Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

V&nbsp;Nitre v&nbsp;týchto dňoch majú možnosť naučiť sa po slovensky ľudia, ktorí u&nbsp;nás hľadajú bezpečie pred vojnou na&nbsp;Ukrajine. Projekt organizuje aj finančne zastrešuje občianske združenie Mareena. Mesto bezplatne poskytlo priestory. Čím rýchlejšie sa totiž utečenci a&nbsp;utečenky naučia slovenský jazyk, tým jednoduchšie sa začlenia, nájdu si prácu a&nbsp;budú ekonomicky sebestační.

V meste pod Zoborom prednedávnom spustili jazykový kurz, záujem bol veľmi veľký. Veď v krajskom meste požiadalo o dočasné útočisko v našej krajine zatiaľ približne 2 500 ľudí z Ukrajiny, na prvom kurze sa však slovenský jazyk mohlo učiť iba sedemnásť z nich. Ráno pred centrom voľného času Domino, kde sa kurz konal, okrem prihlásených postával veľký hlúčik ľudí v nádeji, že sa do učebne dostanú ako náhradníci či náhradníčky.

Keďže sme v&nbsp;Nitre boli krátko nato, ako vyšli najavo zver­stvá v&nbsp;ukrajinskej Buči, utečenci a&nbsp;utečenky, stojac pred začiatkom kurzu pred budovou, sa rozprávajú práve na túto tému, niektorým tečú po tvári slzy. Buču nám spomína aj študentka Julia, ktorá v&nbsp;Nitre študuje na univerzite odbor regionálny rozvoj. Na Slovensku je od roku 2019, rozpráva sa s&nbsp;nami plynulou slovenčinou bez akéhokoľvek prízvuku. Prišla k&nbsp;nám z&nbsp;regiónu medzi Kyjevom a&nbsp;Ľvovom, jej domovom je mesto vzdialené sedemsto kilometrov od slovenských hraníc. Na jazykovom kurze pomáha ako dobrovoľníčka, keby bolo treba, je pripravená aj učiť. „Z&nbsp;Buče mám kamarátku, pred vojnou sa skryla v&nbsp;našom meste. Je športovkyňa tak ako ja. Ja sa venujem volejbalu, ona orientačnému behu. Dostala ponuku pôsobiť ako trénerka v&nbsp;Číne, prijala to, chcela takto zarobiť na byt, ktorý si potom kúpila v&nbsp;Buči. Dnes už jej byt neexistuje, je zrovnaný so zemou.“

Článok pokračuje na následujúcej strane&nbsp;

Julia je na nitrianskom vysokoškolskom internáte spolu so svojou mamou. „Prišla ma navštíviť 19. februára, pár dní si chcela užiť dovolenku. Domov sa mala vrátiť 25. februára.“ Mama osta­la s&nbsp;dcérou, doma je ešte Juliin deväťročný brat, jej otec a&nbsp;starí rodičia. „Otec Ukrajinu neopus­tí, nemôže síce pre prípadnú mobilizáciu, ale aj tak by ostal. Pracuje v&nbsp;elektrárni, tá je pre našu krajinu teraz strategická. Otec cíti veľkú zodpovednosť voči našej krajine.“ Rodina sa snaží na Slovensko dostať Juliinho deväťročného brata, na Ukrajine sú však pohonné látky na prídel, benzín by im nevystačil na to, aby došli k&nbsp;hraniciam, kde by ho prevzala Julia. Ukrajinská študentka nám však vysvetľuje, že všetko je na dobrej ceste, brata na Slovensko dostanú pomocou známych. Julia je ambiciózna zanietená vlastenka a&nbsp;má pred sebou jasný cieľ – chce byť ministerkou pre mládež, kultúru a&nbsp;šport vo svojej rodnej krajine. „Práve preto u&nbsp;vás študujem odbor regionálny rozvoj,“ hovorí.

Jazykový kurz v&nbsp;Nitre sa začína gratuláciou. Lektorka Viera Jakubovská má práve narodeniny, od žiakov a&nbsp;žiačok dostáva veľkú čokoládu. S&nbsp;úsmevom ich nabáda, aby jej zablahoželali v&nbsp;slovenskom jazyku. V&nbsp;čase, keď sme boli v&nbsp;Nitre, sa účastníci a&nbsp;účastníčky kurzu stretávajú už druhýkrát. Kurz je desať týždňový, koná sa dvakrát v&nbsp;týždni. „Práve sa učíme zdvorilostné frázy, časovať sloveso byť. Dôležité je, aby sa naučili po slovensky pozdraviť, poďakovať, poprosiť. Počas kurzu budeme simulovať rôzne situácie, napríklad na úrade, na pohovore do práce,“ vysvetľuje nám docentka Viera Jakubovská, ktorá pôsobí na Univerzite Konštantína Filozofa v&nbsp;Nitre.

Ona sama má za manžela Ukrajinca, ktorý je povolaním historik. Jeho blízki však odmietajú utekať z domoviny. Žijú totiž v poľnohospodárskej oblasti v dedine Budúcnosť asi tristo kilometrov od Kyjeva. Domáci sa tam živia prevažne poľnohospodárstvom, doma sa starajú o početný statok, je jar, na poliach začínajú siať. Ako ďalej hovorí, vojna sa do istej miery odráža aj na akademickej pôde na univerzite, kde učí. „V študijnej skupine sú spolu Ukrajinci a Ukrajinky, Rusi a Rusky aj Bielorusi a Bielorusky. Zo zásady o vojne nehovoríme, aby sa zbytočne nerozvíjali vášne. Študenti a študentky z Ukrajiny teraz hlavne riešia všetko v súvislosti so svojimi príbuznými, ktorí ušli pred vojnou na Slovensko.“

Na kurze sú prevažne ženy rôzneho veku, jedna z&nbsp;nich prichádza aj s&nbsp;dvojročným dieťaťom, nemá ho kde nechať. Aj keby mala, dieťa sa od mamy nepohne ani na krok. Mužov tu takmer niet, pre mobilizáciu ostali vo vlasti. Výnimkou je Alex a&nbsp;jeho kamarát. Alex vyštudoval tri vysoké školy – právo, verejnú správu a&nbsp;ekonomiku. Lektorku poprosí o&nbsp;pomoc, aby zatelefonovala do firmy, ktorá hľadá šoférov autobusu. Chce sa zamestnať, podobne aj jeho kamarát, ktorý je povolaním právnik. Aj Olena Pinchuk chce pracovať, kvôli tomu sa prihlásila na jazykový kurz.

Po hodine slovenčiny si spolu sadáme k stolu, Olena nám rozpráva svoj životný príbeh. Je doktorka filozofie, povolaním je novinárka. V Kyjeve pracovala pre železnice na PR oddelení. Je rozvedená, má dve dospelé deti, ktoré sa pracovne uplatnili vo sfére informačných technológií. Keď vypukla vojna, utekala iba s malým batôžkom, do ktorého si do ktorého si pribalila hlavne doklady o vzdelaní. Z Kyjeva sa presunula do Užhorodu vlakom. V mobilnom telefóne nám ukazuje snímky, ktoré zhotovila – vagón je prepchatý ľuďmi, ktorí sa tiesnia aj na chodbe. Niektorí si so sebou vzali aj domácich miláčikov – psy a mačky.

Práve pre svoje psy a&nbsp;mačky odmietla opustiť domov v&nbsp;Ukrajine 27-ročná dcéra pani Oleny. „Celé dni pre ňu plačem. Dcéra chce ostať so svojím priateľom, žijú v&nbsp;blízkosti Kyjeva. Okrem toho ich známi, ktorí utiekli, ich poprosili, aby im strážili dom. Moja dcéra sa nevenuje histórii tak ako ja, nevie si predstaviť nebezpečenstvo, ktoré jej hrozí. Rusi sú národ, ktorý vám bez hanby povie, že čierne je biele. Vždy sa pokladali za nadľudí a&nbsp;Ukrajincov a&nbsp;Ukrajinky i&nbsp;ostatné národy v&nbsp;krajinách, ktoré niekedy patrili do Zväzu sovietskych socialistických republík, vždy podceňovali. Nikdy si nás nevážili.“

Pani Olena ušla z&nbsp;Ukrajiny za pomoci syna, ktorý cestuje po Európe a&nbsp;pracuje v&nbsp;oblasti informačných technológií. Čakal ju na hranici na Slovensku. Pani Olena nám hovorí, že v&nbsp;zahraničí nikdy nebola, a&nbsp;keď sa ocitla v&nbsp;Bratislave, nevedela, kde je. Syn jej našiel ubytovanie v&nbsp;Nitre u&nbsp;83-ročnej archeologičky na dôchodku. „Jej deti sú už dospelé, majú svoje domácnosti, pani Alžbeta je sama a&nbsp;doslova sa ma ujala. Pomáha mi zorientovať sa v&nbsp;meste, ukazuje mi, kde sú obchody, kde zastávky autobusov, zobrala ma na výlet na hrad. Keďže hovorí aj po rusky, rozprávame sa o&nbsp;histórii, vedieme dlhé odborné debaty, dovolila mi, aby som hrala na jej klavíri. Aj tento kurz navštevujem vďaka nej. Pomáhala mi hľadať prácu a&nbsp;dozvedela sa o&nbsp;jazykovom kurze, okamžite som sa prihlásila. Neviem, čo ma čaká, aká budúcnosť, verím, že kurz slovenčiny je dobrá voľba.“

Pani Olena sa zaregistrovala aj na slovenskom ministerstve školstva a&nbsp;ponúkla svoje služby ako školská psychologička. Okrem toho má jasný plán. Chcela by pomáhať rodáčkam a&nbsp;rodákom prostredníctvom arteterapie. Je to liečba umením, ide o&nbsp;špeciálny druh psychoterapie, ktorý sa zameriava na rozvoj tvorivých schopností, citového vývinu a&nbsp;medziľudských vzťahov duševne, telesne alebo sociálne narušených jedincov. Pani Olena doma pomáhala matkám a&nbsp;deťom, ktoré trpeli depresiou, popri zamestnaní sa venovala vo svojom štúdiu tejto činnosti. Jej prioritou je maľba a&nbsp;poézia. Aj teraz, keď trpí smútkom a&nbsp;neistotou, svoje pocity vkladá do básní, ktoré píše. Za pomoci prekladača v&nbsp;tablete si prekladáme jej tvorbu, ktorá dojíma k&nbsp;slzám. V&nbsp;jednej z&nbsp;básní okrem iného píše: Sme v&nbsp;ďalekých krajinách ako zrezané a&nbsp;opustené kvety... Naše deti sú tiché a&nbsp;múdre, nie je to však ich vekom.

Občianske združenie Mareena sa už dlhodobo venuje integrácii cudzincov a&nbsp;cudziniek, špeciálne utečencov a&nbsp;utečeniek, do slovenskej spoločnosti. „Jazyková bariéra je jedným z&nbsp;najväčších problémov. Nejde len o&nbsp;pracovný trh, ale celkovo o&nbsp;ich integráciu. Nakupujú, chodia po úradoch, chcú nadväzovať sociálne vzťahy a&nbsp;na to potrebujú ovládať slovenský jazyk,“ hovorí koordinátorka Miriama Bošelová. S&nbsp;iniciatívou v&nbsp;súvislosti s&nbsp;kurzmi prichádza aj samotné mesto. Ako nám povedal hovorca Tomáš Holúbek, ozývajú sa im jazykové školy, ktoré by pre nich časť kurzov pokryli zadarmo.

Utečencom a&nbsp;utečenkám pomáhajú aj v&nbsp;komunitnom centre Comin, ktoré mesto prezieravo zriadilo už v&nbsp;roku 2019 na pomoc pre cudzincov a&nbsp;cudzinky pracujúcich alebo študujúcich v&nbsp;Nitre. „Comin pre nich hľadá, pomáha im v&nbsp;pracovných záležitostiach, deťom zabezpečuje umiestnenie v&nbsp;škôlkach a&nbsp;školách, rieši však aj množstvo individuálnych problémov vojnou zbedačených ľudí. Denne vybaví sto až dvesto klientov a&nbsp;klientok. Pracuje tu množstvo dobrovoľníkov a&nbsp;dobrovoľníčok, medzi nimi aj Ukrajinci a&nbsp;Ukrajinky, ktorí už v&nbsp;Nitre pôsobili.“ Okrem toho mesto Nitra zriaďuje na Levickej ulici v&nbsp;budove bývalej školy dočasné ubytovanie pre ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine. Útočisko by tam malo nájsť 150 ľudí.

Jazykový kurz pre Ukrajincov: Alex má tri vysoké školy, Olena chce pomáhať arteterapiou

Erika Szalayová

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás

Jazykový kurz pre Ukrajincov: Alex má tri vysoké školy, Olena chce pomáhať arteterapiou

Erika Szalayová

Súvisiace články

Frontman kapely Lucie sa vybral na hranice: Ukrajinská rodina toto KOLLEROVI nikdy nezabudne

Rusko je vo vojne, ale nie pre Rusov. "Toto klamstvo sa nedá dlho utajiť," tvrdí Duleba

Utekajú aj onkologické pacientky: NAĎA ZINČUKOVÁ je po nedávnej operácii na úteku s deťmi sama

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás