Napriek tomu, že je krásny na pohľad, požitie listov oleandra môže mať smrteľné následky. Otrava vzniká po rozžuvaní čo i len jedného listu oleandra. Dôvodom sú glykozidy, ktoré sú prudko jedovaté. Otrava sa prejavuje náhlym zvýšením teploty, závratmi a kŕčmi. Jediným spôsobom, ako sa vyhnúť smrti, je najrýchlejšie po požití oleandra vyvolať vracanie a privolať odbornú pomoc, ktorá zabezpečí výplach žalúdka. Citlivé osoby musia dávať pozor aj na vôňu kvetov tohto kríka. Môže im totiž privodiť bolesti a točenie hlavy.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Už v&nbsp;dávnej minulosti používali odvar z&nbsp;bolehlavu na&nbsp;likvidáciu nepriateľa. Jednou z&nbsp;najznámejších obetí tejto rastliny bol známy grécky filozof Sokrates. Na&nbsp;prípravu smrteľnej dávky odvaru z&nbsp;bolehlavu stačí len šesť-sedem listov priemerne veľkej rastliny. Nebezpečná látka postupne paralyzuje telo od&nbsp;dolných končatín smerom nahor. Pri postupe k&nbsp;dýchacím cestám nastáva u&nbsp;človeka smrť.

Rastie v&nbsp;Austrálii a&nbsp;Papue-Novej Guinei. V&nbsp;ľuďoch už dlhé roky vzbudzuje hrôzu. Je to pre&nbsp;jej hrôzostrašné účinky. Len dotyk tejto rastliny spôsobuje nepredstaviteľné a&nbsp;bolestivé muky. Ľudia, ktorí mali česť s&nbsp;touto rastlinou, opisujú dotyk ako pocit leptania pokožky, ktoré sa prediera hlbšie a&nbsp;hlbšie do&nbsp;tela. Na&nbsp;zmiernenie nebezpečných účinkov rastliny sa zatiaľ nevynašiel žiadny liek. Všetky časti rastliny sú veľmi jedovaté. Rovnako nebezpečná je pre&nbsp;zvieratá. Ničím výnimočným nie je smrť koňa a&nbsp;iných väčších zvierat, ktoré sa väčšou časťou tela nedopatrením dotknú tejto nepríjemnej rastliny.

Už v&nbsp;časoch antiky používali šťavu z&nbsp;dužinatých koreňov prilbice, aby sa zbavili nepriateľa alebo neželaného panovníka. Rod prilbice zahŕňa vyše stopäťdesiat druhov, ktoré rastú hlavne na&nbsp;severnej pologuli. Otrava vniká do&nbsp;tela cez povrchové rany na&nbsp;pokožke, preto je nebezpečná najmä pre&nbsp;deti. Príznaky otravy sú svrbenie pokožky, ba poranenej časti tela, ktoré sa potom prenesie aj na&nbsp;ostatné časti. Neskoršie štádium otravy sa prejavuje silnými hnačkami a&nbsp;teplotami, konečné štádium sa končí oslepnutím až prípadnou smrťou.

Pestuje sa ako okrasná rastlina na&nbsp;celom svete, jeho pravlasťou je však India, kde dorastá do&nbsp;výšky až desať metrov. V&nbsp;našich podmienkach dorastá približne do&nbsp;troch metrov. Olejové výťažky z&nbsp;ricínu sa používajú ako preháňadlo, no semená obsahujú nebezpečné toxické bielkoviny. Za&nbsp;smrteľnú dávku sa považuje užitie len troch semien ricínu. Otrava sa prejavuje v&nbsp;podobe silných bolestí brucha, hnačky a&nbsp;krvácania z&nbsp;konečníka. Nebezpečné sú aj náhrdelníky z&nbsp;týchto atraktívnych semien. Jed z&nbsp;nich môže spôsobiť nepríjemné podráždenie pokožky. Guinnessova kniha rekordov uvádza ricín ako najjedovatejšiu rastlinu na&nbsp;svete.

Manchineelu, ktorý rastie najmä v&nbsp;Brazílii, sa v&nbsp;čase kvitnutia neobávajú len alergici, ale väčšina ľudí žijúcich v&nbsp;okolí, kde sa vyskytuje. Peľ tejto rastliny je totiž prudko jedovatý, vo&nbsp;viacerých prípadoch spôsobuje smrť. Nebezpečné sú aj ostatné časti rastliny – listy, plody a&nbsp;kôra. Aj bezvýznamný dotyk kôry spôsobuje bolestivé a&nbsp;hnisavé pľuzgiere. Z&nbsp;tohto dôvodu sa na&nbsp;frekventovaných miestach pri týchto stromoch umiestňujú tabule, ktoré signalizujú nebezpečné a&nbsp;život ohrozujúce územie.

Pozná ju hádam každý. Veľmi obľúbená, mohutná rastlina preferovaná najmä v&nbsp;domácnostiach, pochádza z&nbsp;tropickej Ameriky. Listy difenbachie obsahujú šťaveľan vápenatý, ktorý prudko dráždi oči a&nbsp;všetky sliznice. Požitie jedovatých listov sa prejavuje ako pálenie úst a&nbsp;krku, v&nbsp;najhorších prípadoch spôsobuje opuch jazyka a&nbsp;smrť zadusením. Pokiaľ ju pestujete doma, odporúčame rastlinu odstrániť z&nbsp;dosahu detí!

Jeho domovom je predovšetkým India a&nbsp;juhovýchodná Ázia. Obľubuje mokré a&nbsp;bahnité pôdy, v&nbsp;blízkosti potokov a&nbsp;riek. Plody veľmi podobné mangu sú prudko jedovaté, neraz ich vyhľadávajú samovrahovia alebo vrahovia ako smrtiacu zbraň. Smrť však nenastáva hneď po&nbsp;užití, ale v&nbsp;momente, keď žalúdok nie je schopný stráviť tento jed. Obyčajne to trvá tri až šesť hodín, záleží na&nbsp;množstve jedu a&nbsp;hmotnosti jedinca. Koniec sa blíži, keď človek začína pociťovať slabosť a&nbsp;bolesť v&nbsp;oblasti hrudníka. Keď sa jed rozšíri do&nbsp;tela zablokuje srdcové kanáliky a&nbsp;nastáva zastavenie srdca. Cerbera je veľmi obľúbená medzi vrahmi, pretože ak patológ nebude mať podozrenie, že obeť zjedla jedovatú rastlinu, smrť vo&nbsp;väčšine prípadov identifikuje ako bežný infarkt.

POZOR NA JEDOVATÉ RASTLINY! Tieto krásky vás dokážu aj zabiť

Výber pre vás

POZOR NA JEDOVATÉ RASTLINY! Tieto krásky vás dokážu aj zabiť

Súvisiace články

VEDCI zistili, že stromy v monokultúrach NIE SÚ ZDRAVÉ a rastú pomalšie!

POTRAVINY BUDÚCNOSTI: Ktoré to sú a ako nám pomáhajú?

SRDCE Z KVETOV pred známym divadlom: Kde sa vzalo a aký má význam? FOTO

Výber pre vás