Jaroslav Slašťan

Pri pohľade na strom vidíme len jeho nadzemnú časť. Pritom si neuvedomujeme, že až 25 percent celkovej biomasy väčšiny stromov tvorí koreňový systém, ktorý môže byť dva- až štyrikrát väčší než priemer ich koruny. Veľká časť života každého stromu sa preto odohráva pod zemou.

„Začala som sa zaujímať o koreňové systémy a zistila som, že korene rôznych druhov stromov boli v prípade, že vyrástli spolu, vzájomne prepletené. Napadlo mi, že odpovede na svoje otázky by som mohla nájsť pod zemou – v pôde,“ hovorí o začiatkoch svojho výskumu kanadská profesorka ekológie lesa z Univerzity Britskej Kolumbie vo Vancouveri doktorka Susanne Simardová. V ďalších výskumoch zistila, že koreňové systémy vytvárajú mykoríznu symbiózu. Mykorízne huby sú samostatná skupina húb, ktorú nájdeme na koreňoch každého jedného stromu. Ide o vzájomné spolužitie, pri ktorom sa huby vrastajú do koreňov a dodávajú im vodu aj živiny získané z pôdy.

„Pri mapovaní lesov sme zistili, že všetky stromy v lese sú prepojené do jednej obrovskej siete. To nás prinútilo hľadať odpovede na otázky, ako takéto obrovské prepojenie funguje a ako ovplyvňuje rast stromov. Uskutočnili sme niekoľko zaujímavých experimentov. Označili sme jeden strom izotopom a sledovali sme ho. Zistili sme, že uhlíkové molekuly cestujú touto mykoríznou sieťou od jedného stromu k druhému. V ďalších výskumoch sme stromy označili dusíkom a fosforom. Ukázalo sa, že všetky tieto prvky sa pohybujú medzi stromami všetkými smermi,“ opisuje kanadská biologička.

„Stromy sa o seba navzájom starajú, v lese funguje vzájomná interakcia, starostlivosť jedného jedinca o druhého. Ak si o nich myslíme, že sú to solitéry, ktoré rastú samy pre seba bez toho, aby o sebe navzájom vedeli, tak ich podceňujeme. Mnohé vzťahy stromov nedokážeme pochopiť ani pri zapojení fantázie,“ hovorí profesorka. Spomínaná podzemná sieť stromy navzájom spája a umožňuje im nadväzovať priateľstvá. Na základe dlhoročných výskumov vedci vytvorili komplexný model akejsi mapy. Tá znázorňuje, ktoré stromy sú najdôležitejšou súčasťou lesa.

Pochopiteľne, najviac sú prepojené tie najväčšie a najstaršie stromy, ktoré výskumníci pracovne nazývajú „materské“. Neskúmame len výmenu živín, ale aj výmenu obranných signálov mykoríznych sietí. Jedna rastlina vylúči určité vzácne látky, ktoré mykorízna huba prevezme a svojimi hýfami posunie ďalšej rastline. Takýto jav výmeny signálnych molekúl sa ešte nikdy doteraz nepodarilo pozorovať, zaznamenať a opísať. Huby sa môžu rozrastať na obrovských plochách a nezriedka ide o rozlohu niekoľkých štvorcových kilometrov. Hubové vlákna majú dĺžku niekoľkých kilometrov, sú silne prepletené a tvoria akýsi internet lesa. Huby ho však stromom neposkytujú zadarmo. Dajú si ho „dobre zaplatiť“ produktmi fotosyntézy. V niektorých prípadoch tak strom odovzdáva hubám až tretinu celkovej produkcie fotosyntézy.

Článok pokračuje na ďalšej strane...

Odborníci z Univerzity Britskej Kolumbie vo Vancouveri pod dohľadom profesorky Susanne Simardovej realizujú viaceré pokusy ako v teréne, tak aj v skleníkoch a laboratóriách. Pri všetkých používajú rovnaké postupy. Výsledky tak môžu nezávisle od prostredia, v ktorom boli výskumy uskutočnené, porovnávať a verifikovať. Zistili, že ak staršie stromy majú viac zdrojov, než samy potrebujú, posúvajú ich potomkom či mladším súrodencom, ktorí rastú vedľa nich.

Jeden z výskumov ukázal, že staršie stromy spomalili rast, keď do ich blízkosti zasadili mladšie semenáčiky. Vedci si to vysvetľujú tým, že im vytvorili miesto na lepší rast. Množstvo uskutočnených pokusov túto teóriu potvrdilo. Navyše sa zistilo, že potomkovia dostávali od rodičov viac živín než ostatné semenáčiky. Z výskumov vyplýva, že materský strom prioritne vyživuje svoju rodinu a popritom sa stará o susedov.

Mnohé veci však ešte stále čakajú na odhalenie. Doteraz nikto nezistil, kde sa nachádza pamäťové centrum stromov alebo kde sú uložené ich skúsenosti z predchádzajúcich období sucha. Vedci sú presvedčení aj o tom, že rodičovské stromy sa o potomkov dokonale starajú. Keď im navzájom zrastú korene, rodičia ich vyživujú cukornatým roztokom. Obrazne by sa dalo povedať, že ich dojčia.

Najnovšie vedecké poznatky potvrdili, že stromy sú veľmi citlivé a spoločenské organizmy. Žiaľ, v lesnom hospodárstve sa im nevenuje žiadna pozornosť. Buď o tom lesníci vôbec nevedia, alebo sú príliš oklieštení tradičným spôsobom lesného hospodárenia. Prijatie skutočnosti, že život pod zemou je vzájomne prepojený, by lesných hospodárov prinútilo tieto spojenia chrániť. To by však zákonite viedlo k zmenám v lesnom hospodárstve.

A čím začať? Možno samotným ujasnením pojmov. Nebudeme predsa hovoriť o tom, že sa staráme o les, keď v ňom rúbeme stromy. Ako mäsiar nie je ošetrovateľ zvierat, tak ani lesník nie je ošetrovateľ lesa. Les predstavuje veľkú prepojenú rodinu. Nie je to žiadna továreň na drevo a skladisko surovín, ako sa to mnohokrát verejnosti predkladá.

VEDCI zistili, že stromy v monokultúrach NIE SÚ ZDRAVÉ a rastú pomalšie!

Jaroslav Slašťan

Plus TV

Režisér Zdeněk Troška si zaspomínal na Helenu Růžičkovú.

Miro Jaroš bude pokračovať v tom, čo jeho mama začala.

Eva pomáha jednorodičom: Niekedy majú iba 5 eur na deň a stoja pred prázdnou chladničkou

Výber pre vás

VEDCI zistili, že stromy v monokultúrach NIE SÚ ZDRAVÉ a rastú pomalšie!

Jaroslav Slašťan

Súvisiace články

Stratené zlaté mesto: Najvýznamnejší objav od nálezu hrobky Tutanchamóna

5 ZAUJÍMAVOSTÍ O SLOVENSKOM FOLKLÓRE: Čo ste nevedeli o našich súboroch či ručných prácach?

Zabudnuté fakty o Stonehenge. Na čo v skutočnosti slúžil?

Plus TV

Režisér Zdeněk Troška si zaspomínal na Helenu Růžičkovú.

Miro Jaroš bude pokračovať v tom, čo jeho mama začala.

Eva pomáha jednorodičom: Niekedy majú iba 5 eur na deň a stoja pred prázdnou chladničkou

Výber pre vás