín: TRÁVY ovládli svet

Výber pre vás

Predstavujú jednu z najväčších a najznámejších skupín rastlín: TRÁVY ovládli svet

Súvisiace články

Jazykový kurz pre Ukrajincov: Alex má tri vysoké školy, Olena chce pomáhať arteterapiou

Vyučovanie v čase: Do historickej školy v Španej Doline chodia deti za odmenu

Medzi prameňmi: Dedina tradičných dreveníc má napriek finančným limitom zaujímavé plány

Výber pre vás